OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » A Beautiful Lie - 9. kapitola

26.02.2011 (20:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1216×

Odišla sa obliecť a ja som tu ostal sám. Tá noc bola úžasná, vedel som, že to bude skvelé, ale toto som nečakal. Zaujímalo by ma, či to robila aj s Markom. A taktiež by som rád vedel, čo k nemu cíti. Je mi jasné, že niečo určite a bojím sa toho najhoršieho. Ak by mala možnosť vrátiť sa k nemu, spravila by to?

Nechcem si priznať, že naňho žiarlim, ale je to tak. Snažím sa byť lepší ako on, aby nemala dôvod myslieť naňho.

Išiel som do sprchy a obliekol si čisté oblečenie. Vzal som z kufra rifle a fialovú košeľu. Kaitlyn sa páčilo, keď som nosil košele. Vraj mi to svedčí. Ona vyzerá úžasne, nech si oblečie čokoľvek.

Rozhodol som sa, že ju prekvapím a prichystám raňajky. Spravil som omeletu. No neuvedomil som si, že som tam dal aj šunku. No dokelu! Ona je vegetariánka. Prekvapivo nie z toho dôvodu, že by jej prekážalo zabíjanie zvierat, proste sa jej iba mäso nepáčilo a nechutilo jej. Zdalo sa mi to smiešne.

Zo skrinky som vybral taniere, naložil na ne omeletu y položil ich na stôl. Spravil som kávu, a akurát, keď som ju nalieval do hrnčekov, zišla po schodoch a vošla do kuchyne.

„Vonia to pekne,“ povedala. Bola nádherná, vlasy mala vypnuté dohora, mala oblečenú minisukňu a fialové tričko s dlhým rukávom. Boli sme úžasne zladení. Len nechápem, prečo si dávala tie čierne legíny, akurát ma budú zdržiavať.

Všimla si, že ju pozorujem, tak som odvrátil zrak. Sadla si za stôl a položil som pred ňu pohár s horúcou kávou. „Ďakujem.“ Počkala, kým si k nej sadnem, potom sa začala prehrabávať v tej omelete.

„Je to to, čo si myslím, že to je?“ opýtala sa ma obviňujúco. Sakra! Myslel som, že si to nevšimne. Ale nie, nemyslel.

„Áno. Prepáč,“ ospravedlnil som sa. Na moje prekvapenie sa iba pousmiala.

„Nevadí. Kvôli tebe to zjem.“ Tak to som naozaj nečakal. Zbadala môj prekvapený výraz. Nahla sa cez stôl a pobozkala ma. Bolo to také sladké. Chytil som ju za ruku. Napichla si kúsok na vidličku a naozaj to zjedla.

„Mám na dnes plán,“ povedal som odrazu.

„A čo to je?“ Prechádzala mi prstom po chrbte ruky.

„Zahráme sa takú hru, v ktorej sa môžeme pýtať čokoľvek a ten druhý musí povedať pravdu.“ Zatvárila sa zmätene, ale napokon súhlasila.

„Dobre. A budem sa ťa môcť naozaj spýtať na čokoľvek?“ zaujímala sa.

„Áno.“ Usmiala sa. Usúdil som, že sa jej môj nápad páči.

Nastal čas na odhaľovanie pravdy. Mal som dôvod, prečo som vymyslel túto hru. Zaujímalo ma, čo cíti k Markovi. Nechcel som sa jej na to pýtať  priamo, ale myslím, že týmto spôsobom by som niečo zistiť mohol.

Sedeli sme na koberci pri kozube, pozerali sme si do očí, zrazu som jej tvár chytil do svojich dlaní a pobozkal ju. Človek nikdy nevie, či práve toto nebude náš posledný bozk. Pri tom odhaľovaní tajomstiev...

„Začnem,“ povedala Kaitlyn. „Prečo si sa ku mne správal tak odmerane, keď sme sem prišli?“ Túto otázku som nepovažoval za dôležitú. Vlastne ani sám poriadne nepoznám dôvod.

„Nechcel som, aby to vyzeralo, že som ťa sem pozval s cieľom pretiahnuť ťa,“ povedal som trochu neuvážene, čo som si okamžite uvedomil. „Teraz to tak vyzerá, však?“

„Hej.“ Zaškerila sa. „Ale môžeš si to u mňa vyžehliť odpoveďou na druhú otázku. Miluješ ma?“ Tak toto bolo naozaj jednoduché.

„Áno, milujem ťa. Povedal som ti to už včera a vlastne aj predtým.“

„Len ma zaujímalo, či sa to nezmenilo. Napríklad po tom, ako si ma dnes ráno videl nenamaľovanú.“ Ja som sa len zasmial.

„Vôbec nie. Zachránila si to tým striptízom.“ Nedalo mi to a musel som si z toho uťahovať.

„Hej!“ skríkla na mňa naštvane a trochu zahanbene. Pobozkal som ju a potom mi tvár zvážnela.

„Milujem ťa viac ako vlastný život,“ povedal som. Táto odpoveď sa jej očividne páčila. Pobozkala ma, ale nechcel som, aby sa to zvrhlo na niečo viac, pretože ja som sa k svojim otázkam ešte nedostal.

„Teraz som na rade ja. Spala si s niekým predo mnou?“ začal som svoj „výsluch“. Netvárila sa prekvapene. Skôr potešene a hrdo.

„Nie.“ Usmiala sa na mňa svojím žiarivým a strašne sexy úsmevom. V tejto chvíli som vedel, že mi neklame. A bol som neskutočne šťastný. „Ty si bol ten prvý a navždy ním zostaneš.“

„Si úžasná, vieš o tom?“ Zatvárila sa ustarostene.

„Čo ak by to tak nebolo,“ zamyslela sa a pozrela sa inam. „Čo ak by som spala s Markom?“ Už som pochopil jej obavy. Chytil som jej hlavu a otočil ju tak, aby sa mi znova pozerala do očí.

„Na tom nezáleží. Milujem ťa a vždy budem, nech sa stane čokoľvek,“ upokojil som ju.

„Ďakujem ti. Neviem, čo by som robila, keby som ťa nemala. Lec?“

„Áno?“

„Sľúbiš mi, že mi odpovieš na ďalšiu otázku? Teda, nie je to len o tej otázke.“

„Samozrejme.“ Nechápal som, kam tým mieri.

„Prečo si mi nikdy nepovedal o svojej bývalej? Viem, čo ti spravila, ale to všetko. Prosím, povedz mi to.“ Nechcel som, aby sa to zvrtlo proti mne, ale už to tak vyzerá. Rezignovane som si povzdychol.

„Fajn. To, čo som ti povedal alebo skôr to, čo si vydedukovala z tej piesne, nebolo úplne všetko,“ vysvetlil som jej. Na stole bola položená fľaša škótskej. Zobral som ju keby náhodou. A práve teraz sa zišla. Nalial som si do pohára a vypil to na ex. Nahlas som prehltol. Nadýchol som sa a začal. „Volá sa Vanessa Liamsworth. Myslím, že teraz žije v Georgii. Všetko, čo o nej vieš, je pravda, ale to, čo nevieš je, že náš rozchod súvisel s mojím bratom.“ Videl som Kaitlynin prekvapený výraz v tvári.

„Ty máš brata? Prečo si mi to nikdy nepovedal?“ pýtala sa.

„Práve on je dôvodom, prečo som s ňou začal chodiť aj prečo som sa s ňou rozišiel.“ Ignoroval som jej otázky.

„Nechápem. Ukradol ti ju?“

„Prosím, nehádaj. On za nič nemôže. Nemáš ani poňatia, čo sa stalo,“ povedal som trochu zúrivejším tónom. Nechcel som o tom hovoriť. Nikdy.

„Prepáč,“ ospravedlňovala sa. Bola smutná a videl som, že sa ma trochu bojí. Znova som sa musel napiť. Potom som Kaitlyn chytil okolo ramien a oprel si ju o hruď.

„Nie, to ty mi prepáč. Charlie zomrel pred dvomi rokmi. Na osemnástku som mu kúpil výlet do Indie.“ Po tvári mi tiekla slza. Snažil som sa na to nespomínať, ale raz to muselo prísť. „Myslel som si, že to bude pekný darček. No dopadlo to úplne inak, ako som očakával. Nepoznám detaily toho, čo sa tam stalo, ale viem, že na jednej prechádzke ho uhryzla kobra. A... zomrel. Nikdy mi to nikto nevyčítal, ale aj tak viem, že je to moja vina.“ Rozopol som si košeľu, aby som jej mohol ukázať svoje tetovanie na ľavom ramene. „Asi si si to už niekedy všimla.“

„Áno. Ale nevedela som, že to niečo symbolizuje.“

„Dal som si tú kobru vytetovať, aby som na to nikdy nezabudol. Zároveň ma má chrániť, aby sa mi nestalo to isté, čo jemu. Ale o tom sa naozaj nechcem baviť. V tom čase s ním Vanessa chodila. Samozrejme sa mi páčila, ale o nič som sa nepokúšal. Ale keď zomrel... cítil som potrebu sa o ňu postarať. A potom to všetko začalo. Zamiloval som sa atď. Ten príbeh poznáš. Nemusíš vedieť podrobnosti. A aby som sa dostal k rozchodu, okrem toho, ako ma nechutne využila, pri jednej hádke mi povedala, že Charlieho nikdy nemilovala. To bol definitívny koniec.“ Dokončil som svoj monológ. Kaitlyn ma objala.

„Som rada, že si mi to povedal. Veľa to pre mňa znamená. Ale viac sa o tom nemusíme baviť. Spýtaj sa ma na niečo.“ Vedel som, že teraz je tá správna chvíľa.

„Čo cítiš k Markovi? Ale chcem počuť pravdu.“ Zarazila sa. Pozerala sa do zeme, potom si pretrela oči. Tiež si naliala pohárik a vypila to. To znamenalo, že pravda nebude príjemná.

„Nie som si celkom istá. Ale... myslím...“ Mala problém povedať pravdu.

„No tak. Povedz mi to,“ posmeľoval som ju.

„Myslím, že ho milujem,“ nedokázala sa mi pozrieť do očí. A aj keď som čakal takúto odpoveď, bol som sklamaný. Vedel som, že Kaitlyn nepatrí iba mne. Jej srdce ešte stále patrí aj jemu. Aj po pol roku! „Prepáč,“ ospravedlňovala sa. „Nikdy by som ťa nepodviedla. A ani to nespravím. Sľubujem.“ Chcela mi chytiť ruku, no ja som jej to nedovolil.

Vstal som a vybral sa von. Nedokázal som sa vysporiadať s pravdou. Musel som sa nadýchať čerstvého vzduchu.

Prešiel som niekoľko kilometrov, keď som si konečne uvedomil, že ona za to nemôže. A navyše mi povedala pravdu. Okrem toho mi sľúbila, že ma nikdy nepodvedie. Nemám sa čoho báť. Mám problém iba sám so sebou. Veď Kaitlyn je so mnou, to predsa musí niečo znamenať.

Keď som sa vrátil, zbadal som ju na gauči. Nevšimla si ma, ale ja som videl, že plače. Bolo mi to ľúto. Veď je to moja vina. Sadol som si vedľa nej a položil si jej hlavu na svoje rameno. Ruky sa mi triasli.

„Nič sa nedeje,“ upokojoval som ju a vtisol jej bozk.

„Ja som nechcela...“ Utrel som jej slzy. Položil som si ju na kolená a objal ju.

„Ja viem, Lili.“ Pozrela sa na mňa.

„Ako si ma to nazval?“ opýtala sa začudovane.

„Lili. Nepáči sa ti to?“

„Práve naopak, je to veľmi pekné.“ Pobozkal som ju.

„Tak ako ty. Takže sa na mňa už nehneváš?“ pýtal som sa.

„Ja? Nemám sa na teba prečo hnevať. Ale čo ty?“

„Nie. Chcem, aby sme uzavreli tému našich bývalých a už ju nevyťahovali.“

„S tým súhlasím.“ Usmiala sa. „Milujem ťa. A myslím to vážne,“ povedala.

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A Beautiful Lie - 9. kapitola: