OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Démon - 1.



Démon - 1.

Vitajte vo svete démonov. Nie, nebojte sa, nie sú všetci na tej temnej strane. Svoje o tom vie aj dvadsaťročný Alexander Sheenan, ktorý sa snaží ochrániť svoju šestnásťročnú sestru Harper pred "temnou stranou". Alexovi však túto snahu čoraz častejšie kazí jeho ex, Jillian, momentálna najlepšia priateľka Harper. Ako moc sa vo svete démonov označujú tri sady dvanástich čiernych perál a ľudia, ktorí si hovoria Vedenie. Alex postupne zisťuje, ako perly vlastne fungujú.

Okolo Alexa je zrazu veľmi veľa dievčat a minulosť na seba nenechá dlho čakať.

Temná strana je blízko. Koho stiahne so sebou?

A kde je skutočná a pravá láska?

Keď mi zazvonil mobil a na displeji sa objavilo meno mojej sestry, vydýchol som si od úľavy. Bolo už pol druhej v noci a ja som si o ňu začal robiť obavy. Využíva ma ako svojho osobného vodiča, no mám pocit, že poslednú dobu to zneužíva veľmi často. Tentoraz som mal o ňu obavy, pretože už bolo dosť neskoro. 

„Alex? Prídeš po mňa? Som u Jill," zaškamrala do telefónu. Započul som tam ešte hudbu a hlasný smiech. Nad tým som len pretočil očami. Naozaj som nemal najmenšiu náladu tam chodiť, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

„O chvíľu som tam." S povzdychnutím som sa postavil z postele. Nabudúce už s takýmto jej šibnutým nápadom nebudem súhlasiť. Môže byť rada, že mama túto noc pracuje a nevie o jej účasti na party. Ale samozrejme, po smrti otca som matke sľúbil, že na Harper budem dávať pozor. Krpec si to zjavne vysvetlil po svojom a s radosťou si zo mňa robí svojho otroka.

Otec zomrel pred rokom pri autonehode a odvtedy sa toho v našej rodine veľa zmenilo. Mama neustále pracuje a doma sa zdržuje čo najmenej. Vraj jej celý dom pripomína svojho manžela. Ja som ju chápal, keďže dvadsaťpäť rokov manželstva je veľmi dlhá doba. Pokojne by som pristúpil aj na takú možnosť, ktorá sa volá presťahovanie sa, lenže matka o tom nechce ani počuť. Má tu dobre platenú prácu, ja a Harper zas školu. Mne je v podstate jedno, akú školu vyštudujem, aj tak budem po ukončení štúdia pracovať v rodinnej firme, ktorú matka opustila. Taktiež kvôli spomienkam.

S mojou šestnásťročnou sestrou som po tom všetkom začal mať oveľa lepší vzťah. Boli sme si obrovskou oporou aj vzhľadom na to, že som od nej o štyri roky starší. 

Harper a ja sme nemali veľa priateľov. Bolo to hlavne kvôli tomu, že naša rodina nie je obyčajná. Patríme totižto k démonom. Ó, áno. Sme démoni. Lenže nevraždíme nikoho, sme teoreticky neškodní, keďže naša rodina patrí k Luminom - tej dobrej časti démonom, temná strana sa nazýva Tenebris. Neodporúča sa však naše provokovanie, aj my dokážeme ublížiť.

V každom démonovi je od narodenia určitá sila, ktorá sa prejaví až po dovŕšení osemnásteho roku. Ak nedostaneme žiadne zvláštne a nebezpečné schopnosti, môžeme pokračovať v pokojnom živote na zemi. Problém nastane, ak sa u nás začnú prejavovať znaky, ktoré sú príznačné pre Tenebris. Teleportácia, telepatia... je toho pomerne veľa. V takomto prípade sme nútení sústrediť sa na nejakom mieste. 

Popravde, o tomto neviem takmer nič, keďže väčšina Tenebrisov tu nežije. Ak sa tu náhodou nejaký objaví, je to nováčik a hneď zmizne. Tenebrisovia veľmi radi zabíjajú ľudí. Napĺňa ich to novou silou. Lumini získavajú svoju energiu ako každý obyčajný človek - z jedla a zo spánku. 

Ďalšia zaujímavá vec je tá, že ak Tenebris zabije Lumina, zomrie tiež. Podobne to funguje aj naopak. Preto sa temná strana sústreďuje na odľahlom mieste, pravdepodobne v inej dimenzii a Zem navštevujú len za potreby doplniť svoju energiu. 

 

Počas detstva démona veľmi záleží na jeho výchove a veciach, ktoré naňho vplývajú. Ak nie je démon spokojný a naučený žiť normálny život, stáva sa Tenebrisom. A to je dôvod, prečo ochraňujem Harper a robím pre ňu prvé-posledné. Starám sa o ňu a učím ju rôzne potrebné veci, ktoré by mohla vo svojom živote démona využiť. Nechcem o ňu prísť a nemôžem dovoliť, aby mama stratila ďalšieho blízkeho človeka. Nechcem ani pomyslieť na to, ako by to dopadlo. 

 

Démoni sa od obyčajných ľudí príliš neodlišujú. Sú len o trochu vyšší, štíhlejší a fyzicky zdatnejší. Neutrálni démoni majú na pleci malé tetovanie, ktoré skôr vyzerá ako znamienko. To po osemnástom roku života zmizne. Taktiež už od malička ovládame telekinézu, no tú treba poriadne trénovať. 

 

 

Z premýšľania ma vytrhlo zistenie, že moje auto sa rúti príliš veľkou rýchlosťou rovno na dodávku predo mnou, ktorá stála na ceste. Zanadával som, no uvedomil som si, že som pred semaforom, na ktorom svieti červená. Len tak tak sa mi podarilo zastaviť niekoľko centimetrov od čiernej dodávky. Trochu ma mrzelo, že som nemohol vidieť výraz vodiča sediaceho v nej. To by musela byť sranda! 

 

Keď som prišiel pred dom Jillian, všimol som si pri ceste pod pouličnou lampou dve postavy. Jedna z nich bola určite moja sestra. Zastal som blízko pri nich a okamžite vyšiel von. Mal som taký zvláštny pocit, že sa niečo stalo. A vlastne... taký pocit som mal stále, keď sa jednalo o Harper. A tak prvé, čo som sa jej opýtal, bolo: „Si v poriadku?" 

Harper prikývla. Otočila sa a objala dievča, ktoré stálo vedľa nej. Snažil som sa s ňou nenadviazať očný kontakt, pretože by som vedel, čo by nasledovalo. Jillian bola kedysi moja priateľka, no náš vzťah netrval dlho.

„Ahoj, Alex,“ pozdravila ma. Pootočil som hlavu jej smerom. Až teraz som si ju prezrel od hlavy, po päty. Ryšavo-hnedé vlasy mala zopnuté v cope, no pár pramienkov ohraničovalo jej oválnu tvár, ktorá bola pekná. Červené, plné pery, malý nos a oči... tie ma zaujali dokonca viac ako hlboký výstrih jej čiernych, priliehavých šiat. A tak to bolo vždy!

Jillian sa na mňa pozrela a ja prisahám, že som v tom momente musel vypadať ako idiot. Zaškerila sa. Ja som sa nezmohol ani na jedno slovo, dokonca ani na úsmev. Mal som na jazyku milión slov, ktoré by som jej povedal, aby som ju schladil, no bol som ticho. Jednak preto, že som na to proste nemal náladu – od rozchodu nevychádzame dobre, ale aj preto, že sa celkom zmenila. Opeknela.

„Tak sa teda vidíme v škole," povedala Harper a vzápätí ma už ťahala za ruku do auta.

 

Čistenie žalúdka prišlo až v aute. A bolo to vzájomné. 

„Razí z teba alkohol a cigarety," upozornil som ju a pozrel sa na ňu. Nebola však pripitá, vyzerala celkom triezvo. Svoje vlnité, čierne, dlhé vlasy mala dnes kučeravejšie. Mal som pocit, že bola bledá, no možno to spôsobili jej výraznejšie očné tiene. Takéto typy výletov jej budem musieť aj tak zatrhnúť. Začínalo sa mi to nepáčiť.

„Prisahám, že to boli len dva poháriky, aj to ma musela Jill presviedčať. A cigarety... proste takmer všetci tam fajčili, tak..." Zdvihol som ruku, aby som ju umlčal.

„Dobre, dobre. Nepokračuj. Nabudúce už radšej ostaneš doma," vyhlásil som nakoniec. Nemal som náladu počúvať takéto reči. Hlavne kvôli tomu, že som si pri tom vybavil rôzne spomienky...

„Alex, ty si s tiež mohol odpustiť to civenie na Jillian," zmenila tému. Jej hlas znel dosť naštvane. „Alebo si sa jej mohol aspoň prihovoriť. Veď je to už dlhá doba, nemyslíš? Mohli by ste sa udobriť a tak. Jill je super,“ dodala, akoby si myslela, že s ňou budem pokračovať v rozhovore. Ako som ju poznal, v kútiku duše dúfala, že jej na to kývnem. Nie, nestalo sa tak a moja sestrička vyzerala sklamane.

 

Keď sme prišli domov, Harper zakotvila najskôr v kúpeľni, a potom šla spať. Ja som o tretej usúdil, že je najväčší čas ísť do postele. Najskôr som sa však musel uistiť, že Harper je naozaj v poriadku a všetko je tak, ako má byť. Nechcel som, aby mala Harper prúser u matky.

 

Celú noc som nemohol vyhnať z mojich myšlienok farebné oči Jillian. A naozaj som nechápal  prečo. Rozchod som zvládol v pohode a teraz ma vyvedú z miery jej oči? Možno to bolo kvôli tomu, že taká vec sa nevidí hocikedy. Pri pomyslení na to, že je mladý démon, ktorý ešte s najväčšou pravdepodobnosťou nedovŕšil osemnásty rok, ma striaslo. 

Spolu s Jillan ma začali prenasledovať ďalšie desivé myšlienky a spomienky.

 


Poviedku som tu prednedávnom zverejňovala pod názvom Čierne perly,

no zamotala som sa v deji. Pár kapitol som prepísala. :) 

Ďalšie kapitoly sú už dlhšie! :D

Budem rada, ak zanecháte akýkoľvek komentár. :)


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Démon - 1.:

7. MillieFarglot admin
29.06.2014 [18:21]

MillieFarglotDrakie: Jé, tak to poteší. Emoticon Poviedka je už dopísaná. Emoticon

6. Drakie přispěvatel
29.06.2014 [18:01]

DrakieSkvělý začátek, mám v plánu ve čtení pokračovat :)

5. izzie22
12.06.2014 [11:25]

Už čítam, a chystám sa v tom pokračovať Emoticon

4. PrincessCaroline přispěvatel
03.05.2014 [13:53]

PrincessCarolineÁno, niekde som už čítala tvoj perex Emoticon
Tak šup s ďalšou kapitolou, nech viem, čo sú to tie perly. A čo má Jilian s očami Emoticon
P.S. Pekný obráščok Emoticon

3. Lara
02.05.2014 [15:47]

Emoticon Emoticon Skvělý začátek ! Emoticon Strašně se těším na další díl ! Doufám že bude co nejdříve Emoticon

2. Blacky
01.05.2014 [15:44]

dakujem za pridanie, ze si ma uz nenechala dlhsie cakat aja ta uz nebudem tak otravovat ako posledne dni :p tesim sa na dalsiu, kedze teraz uz neviem ako si to vsetko pomenila Emoticon

1. Skye Hiddleston
01.05.2014 [10:20]

Krása Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!