Ako chutí "Veľké jablko"? 4. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Malý trapas sa stane vždy.

25.09.2012 (16:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 818×

Zobudila som sa a hneď sa pozrela na mobil. Samozrejme nevolal, je sedem ráno. Všetci ešte spali, ale ja som nemohla. Povedala som si, že urobím niečo zdravé pre seba a pôjdem si zabehať. Kam inam, ako do Central Parku? V každom filme predsa behajú Newyorčania len v Central Parku!

Potichučky som si dala sa seba legíny, tričko a tenisky, umyla si zuby a vyrazila do mesta. O vizáž som sa veľmi nestarala, veď idem len behať. Cestou som si kúpila čerstvý bagel, kávu a nasadla do metra. V parku bolo celkom dosť ľudí, aj keď sa to dalo očakávať, keďže v NY nie je žiadne iné miesto, kde by ste si mohli zabehať, poprípade sa nadýchať ako-tak čerstvého vzduchu. V tú chvíľu som vedela, že som sa predsa mala len trocha upraviť.

Ženy boli v skupinkách, rozprávali sa a keď prebehli okolo vás, zacítili ste silnú zmes parfúmov. Všetky mali make-up a vyzerali sviežo, ako keby spali dvanásť hodín. Ušlo sa mi zopár divných pohľadov, ale väčšina ľudí si ma aj tak nevšímala. Vedela som, že všetkým je jedno ako vyzerám, ale aj tak som si polhodinku zabehala a radšej išla domov. Keď som prišla domov, bolo deväť a všetky baby sa v kúpeľni bili o zrkadlo. Teraz nebude najvhodnejší čas pre sprchu. Sadla som si teda pred telku a kukala nejakú rannú show a čakala, kým sa uvoľní kúpeľňa.

Poobede ma tentokrát zobrala von Adelaide, ktorá býva so mnou na izbe. Adel robí sekretárku nejakej žene, ktorá je moc bohatá a ku všetkému potrebuje pomoc. Tvrdí, že keby jej tak dobre neplatila, tak by jej slúžku nerobila. Adel je z Anglicka a prišla do NY pred štyrmi rokmi, ale našťastie americký prízvuk sa na ňu ešte nenalepil. Prišla sem, aby našla zmysel pre módu a lásku. Ako Carrie zo Sexu v meste. Zdá sa to ako klišé, ale keď sa nad tým zamyslíte... Čo si viac môžete priať, keď máte skvelého chlapa, ktorý vás miluje, v ruke Pradu a na nohách topánky od Manola Blahnika? Nie je potom život dokonalý?

Skriňu má plnú skvelých kúskov od návrhároch. Ale topánky... Ach tie topánky! Všetky sú totálne úžasné a každý pár stál aspoň štyristo dolárov. Hovorí, že každý plat utratí len na topánky.

Adel ma zobrala na obed, trvala na tom, že ako novú spolubývajúcu ma musí pozvať. Neprotestovala som, pretože moje peniaze sa mi pomaly začínajú míňať. Hneď som si v duchu pomyslela, že si od zajtra musím začať hľadať prácu.

New York je obrovské mesto, žijú tam milióny ľudí. Čakali by ste, že nie je možné, aby ste len tak na ulici stretli niekoho koho by ste chceli. Ale ja som mala teraz šťastie.

Pred reštauráciou sedel chlapík zo Sochy slobody. Peter. Spoznala som ho hneď podľa toho otrasného menčestrového saka. Povedzte mi, kto v dvadstiatom prvom storočí ešte nosí menčester?! Ale späť k veci. Šepla som Adel rýchle zhrnutie príbehu zo včera a podišla som k nemu, že sa mu aspoň pozdravím keď nič iné. Adel šla tesne za mnou.

„Ahoj,“ povedala som mu s úsmevom.

„Čau.“ Prebehol ma skúmavým pohľadom.

„Caroline,“ z toho pohľadu som vedela, že nevedel kto som, „Socha slobody, včera.“

„Ja si ťa pamätám,“ vyhrnul si rukáv a ukázal na veľký modrý fľak na jeho ruke, „mám ešte toto modré označenie od teba.“

„No, my už ideme, Adel sa ponáhľa do práce. Rada som ťa videla.“ Usmiala som sa a šla smerom do reštiky.

„Caroline, počkaj! Tá prehliadka New Yorku ešte platí, nie?“

„Myslím, že áno.“ Príjemne ma zahrialo pri srdci.

„Budem tu čakať, ešte niečo mám. Po obede som len v tvojich rukách.“

Prikývla som, lebo som sa z tých krásnych slov nezmohla na nič iné. Kolená sa mi podlamovali, takže keď som vykročila, stala sa tá najhoršia vec, aká sa len mohla stať. Moje vysoké podpätky ma zradili a ja som skončila na zemi. Skvostné.

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování