Ako chutí "Veľké jablko"? 2. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Prvý večer v New Yorku neskončil veľmi dobre.

29.08.2012 (10:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 578×

Vstala som a poprezerala som si zvyšok bytu. Obývačka bola o čosi väčšia ako moja izba, v kuchyni boli po zemi porozhadzované obaly od číny a škatule od pizze a všade bol zvláštny smrad. Na to, že tu bývajú okrem mňa štyri baby, by som čakala o trochu väčší poriadok. Mala som chuť sa pobaliť a vrátiť sa domov, ale nemôžem sa predsa vzdať hneď na začiatku!

Zahodila som všetky negatívne myšlienky za hlavu, zobrala kľúče, ktoré pre mňa pripravila Rose, a vydala som sa do ulíc New Yorku. Chcela som toľko toho stihnúť! Central park, Socha slobody, Empire State bulding, Times square... A preto som zašla do prvej kaviarne v ruke s novými Voque, ktorý som si kúpila na rohu.

„Jedno veľké latte," usmievavo som povedala unudenej čašníčke.

Sadla som si do rohu, aby som mala výhľad na každého. Musím sa predsa priučiť, čo majú vo zvyku správny Newyorčania.

Obzerala som sa, čítala Vogue a popritom popíjala kávu. Keď si zrazu ku mne prisadol mladý chlapík v modrej košeli a džínoch. Mohol mať okolo tridsiatky, ale napriek tomu mal šarm čerstvého dvadsiatnika. Usmial sa na mňa a začal si čítať svoje noviny. Počas celých dvadsať minút nepovedal ani slovo, až keď odchádzal, podal mi vizitku a pozdravil sa. Bolo tam len Jack a jeho číslo. Nič viac. Tento chlap zrejme rozdával jeho takzvané vizitky po celom meste a čakal, či mu nejaká z tých žien zavolá.

Rozhodla som sa, že navštívim Central Park. Okoloidúcich som sa opýtala na najbližšiu zastávku metra. Pred metrom stál bezdomovec, ktorý predával mapu metra, jednu som si kúpila pre dobrý pocit, že mu pomôžem a aj som sa potrebovala nejako zorientovať. Po dvoch prestupoch a o hodinu neskôr som sedela v parku na lavičke s výhľadom na veľké jazero. Vôkol mňa sa prechádzali matky s deťmi, turisti, zamilované páriky a ostatní, ktorí tu boli sami ako ja.

Ako som len tak sedela, napadol mi fajn nápad. Mohla by som spolubývajúcim kúpiť nejaké jedlo a pitie na nejaké to zoznámenie. Proste spraviť takú malú párty. O pár minút som narazila na obchod, ktorom som kúpila všetko, čo som potrebovala a vydala som sa na metro. Keď som prišla domov, ešte tu nikto nebol. Fajn, aspoň to môžem pripraviť.

O tri hodiny neskôr prišla jedna spolubývajúca. Bola to Alex, ktorá, ako som sa z jej rozprávania dozvedela, je tanečnica, ktorá prišla do New Yorku pred desiatimi rokmi a stále čaká na chvíľu, kedy prerazí. S Alex sme kecali, smiali sa a zjedli polovicu jedla, ktoré bolo pre ostatné baby, ktoré prišli okolo polnoci.

Za polhodinu som bola so všetkými obyvateľkami bytu zoznámená a už sme spolu tancovali a hlavne pili. Niekto navrhol, aby sme išli do mesta do klubu s názvom Puzzle. Neváhali sme ani sekundu a už sme sa na ulici snažili chytiť taxík. Taxikár najprv protestoval, ale keď sme mu sľúbili o dvadsať dolárov vyšší honorár, iba nám naznačil, že máme nastúpiť. Pred klubom bol dlhý rad, ale našťastie Eli poznala chlapíka, ktorý púšťal dnu. Z radu sa nám ušlo pár závistlivých a nenávistných pohľadov.

Prvá cesta bola k baru a následne na parket. Od tejto chvíle nám veľmi trhané spomienky. Pamätám si až ráno, zobudila som sa a bolo mi neskutočne zle. Rovnako bol na tom zvyšok bytu. Našťastie, ja sa teraz nemusím trepať do práce ako oni.

Takto som si nepredstavovala môj prvý večer v New Yorku.

« Předchozí díl

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování