OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Čierny vlk - 54. kapitola



Čierny vlk - 54. kapitolaNejasný koniec

54. kapitola

Moje telo narážalo do každého malého výmoľu a ťahanie sa mi zdalo nekonečné. Kričať som prestala, nemalo to význam, pamätala som si to ešte, keď ma takto vliekol Erik.

Niekde v polovici cesty lesom som spadla na kolená a on mi nedal šancu postaviť sa na nohy, nemusel, nebolo pre neho ťažké ťahať moje telo za sebou.

Smial sa do telefónu, do môjho telefónu, a výhražne vrčal.

„Mám něco co je tvoje, zkus nás najít," vyzýval niekoho a smial sa ako skutočný psychopat.

Počkať, on je psychopat.

Strčil si môj mobil do vrecka a usmial sa na mňa, púšťajúc moju ruku, za ktorú ma ťahal.

„Už je na cestě, těšíš se? Já moc," priznal sa a čupol si pri mňa, uhládzajúc mi vlasy na temene.

Mala som chuť mu napľuť do ksichtu, a tak som to urobila, moje sliny sa rozcapli na jeho tvári a on sa zaškeril, zotierajúc si môj darček z tváre.

„Nájde nás a zabije ťa!" štekla som a on len hravo našpúlil ústa.

Bol vysoký, no nie tak ako Patrik, bol svalnatý, ale nie tak ako môj Patrik.

Ale výhodou, jeho výhodou, bolo upírstvo.

Počas cesty sem, teda skôr vlečenia, som rozmýšľala, čo je to za zvláštny tvrdý prízvuk, zvažovala som Rusko, ale to bola blbosť, a potom ma to trklo a ja som presne vedela, kto je tento muž.

V tej chvíli som sa obrnila pred strachom apatiou. A snažila sa ho nerozčuľovať.

Ak mal Patrik pravdu, bol to magor posadnutý pomstou a ja som mohla byť jeho mečom. Nechcela som umrieť skôr, ako príde Patrik, a nakope mu riť.

Usmial sa do tmy a postavil sa. Z prítmia lesa sa začali vynárať postavy.

„Už přichází stín," šepkal si pošahane a prudko schmatol moje telo, stavajúc ma tvárou do tmy.

Nič som nevidela a hodnú chvíľu hľadela do tmavého lesa, no napokon sa tma predo mnou začala pohybovať.

Bola ako čierny dym, černejšia ako noc v hustom lese, v ktorom sme boli.

Z mračien sa vynorili najskôr čierne oči so zlatými škvrnami a moje srdce sa rozbúšilo.

Bol tu!

Našiel ma, nie po troch minútach.

Hmla sa začala formovať a naberala tvar dvojmetrového vlka a postupne sa menila na siluetu muža.

Bol krásny, taký prenádherný vo svoje dymovej podobe, kedy mu žiarili iba zlaté oči.

Ticho lesa naplnilo zúrivé vrčanie.

Upír, ktorý sa mi predstavil ako Piotr, mi vsunul ruku do vlasov a trhol mnou, až som sa ocitla znova na kolenách a Patrik sa ku mne rozbehol, teda skôr do neho.

Zastavili ho však upíri, stavajúci sa mu do cesty a on ich od seba len odhadzoval bez úmyslu strácať čas bojom. Pohľadom bol stále v mojej tvári a kontroloval ma.

Prikývla som na znamenie, že som ok a on sa viac zamračil, keď sa z prítmia objavil muž, ktorého som naozaj už nikdy nechcela vidieť.

Patrik sa zameral na neho a on sa uškrnul, venujúc pohľad Piotrovi. Boli spolu, boli v tom všetkom spolu.

Patrik sa sústredil na nesprávneho celý ten čas. Bol to plán!

Patrikove telo sa prudko pohlo vpred a iba pár centimetrov od Erikovej hlavy sa okolo jeho rúk objavili čierne okovy a v nich boli vsadené akési lesknúce sa sklíčka.

Zavrčal, ťahajúc ruky k sebe, ale nemal šancu, reťaze ku ktorým boli tie náramky pripevnené držali upíri.

Jeden na každú reťaz a Patrikove ruky sa tesne pred cieľom stiahli dozadu a on pod silou ťahu spadol tvárou do zvlhnutej zeminy.

„Tak se znova vidíme, Patriku, jak se ti líbí můj návrat na scénu? Dost okázalé, že?" provokoval.

Patrik sa chvel, bol chvíľu pred výbuchom a ja som vedela, že Erik skončil.

„Mal som ťa zabiť, ty bastard" vrčal a Erik sa len usmial a prikývol.

„Ano, tos měl," súhlasil a pristúpil ku mne. Vzal ma z Piotrových rúk a láskyplne ma pohladil po tvári na chvíľu úplne zabúdajúc na Patrika a len mi zbožne hľadel do očí.

Bola to zmena, ruky upíra boli tvrdé a bezcitné. Erik ich mal teplé, mäkké a bola v nich istá dávka chorej nehy, z ktorej sa mi robilo zle. Mala som skúsenosti s jeho nehou a už nikdy som jeho paprče na svojom tele nechcela.

„Chcípneš a Emílie bude moje," oznámil Patrikovi a spokojne si ma chrbtom prirazil k svojmu telu, držiac mi dlaň pod krkom. Prstami ma pohladil po celej krivke hrtanu a ja som zatvorila oči, chcela som byť preč, zmiznúť, stratiť sa.

„Dotkni sa jej a tentokrát ťa skutočne zabijem!" vyhrážal sa a postavil sa na nohy.

Upíri znova zaťahali za reťaze a Patrik zavrčal, keď v spätnej väzbe padol na jedno koleno.

„V těch řetězech je jantar, jak mi asi ublížíš, ty nicko?" posmieval sa a zovrel moju bradu medzi palcom a ukazovákom a prinútil ma zakloniť hlavu.

Pohľad do jeho mätových očí bol ako expres na miesto, kde sme sa videli naposledy, tiež mal v očiach ten oheň, keď sa chystal vziať si aj na silu, čo nikdy nebude patriť jemu.

Srdce mi bilo a pochopila som, že všetko bol plán, spolupráca, on dostane mňa a upír Patrikovu smrť.

Bolo to však príliš jednoduché, a preto som nemohla veriť, že by sa s takou pomstou Poliak uspokojil a pomohol jednému z vlkov? To ťažko. Muselo v tom byť viac.

Erikova tvár sa priblížila k tej mojej a ja som trhla hlavou. Predstava jeho pier na mojich mi spôsobovala nevoľnosť a nemienila som nechať, aby sa na niečo také Patrik pozeral.

Erik však vždy vedel, ako využiť silu muža a nikdy mu nerobilo problém ju skutočne použiť.

Jeho zovretie mojej sánky zosilnelo a ruka omotaná okolo bokov ma stiahla pevnejšie k sebe.

Jeho pery chutili po detskej orbitke, nič sa nezmenilo, nikdy sa nezmení...

Metala som sa a jeho to pobavilo.

Krik a vrčanie sa zmiesili a reťaze zašramotili. Pred nami stál obrovský čierny vlk s reťazami na predných tlapách.

Erik sebou mykol a venoval prekvapený pohľad upírovi. On sa len usmial, musel vedieť, že Patrik istú dávku jantáru znesie. Stiahol ma k sebe a Erik zostal nechránený. Videla som upírov rozbiehajúcich sa do Patrika, no Piotr ich zastavil jednoduchým gestom ruky.

„Co to děláš? Slíbils to! Měla být moje!" Zronený hlas malého chlapca bol strašidelnejší ako by sa mohlo zdať a mne naskákala husina, keď sa z Erikových očí vykotúľali slzy a jeho pohľad sa zameral na mňa.

„Tohle jsem nechtěl, chtěl jsem tebe, nic víc." Patrikova tlama sa roztiahla a Erikova hlava zmizla v jej útrobách. Odvrátila som pohľad. Na to som proste nemala.

Erikov odkaz ma zmiatol, nevedela som, čo tým myslel. Chcel mňa, to mi bolo jasné. Chcel Patrikovu smrť, ale v čom bol zádrhel?

Piotr nedodržal dohodu. A ja budem jeho mečom. Piotr to mal naplánované, moja smrť bude Patrikovou. Pochopila som odrazu.

Patrik bol však môj borec a ja som sledovala ako trhá vo svojej vlčej podobe hlavy bez najmenšieho zaváhania a naozaj som dúfala, že sa mýlim, že tu neskončíme a po tomto už náš život bude len sladká cukrová vata.

Stál pred nami, kúsok odo mňa, a jeho čumák, špinavý Erikovou krvou, sa otrel o moju dlaň. Piort zdvihol moje telo, čím ma prinútil svojmu vlkovi nedobrovoľne uštedriť kopanec do čumáku.

Zakňučal a zvalil sa na zem. Upíri sa vrhli po reťaziach a ja som videla Piotra, ako vyťahuje malú pištoľ, ako na airsoft.

Zvuk výstrelu z plynovej pištole mi znel pri ušiach a ja som hľadela na vlka, ktorý sebou pod bolesťou vnikajúcich brokov párkrát trhol.

Srsť sa strácala a vidieť Patrika, ktorého tá upíria verbež znova potiahla na nohy, ma bolela viac, ako dotlčené telo.

Zamračil sa, keď sa stretol s Piotrovým pohľadom.

Ten neváhal, nestrácal čas. Jeho ruka sa vmotala do mojich vlasov a trhol mnou, až som dopadla pod silou bolesti na kolená a on sa spokojne zasmial, sledujúc Patrikov pokus potiahnuť reťaze a uvoľniť sa tak, aby sa ku mne dostal.

„Voní hezky. Možná si s ní měl spát, byla by prosycená tebou a nebyla by tak andělsky svěží," polemizoval, keď sa spustil na zem hneď za mňa a špička jeho nosa sa otrela o moju pokožku.

Naprázdno som prehltla a snažila sa udržať v pokoji, Patrik šalel a reťaze stále rinčali, narážali do jeho tela a znova sa uťahovali, podľa toho ako sa upírom páčilo ho trápiť.

„Skapeš, ak sa jej dotkneš! Počuješ? Nájdem ťa a roztrhám, nech to trvá aj večnosť!" pľuval a syčal.

Reťaze sa znova stiahli, upíri si ich značnú časť omotali okolo šľachovitých zápästí a Patrik skončil ako na škripci len v čiernych teplákoch, s odhalenou hruďou, v ktorej mal tri rany po strelách.

Piotr sa spokojne vrátil k očuchávaniu mojej kože na ramene a ja som mohla cítiť jeho jazyk, ktorý sa mi špičkou otrel o pulzujúcu tepnu.

Bolo mi zle, naozaj, mala som na mále sa nepovracať. Šklbla som sebou. Jeho päsť v mojich vlasoch sa utiahla a ja som mohla cítiť jeho ostré zuby, tlačiace na moju kožu.

Cítila som to pnutie, keď moja pokožka nezvládla už ďalej klásť odpor jeho ostrým, očným zubom a oni sa s ľahkosťou vnorili do môjho krku.

Bolesť ma ochromila, tak ako tomu bolo pred pár týždňami na skokanských, teraz to však bolo ešte bolestivejšie. Ten upír bol na mne iba chvíľu a jeho satie bolo skôr pocuckávanie.

Piotr sa však zaprel a sal ma tak divoko, až som mohla cítiť, ako mi z tepny ubúda krv. Jeho ruka sa utiahla okolo môjho pásu, hlavu zaklonil ešte viac, až mi v nej bolestivo zapraskalo.

Zamrmlal mi do krku a jeho ruka, stískajúca môj pás, sa ocitla na mojom hrudníku.

Svetlo ožiarilo celý kúsok lesa a on sa odo mňa odtrhol, nepúšťajúc moje telo.

Vo vzduchu sa vznášal anjel v zlatom prachu a v jeho červených očiach bola smrť.

Chvíľu mi trvalo, kým som v tej nadpozemskej bytosti spoznala svojho Patrika.

Svetlo ustúpilo a vystriedala ju tma, ktorá sa lepila na jeho zlatú pokožku, až bol pokrytý celý a splynul s nocou.

Jeho tvár sa začala meniť a preťahovať sa do vlčieho pysku, zatiaľ čo telo sa s pukaním a praskotom menilo zo svalnatého na šľachovité a jeho jemnú kožu začali miestami pokrývať chumáčiky srsti.

Jeho ruky sa vykrútili a aj keď stále pripomínali tie ľudské, bolo v nich viac z láb šelmy. Na konci jeho prstov sa zrohovateli silné pazúry. Po Patrikovi nezostalo ani pamiatky a pred nami stálo monštrum z Hitchcockových filmov.

Trhol reťazami a jeho vlčie telo stojace na dvoch labách sa pohlo k nám. Piotr ma strčil za seba a ja som oslabená stratou krvi padla na zem a hľadela na tvora predo mnou. Vlkomuž vystrel laboruku a Piotrovi sa cez tvár potiahla hlboká stopa po jeho pazúroch.

Vzduch vyplnil výstrel a potom ďalší a ďalší, až sa telo vlkolaka zosunulo na zem.

„Kurva, co jsi zač! Kdy budeš mít dost?" chrčal Piotr a kopol do tela, ktoré sa začalo podobať na muža.

„Keď skapeš!" odpovedal Patrik slabým hlasom a jeho oči sa zamerali na mňa.

Kontroloval ma, no teraz som nemohla kývnuť, že som okej, nemohla a nebola som schopná ničoho.

Jeho oči farby čerstvo posekanej trávy, rovnaké aké mala žena na fotkách, ktoré sme mali na vianočnom stole, mi vyrazili dych a ja som sa len zo zatajeným dychom snažila prísť na to, čo sa stalo.

Piotr ma znova schmatol a hodil k Patrikovi. „Budu k tobě milostivý, nebudu svině, jako jsi byl ty, rozluč se s ní. Máš minutu!"



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Čierny vlk - 54. kapitola:

2. Pioggia
20.03.2017 [13:51]

To mi nemôžeš robiť Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon jak mam teraz prežiť do ďalšej kapitoly??? Dúfam že bude aspoň rýchlo Emoticon Emoticon ináč tlieskam Emoticon riadne napínavá kapitola Emoticon Emoticon

1. LiliDarknight webmaster
15.03.2017 [20:59]

LiliDarknightNie, nie, nie. Nepáči sa mi, akým smerom sa to celé uberá. Fňuk. Takto to skončiť nesmie! Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]


Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!