Caroline strávi celý deň s Petrom. Začína sa to veľmi studenou sprchou od Petra, ale koniec... ten by ste si nemali nechať ujsť. :)
02.10.2012 (20:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 774×
„Ale nič si nechcem s tebou začať. Vlastne, ja by som veľmi rád, ale nejde to. Za pár dní odchádzam na druhý koniec krajiny. A ten čerstvý rozchod a tak.“
„V pohode.“ Studená sprcha.
„Nechcem začať niečo, čo by som nemohol dokončiť. Prepáč.“
„Vravím ti, že to nevadí.“ Strnulo som sa usmiala.
Ešte pár minút sme sedeli v tichu. Bolo mi naozaj zvláštne. Sama som vedela, že vzťah s ním by mohol byť veľkou chybou, ale aj tak som to za každú cenu chcela vyskúšať.
Neblázni, poznáš ho jediný deň! myslela si moja hlava.
Ale ako ho máš rada za ten deň, vravelo moje srdce.
Aaaach, veď sa na neho pozri ako vyzerá! ozval sa ďalší hlas.
Tak som sa na neho teda pozrela. Bol zamyslený. Ale vyzeral teda fakt úžasne. Vždy som musela vzdychnúť nad tým jeho výzorom. Áno, bolo to trochu povrchné, ale keď on bol taký skvelý!
Na tvári mal jemné strnisko, ale vyzeralo to tak mužne a sexy. Polodlhé svetlohnedé vlasy mu padali do zelených očí. Zrazu sa otočil. Na mňa. Dlho sme sa na seba pozerali, bez slova alebo bez mihnutia oka. Po dlhej chvíli sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Bol to veľmi krátky a jemný bozk. Nestačilo mu to. Nie, nám to nestačilo. Nestihla som sa nadýchnuť a už boli jeho pery na mojich. Pritisol si ma bližšie a jednou rukou mi vošiel do vlasov. Nemohla som uveriť tomu, čo sa práve dialo.
Keď sme sa od seba „odlepili“, bola už tma. Pozrela som sa na hodinky, deväť. To sme tu sedeli a bozkávali sa... tri hodiny? Prišlo mi to ako nemožné, ale dôkazy neklamali.
Peter ma chytil za ruku a trval na tom, že ma musí odprevadiť domov, pretože New Yok je nebezpečný pre dámu po tme. Samozrejme som chcela protestovať, že to všetko zvládnem sama, ale na druhej strane som bola rada, že budem mať spoločnosť. Zamierili sme k stanici metra, cestou sme sa rozprávali o všetkom možnom, bolo to také nenútené a úprimné.
„Ostaň tu so mnou,“ šepkal mi do ucha, keď sme stáli pred mojimi dvermi.
„Nie. Nemôžem,“ zaklamala som. Strašne som chcela s ním odísť, ale nebolo by vhodné sa s ním vyspať na prvej, ani nie oficiálnej, schôdzke.
„Poď, budeme tam sami.“ Pobozkal ma na krk, následne na ústa.
Pokazila som už veľa čakaním. A aj tak za pár dní ho už nikdy neuvidím. Chcela som riskovať, ale viac som chcela jeho.
Usmiala som sa a prikývla.
Ako na zavolanie išiel okolo taxík. Za chvíľu už Peter odomkýnal jeho byt. Bol síce malý, ale bol oveľa krajší ako ten, v ktorom som bývala ja.
„Kávu?“ Peter ani nečakal na moju odpoveď, len sa vybral do kuchyne. Ja som si zatiaľ sadla na gauč a všetko dookola som si prehliadla. V obývačke dominoval veľký čierny gauč, oproti ktorému stál televízor. Zatvorila som si oči a vdychovala vôňu kože. Gauč musel byť nový.
Peter sa vrátil s dvoma obrovskými hrnčekmi kávy a sadol si oproti mne. Podal mi hrnček a chytil ma za jednu ruku.
„Rozprávaj mi o sebe. Chcem vedieť všetko.“ Usmial sa a odpil si z kávy.
„Ja... Neviem. Nie je tam veľa toho zaujímavého. Začni ty.“
Jeho život nebol ničím zvláštny, ale rozprával to takým spôsobom, že ma priam vtiahol do „deja“. Peter býval pri mestečku Lamar v Colorade, vlastne aj teraz sa tam vracia. Keď bol malý, býval s rodičmi na farme, ale ako sa doba menila, tak sa presťahovali do mesta. Hlavne kvôli práci.
Celú noc sme sa iba rozprávali. Bude to znieť ako klišé, ale mala som pocit, ako keby som ho poznala celú večnosť. Povedal mi toľko toho o sebe, že sa to všetko nedá asi zapamätať. Ráno som už odpadávala únavou, chcela som sa vybrať domov a pekne vyspať, ale on mi to nedovolil. Prenechal mi jeho posteľ a on si ľahol na gauč. Ležala som sama v posteli a chýbal mi tam. Obmotala som sa do periny a šla som sa pozrieť do obývačky. Ani on ešte nespal.
„Poď ku mne,“ povedala som mu s veľkým úsmevom na tvári. Peter mi opätoval ten úsmev. Ľahol si ku mne a objal ma. V tú chvíľu som zaspala.
Ďakujem všetkým za prečítanie a prepáčte, že je to také krátke a v podstate o ničom, ale dúfam, že ma osvieti a zápletka tu bude čoskoro! :D
Špeciálne poďakovanie patrí
Simones,
Carrie
a kamarátke Kači, ktorá si prečíta každú časť. :)
Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Ako chutí "Veľké jablko"? 6. časť:
Tak ti držím palce, aj ja sa budem cez výkend snažiť písať hlavne v dnes a sobotu aby to v nedelu alebo tak už mohlo vísť
a som samozrejme zvedavá čo sa udeje v jablku 
áá, milujem tvoju poviedku!
dneskajšia kapitola, uff, bola veľmi dobrá! 
ďakujem Jenn, cez víkend dúfam, že čo-to napíšem 
Ahoj, minule si komentovala moju poviedku tak si hovorím že prečítam aj niečo od teba
najprv ma zaujal super názov a tak som sa do toho pustila a zatial sa mi to zdá docela super príbeh dúfam že aj pokračovanie bude také fajn 
Zaprvé děkuji za speciální poděkování, ale vůbec to není potřeba, protože jsem ráda, že si to můžu přečíst 
a ten konec ááach
Nie som moc romantický typ, ale v ten deň som mala dobrú náladu, tak prečo nie..
takové milé :)) na začátku to bylo docela uff :D no a ten romantický konec :) co bude s těmi dvěma dál ? :)
Na tú zápletku prídeme čoskoro a bude s toho niečo mega, verím tomu a táto časť sa mi straštne páčila, fakt super 
už to len tak zažit a bolo by uplne dokonale 
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!