A Beautiful Lie - 28. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Kaitlyn si myslela, že sa nikto nebude pozastavovať nad tým, že vyslovila Blakeovo meno, keď sa prebrala z kómy, ale mýlila sa. Ethan bude chcieť zistiť, kto je Blake a aký je medzi nimi vzťah.

28.07.2011 (20:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 966×

Tie slová som začala ľutovať. Iste, bola to pravda, ale bolo to príliš kruté. Neviem, čo to do mňa vošlo. Veď neurobil nič zlé... Vlastne urobil. Spravil mnoho zlých vecí, ale to predsa neznamená, že sa musím správať ako on. Nikdy mi neublížil. Asi ma skutočne miluje. Ale na tom nezáleží, pretože ja jeho nie. Milujem Marka a... predtým som milovala Leca. To, čo cítim k Blakeovi sa nedá definovať. Mám ho rada, no zároveň ho neznášam. No už to nie je nenávisť. Možno časom... Nie! Časom sa nič nezmení. Vždy to bude len niekto, bez koho sa zaobídem.

Ležala som na lehátku vedľa bazéna a oddychovala. Na hlave som mala slamený klobúk, pretože slnko bolo príliš silné. Oči som mala zavreté, keby ma nevyrušil ten krásny hlas, zaspala by som.

„Ahoj kráska. Keby sme už spolu nechodili, tak by si si ma týmto outfitom získala,“ povedal Mark. Nadvihla som si klobúk, aby som naňho videla, ale to slnko ma znova oslepilo. Postavila som sa a hodila sa mu okolo krku. Pobozkala som ho.

„Ďakujem za kompliment.“ Naozaj som bola rada, že sa mu moje nové dvojdielne plavky páčili. Boli dúhovej farby a povedala by som, že veľmi dobre zvýrazňovali moje prednosti. „Mimochodom, ako si sa sem dostal? Pokiaľ viem, je to ešte stále súkromný pozemok,“ zdôraznila som s iróniou.

„Ethan ma pustil.“

„Takže vy dvaja ste teraz kamaráti?“ zaujímala som sa. Mark si ma pritisol bližšie k sebe.

„Mhm,“ odpovedal mi popri tom, ako ma bozkával na krku. Snažila som sa ho zastaviť, aj keď sa mi to strašne páčilo.

„Prestaň. Čo ak sem príde Ethan?“ Ani to ho nezastavilo.

„Nepríde, pred chvíľou odišiel. Takže sme tu sami, len ty a ja,“ zašepkal mi do ucha. Potom ma znova začal bozkávať. Ale to mu nestačilo. Zobral môj klobúk a odhodil ho, to isté spravil aj so svojím tričkom. Nevšímali sme si okolie, čo sa nám trochu vypomstilo.

Nevšimla som si, že stojím na kraji bazéna, a keď som sa posunula o krok dozadu, spadla som do bazéna a Marka som stiahla so sebou. Potom sa ozval šplechot a náš smiech. Boli sme celí zmáčaní, našťastie, ja som mala plavky, na rozdiel od Marka. Svojimi mokrými rukami ma chytil okolo krku a znova ma začal bozkávať.

„Nemysli si, že sa vzdám,“ povedal mi víťazoslávne.

Keď Mark odišiel, vrátila som sa do svojej izby, aby som sa prezliekla. Medzitým mi volala Alyson. Bola som prekvapená, že mi volá, no potom mi povedala, že za mnou občas chodievala, keď som bola v kóme a taktiež, že mi všetko odpustila a už nechce myslieť na to, čo sa stalo. Bola som rada, že sa to vráti do normálu, kamarátka mi naozaj chýbala. Za posledný rok sa toho stalo strašne veľa a ja som to nemala komu povedať. Niežeby som jej teraz mohla všetko vyrozprávať...

Zišla som po schodoch do haly, prešla som k dverám a otvorila som ich. Viem, že mi rodičia zatiaľ zakázali chodiť von, ale ja som sa tu strašne nudila. A teraz, keď nikto nie je doma, môžem nenápadne zdrhnúť.

Vyšla som von, no môj plán zlyhal. Oproti mne zrazu stál Ethan a jeho pohľad vravel, že som sa o to nemala pokúšať.

„Nad tým ani neuvažuj, musíš ešte niekoľko dní vydržať,“ povedal prísne.

„Ale no tak, Eth, čo tu podľa teba mám robiť? Veď je to ako väzenie. Človek sa má zabávať a ja sa chcem baviť, ale tu to nie je možné,“ snažila som sa mu to vysvetliť, ale on mi nedal šancu.

„No tak potom mám pre teba program.“

„Aký program?“ opýtala som sa znudene.

„Porozprávame sa,“ povedal a odtiahol ma až do obývačky, kde ma posadil na gauč. Netušila som, o čom sa chce so mnou rozprávať. Veď som nič nespravila...

„Tak?“ Ethan sa nadýchol a potom sa na mňa znova pozrel.

„Kto je Blake?“

„Čo-čože?“ okamžite som sa prekvapene spýtala. Vzápätí som si uvedomila, že to nebola práve najvhodnejšia reakcia. Mám sa predsa tváriť, že ho nepoznám, no to nebude také jednoduché. V hrdle sa mi vytvorila hrča, ktorú som len ťažko prehltla. Musím si premyslieť, čo teraz poviem. Nie, nemám čas na premýšľanie, musím niečo povedať. Hneď! Zvládnem to.

„Nikoho s takým menom nepoznám.“ Snažila som sa pôsobiť presvedčivo, ale nepodarilo sa mi to. Nie som dobrá herečka.

„Pozri, pred Markom som hral, že sa nič nedeje, že to bol len tvoj omyl alebo čo, ale viem, že ten Blake skutočne existuje. Len neviem, kto to je. Prečo ho tajíš? Máš s ním niečo?“ Začala som sa smiať, aj keď to bolo absolútne nevhodné. Prestala som, pretože som si uvedomila, že tá otázka nebola až taká absurdná, ako som si myslela. Neviem, čo sa medzi nami stalo. Bozkávali sme sa a to predsa niečo znamená. Samozrejme, nie je to ako s Markom, ale aj tak. Človek predsa nepobozká len tak hocikoho. Teda aspoň nie ja. Najhoršie je, že to neostalo len pri bozkoch. No našťastie, to sa nestalo v skutočnosti, ale iba v ilúziách, ktoré som však ovplyvňovala aj ja.

„Nie, nemám s ním nič. Odkiaľ vôbec berieš istotu, že ten Blake existuje?“

„Nie je to istota, iba tušenie, ktoré si práve potvrdila. Keď si ešte bola v kóme, nebolo to veľmi dávno, išiel som za tebou do izby, no nebola si tam sama. Bol tam nejaký chalan, vysoký, mierne svalnatý s čiernymi vlasmi, tmavými očami. No to, čo bolo na ňom najzaujímavejšie, bol jeho pohľad. Pozerali sme sa na seba síce iba niekoľko sekúnd, ale ten pohľad... bol nebezpečný. Pôsobil, akoby ho práve niekto vyrušil pri love na korisť. Vôbec sa mi to nepáčilo. No zároveň som videl aj cit, ktorý v ňom udržiaval ľudskosť. A bola tam ešte jedna vec, strach... Potom zmizol. Bol som si však istý tým, že tam bol, že sa to skutočne stalo.

A potom, keď si sa zobudila, spýtala si sa, kde je Blake. No nebola si pomätená, všimol som si, že si si vzápätí uvedomila ten omyl. Jednoducho som si priradil meno k tvári. Neviem, či si to Mark nevšimol alebo sa to len snaží ignorovať. Možno si nechce pripustiť, že by mal konkurenciu. Veď jednej sa už zbavil.“ Sústrastne sa na mňa pozrel. „Prepáč, takto som to nemal povedať. Mal som Leca rád. Bol to môj kamarát. Ty dobre vieš, že s Markom som nikdy veľmi nevychádzal. Už keď ste spolu chodili prvýkrát, nebol mi sympatický. Vedel som, že to nebude mať dlhú trvácnosť a mal som pravdu. Rozišli ste sa.

Potom som odišiel na výšku a... jednoducho som stratil prehľad. Vedel som, že chodíš s Lecom, no zrazu sa tu začal objavovať Mark a ja som ničomu nerozumel. No nech si sa rozhodla akokoľvek, akceptujem to. Ak si s Markom šťastná, som šťastný aj ja. Možno je on ten pravý. Povedz mi pravdu, miluješ ho?“ opýtal sa ma Ethan. S odpoveďou som nemala žiaden problém, veď je to úplne jednoduché.

„Áno.“

„Tak mu to nerob. Nikam to nevedie. Najprv si podvádzala Leca s Markom a teraz, keď si ho získala, ho zase podvádzaš s niekým iným. Kam to bude smerovať? Takto sa naozaj nikam nedostaneš. Musíš sa rozhodnúť. Chceš Marka alebo Blakea? Je to na tebe, ale ak ti môžem poradiť, vyber si Marka. Už som si naňho zvykol.“ Týmto dokončil svoj príhovor. Neviem či mi chcel prehovoriť do duše, ale podarilo sa mu to. A má pravdu. Milujem Marka, tým som si istá. Ale čo mám spraviť? Nedokážem Blakea vyradiť zo svojho života. Aj keby som chcela...

„Eth, chcela by som ti povedať pravdu. Ale nemôžem. Môj život sa za posledný rok strašne zmenil. Pred rokom som si myslela, že to, že sa so mnou Mark rozišiel je katastrofa a že sa musím pomstiť. Ale v živote sú omnoho dôležitejšie veci. Napríklad život samotný. A práve preto sa bojím,“ vysvetlila som mu.

„Tomu nerozumiem. Čoho sa bojíš?“

„Mám strach, že už nebudem mať veľa času, aby som si mohla užívať život. Môj koniec sa blíži, tým som si takmer istá,“ povedala som a z oka mi vyhŕkla slza. Ethan tomu nerozumel, ale aj tak ma objal.

„Tvoj život bude dlhý. Nechápem, prečo sa bojíš. Nemáš na to žiaden dôvod.“ Utrela som si slzy a dala som sa do poriadku. Snažila som sa byť silná. Plačom a smútkom sa nič nevyrieši.

„To nepochopíš. Vlastne vieš čo, zabudni na to. Nemôžem ti povedať, čo mi hrozí a ani prečo. Ten dôvod ani sama nepoznám. No ak chceš vedieť pravdu, Blake skutočne existuje.“

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování