OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cut-throat - Epilóg



Cut-throat - EpilógČas pohnúť sa vpred...

 

Epilóg

Bolo ťažké určiť, či je bezpečnejší pobyt na slnku, alebo pod mesačným svitom. Nepriatelia boli všade. Ktovie, koľkým ešte budem musieť čeliť.

Cestovnú tašku som hodila do kufra. Nebola veľká, nemala som tu so sebou mnoho vecí. Chcela som minulosť nechať tak a zabudnúť na všetko, čo sa stalo. Tešila som sa na nový štart do života, hoci som stratila ľudí, ktorí mi boli kedysi veľmi blízki. Zrada však bolí. Najviac zo všetkého ma trápila moja rodina. Mala som sľúbené, že o pár mesiacov, keď sa naučím poriadne ovládať svoj smäd, sa budem môcť na nich ísť pozrieť. Už teraz som sa tešila ako malé dieťa na Vianoce. Ktovie, možno budem mať možnosť ísť aj objať.

Starého života som sa vzdávala veľmi ťažko. Pomáhal mi v tom však fakt, že som polovicu svojich známych dokopy nepoznala. Neustále som musela rozmýšľať na tým, keby...

... keby mal Grayson zdravý rozum, nikdy by sa nezaplietol s upírmi a keby si riešil svoje veci sám, nemusela by som teraz opúšťať svoj rodný kraj bez toho, aby som sa mohla rozlúčiť s rodinou.

... keby nebola moja najlepšia priateľka podrazáčka, zopár upírov s dobrým srdcom by mohlo žiť.

... keby som medzi upírmi nenašla tých, čo mi pomohli, asi by som to nezvládla.

 

Skontrolovala som, či som si zbalila všetko. Vďaka Richardovi som mala falošné doklady, dokonca mi pomohol sa dostať na novú školu. Bola som nadšená z toho, že môžem pokračovať vo svojom štúdiu v New Yorku. V tomto momente som bola rada, že som len polovičný upír.

„Sľúb mi aspoň ty, že z času na čas sa ozveš. Od toho tupca, čo ide s tebou, to nečakám,“ poprosil ma Richard so smiechom.

„Samozrejme. Veď tebe som vďačná za všetko. Ak by si tu nebol, je dosť možné, že by som skončila ako dezert alebo mŕtvy upír.“

„Nezabúdaj, koľkokrát som ti pomohol sa odtiaľto dostať,“ zasmial sa.

„Myslím, že už to je tretí a posledný. Zbavil si sa ma nadobro,“ poznamenala som. Ricky mi pomohol nevedomky utiecť, keď som bola ako človek a potom vtedy, keď som sa stretla so Soniou, aby ma varovala pred Graysonom.

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Nie, nie. Ja vás raz prídem navštíviť, sľubujem.“

„Už teraz sa teším.“ Pristúpila som k nemu a objala ho. Richard mi bude chýbať zo všetkého najviac. Postrapatil mi vlasy a vtisol bozk do vlasov. Bol pre mňa ako starší brat, ktorého som nikdy nemala.

„Mám žiarliť?“ spýtal sa Oliver, ktorý sa vedľa nás zjavil s, už dúfam poslednou, krabicou. Byt, ktorý sme si prenajali, bol už plne vybavený a začala som si myslieť, či tam nechce nasťahovať všetkých upírov z tohto miesta k sebe. Svoje veci som tu nemala, takže som mala pobalené raz-dva.

„Bez obáv,“ odvetil Richard a pustil ma. „Aj keď netuším, ako ťa môže mať rada,“ neodpustil si poznámku. Päsťou som mu vrazila do hrude a on sa uchechtol. Myslím však, že mňa to bolelo viac ako jeho. „Dokonca sa za vašu lásku bije.“

Keď som si spomenula na to, ako som Olivera neznášala, ako mi liezol na nervy a celý čas bol proti mne... musela som sa nad tým pousmiať. Bola som ale veľmi rada, že sme si našli k sebe cestu, vyriešili všetky problémy a prežili. Mali sme jeden druhého a na tom záležalo.

Oliver prešiel okolo mňa, natočil sa s krabicou tak, aby ma pobozkal a pokračoval k otvorenému kufru. Zasmiala som sa a sledovala ho.

„Som rád, že ste to prežili,“ priznal Richard. Otočila som sa k nemu a povzdychla si.

„Bolo to náročné. Myslela som, že som oňho naozaj prišla.“ Pri spomienke na to, ako Oliver ležal bezvládny pred mojimi očami, bez známok života a Richard vyhlásil, že je mŕtvy, som sa zachvela. Nič sa nevyrovná tomu pocitu, keď som započula biť jeho srdce o pár sekúnd na to, čo mi srdce o žiaľu takmer puklo. Bola to síce len malá nádej na to, aby prežil, no on to dokázal. „Je to bojovník.“

Oliver skončil na Centrále, kde sa veci menili z hodiny na hodinu. Po tom, ako Eric zahynul Paulovou rukou, sa Paul stal novým vodcom. Ten si okamžite začal plniť všetky svoje sny. Bolo to bláznivé. Všetci prežili bez veľkej ujmy na zdraví. Oliver sa v zdravotnom centre zotavil raz-dva. Podarilo sa mi zlomiť mu dve rebrá pri tom, ako som sa ho nažila oživiť.

Od toho momentu, ako Oliver ožil, som začala veriť na zázraky.  

„Paul berie všetko vážne. V najbližšej dobe sa svet zmení. Ľudia budú s najväčšou pravdepodobnosťou vedieť o našej existencii,“ upozornil nás.

„Nás sa to, našťastie, veľmi nedotkne. Kým Nina nastúpi na univerzitu, zuby by jej mali zmiznúť. Prvé dni sa nebude tak usmievať a všetko bude v poriadku.“ Zazubil sa.

„Alebo budem pre nich atrakcia. Upír na univerzite, ktorý môže ísť na slnko,“ zasmiala som sa.

Oliver nesúhlasne pokrútil hlavou. „Nikto mi ťa nebude očumovať.“

„Ale prosím ťa.“ Podišiel ku mne a jednou rukou ma objal okolo pása. Okamžite som ucítila sladkú vôňu jeho krvi, spojenú s jeho vodou po holení. Pri tom sa mi takmer zatočila hlava.

„No vážne. V aute už máme všetko, môžeme vyraziť.“

Ešte raz som sa hodila Richardovi okolo krku. Bola som mu vďačná za veľa vecí. Lúčilo sa mi s ním ťažko, keďže som si vždy zvykla riešiť všetky moje problémy s ním. Vedel poradiť, vypočuť.

„Ahoj,“ šepla som a odtiahla sa. S Oliverom si len podali ruky.

Včera sme mali menšiu rozlúčkovú párty s Adamom, Adele, Richardom a ostatnými upírmi, ktorí sa tu vyskytli. Nebránila som sa však radosti, že toto miesto opúšťam. Konečne nebudem nútená žiť v tieni a tme. Nevedela som sa dočkať slnka, ľudí a veľkého mesta.

 

Sadla som si do auta a povzdychla si. Oliver spýtavo nadvihol obočie, no ja som len nesúhlasne pokrútila hlavou. Naklonila som sa k nemu, aby som mohla pocítiť jeho pery na svojich. Odkedy sa prebral z umelého spánku, nemohla som sa ich nabažiť.

Milovala som ho a pokojne by som zaňho položila aj život.

Keď naštartoval, naskočili mi zimomriavky. Nevedela som sa dočkať nového života, ktorý sme mali pred nami.

Spoločného života.

S Oliverom.

 

 


 

Teraz urobím výnimku a moje kecy na koniec skrátim. :D

Tak a sme na konci, ešte stále tomu nemôžem uveriť. Hrdlorez je zatiaľ najdlhšie dielo, aké som napísala, má presne 204 strán a takmer 82 000 slov. Pre porovnanie, Ako sa dostať do neba má 116 a The Guardians 140 strán.

Chcela by som poďakovať Vám všetkým, ktorí ste sa dostali až sem a zanechávali komentáre, či hlasovali v Naj poviedke mesiaca. Autora spätná väzba neskutočne teší a dokáže nakopnúť. Špeciálne poďakovanie ale patrí PrincessCaroline, ktorá mi robila korektorku. Vďaka, zlato. :*

Taktiež ďakujem osôbkám, ktoré čítali každú kapitolu a nezabúdali hodiť pod článok aj spätnú väzbu. Blacky, zaneta, miky, SunShines. Ďakujem Vám, aj vďaka Vám sa mi písalo skvele a často som sa na vašich reakciách a teóriách pobavila. :)

Ak tu je nejaký tajný čitateľ, ktorý číta, tak teraz má poslednú šancu dať o sebe vedieť. :P

 

Už o pár dní sa môžete tešiť na nový príbeh, ktorý som zažala písať – Ďaleko od domova. Podrobnosti k nemu nájdete na mojom zhrnutí. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Cut-throat - Epilóg:

8. MillieFarglot admin
02.08.2016 [22:07]

MillieFarglotCaroline, wau, si sa k tomu dostala. Emoticon Viem, že by si bola rada, kebyže som Ninu za jej hlúposť potýrala ešte tak desať kapitol. Ale stal sa zázrak. Emoticon Emoticon
Ďakujem. Emoticon

7. PrincessCaroline přispěvatel
02.08.2016 [16:02]

PrincessCarolineV prvom rade ďakujem za poďakovanie Emoticon Emoticon Aj keď mala by si sa priznať, že posledné 3 kapitoly sú pre mňa nové pretože už si bola nedočkavá a ja som na konci nebola spoľahlivý korektor Emoticon Emoticon
Taaakže k tomu koncu. Aj si ma potešila aj si ma nasrala. Čo ti poviem, ty už vieš ako zareagujem Emoticon Trochu ma prekvapilo a dokonca aj potešilo, že Oliver na konci zomrel (hej som divná a zvrátená) pretože by to tým nabralo úplne iný smer, ale máme odlišné chute Emoticon
Som ale rada, že jej ostal Oliver a Richard. K celkovému deju a zhrnutiu...Bolo to dobré, na chvíľu som sa zľakla, keď si sa pustila do príbehu s upírmi, ale zvládla si to zaobaliť do inej noty. Celý ten dej okolo lovcov, zákonov a upírov mi prišiel trochu zmätený, ale som si istá, že to je tým, že si to písala na kolene a ak by si si to o nejaký čas prešla, mono by si tomu dala konečnú podobu Emoticon
Ale mätie ma ten fakt, že Oliver ožil. Bol síce polovičný a Nine sa ho nepodarilo oživiť, ale ako ožil? To mi dosť vŕta hlavou.

Odo mňa OBROVSKÉ PLUS, že si dokončila poviedku a nenačarbala si rýchlo koniec len aby bol Emoticon Zaslúžiš si umiestnenie v súťaži Emoticon

6. MillieFarglot admin
02.08.2016 [9:04]

MillieFarglotBlacky: Možno bude ešte bonus, ale neviem ti s istotou povedať, mám toho teraz veľmi veľa a do konca augusta už doma poriadne nebudem. Som zástanca happy endov, takže by bolo odo mňa zrejme veľmi hnusné, keby som Oliho nechala umrieť. Emoticon Ďakujem. Emoticon
zaneta: Ďakujem. Kapitolky pribúdali, lebo múza a chuť do písania fungovali ako mali. Emoticon
miky: Ďakujem veľmi pekne, to naozaj rada počujem. Emoticon
Bibi: Vďaka. Emoticon
SunShies: Ďakujem moc moc. Pri novej tvorbe ma už múza kope o dušu. Emoticon

5. SunShines
02.08.2016 [0:58]

Som rada, že Oli žije, aj že majú svoj happyend. Emoticon
Ďakujem krásne za poviedku. Je skvelá. Aj som sa zasmiala aj bola v napätí, čo bude ďalej, aj stále dúfala, že tí dvaja pochopia, že sa ľúbia. Emoticon
Veľa inšpirácií s kopancov od múzy v ďalšej poviedke prajem Millie. Emoticon

4. Bibi
30.07.2016 [20:49]

Už jsem si myslela, že nepřežije. Ale je to božžžííí!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. miky
28.07.2016 [22:28]

Boze dakujem on zije Emoticon Emoticon Emoticon tesim sa na tvoju novu tvorbu urcite ai ju precitam Emoticon joj ale bude mi smutno za Hrdlorezom bol to super pribeh Emoticon a si uzasna autorka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. zaneta
28.07.2016 [21:41]

Emoticon presne v toto som sa modlikala Emoticon a je to tu Oli žije Emoticon nenormálnu radosť si mi spravila Emoticon .Krásne dielko Emoticon radosť čítať mám rada napätie s humorom aj kapkou tej lásky super Emoticon sa to čítalo aj kapitolky často pribúdali nooo proste klobúk dole Emoticon ĎAKUJEM

1. Blacky
28.07.2016 [13:44]

On žije. Ach, díky Bohu. Dúfala som, že to tak bude,však som ti aj na Fb písala, že tak to proste musí byť. Majú svoje šťastné na veky. Aj keď je mi ľúto, že ešte dáky čas, ak vlastne, sa k svojim rodičom nedostane. Chcelo by to pokráčko z pohľadu dakoho iného, trebárs Richiho, ktorý zostal na centrále, aby sme videli, ako prebiehalo aklimatizovanie, zaradenie upírov do spoločnosti. Ako sa riešilo kŕmenie, trebárs výrobou umelej, alebo sa proste stále fičalo na darcoch.

Toľko nezodpovedaných otázok. Premysli si to. Emoticon Emoticon
Na DOD sa teším nehorázne veď sme o tom viedli diskuze. Tak čakám. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!