OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Predpoveď

03.07.2012 (13:00) • Simmie • Povídky » Jednodílné • komentováno 7× • zobrazeno 944×

Predpoveď

Bol to úplne obyčajný deň, teda týždeň. A ja som si začala všímať niečo, čo som doteraz ignorovala. Keď som si v jeden deň niečo zmyslela, ono sa to vyplnilo. Bol utorok, neskutočne teplý, letný, slnečný deň. Chcela som dážď, vietor a búrku, aby bol lepší vzduch. Pochybovala som, že sa to stane. Nuž opak bol pravdou. Do desiatich minút začalo hrmieť, fúkať, pršať, liať... Zaujímavé, však? No to nebolo jediné. Keď som sa s kamarátkami hrala hru, len som si tak povedala, že kto mi asi výjde. Vyšlo to. No nečakala som, že to výjde aj druhý krát. Náhoda? Nie, toto nemôže byť náhoda. Podobné javy následovali ešte týždeň. Potom som sa rozhodla zdôveriť najlepším kamarátkam. Ešte v ten večer, okolo desiatej hodiny, ku mne prišiel niekto, koho som často stretávala vo svojich snoch. Nepovedal nič, len mi vsunul do ruky zvitok, zvláštny náhrdelník v tvare akej si nohy a vyparil sa. Veci som položila na stôl, išla dať rýchlo dobrú noc mame a rýchlo šla do izby. Zhasla žiarovku a pri svetle mobilného telefónu som si prečítala zvitok. Podľa toho, čo sa v ňom písalo som niečo ako... Víla bez krídiel? Tak som to pochopila... Potom som si prezrela náhrdelník, menil farbu, čo sa v zvitku písalo, asi podľa nálad. Dala som si ho na krk, zvitok odložila do spodného šuflíka a pustila si hudbu do slúchadiel. Tak som zaspala s pocitom, že som niečim naozaj výnimočná. Tieto schopnosti by sa dali nejako využiť. Pomyslela som si.  No ich nevýhodou bolo to, že sa nedali ovládať, niekedy to vyšlo a inokedy nie.  Na druhý deň sa stala ďalšia predpoveď, no tento raz trošku ,,väčšia“ .  Moja matikárka sa rozhodla, že mi chce dať trojku. Ale tu hľa, dnes, keď som jej bola odovzdávať učebnice mi povedala, že mi dala dvojku.... Keď som to oznámila mojej kamarátke, nie aby mi to priala, ona sa nahnevala na mňa a na učiteľku, že ona má trojku.

Cez deň moja retiazka neskutočne žiarila, no žiarila len vtedy, keď som prechádzala okolo skupinky chlapcov, ktorí fajčia na záchodoch, pijú alkohol a som si takmer istá, že berú aj drogy.

Poobede sa splnila ďalšia moja predpoveď. Čakala som, že naši budú šťastní z dvojky z matiky a mama ma pustí na jeden jazdecký tábor. Okolo piatej mi volal  otec, že rezervuje termín toho tábora, na ktorý ide aj Monika, ďalšia moja kamarátka.

Keď som išla znova okolo desiatej do postele, zjavil sa ten záhadný tvor. No tentokrát prehovoril. ,,Gratulujem, po 14-tich rokoch svojej existencie objavuješ svoju schopnosť. Vieš predpovedať budúcnosť. Už ti stačí len naučiť sa ju ovládať, a k tomu ti poslúži táto kniha.” Povedal a podal mi do rúk ťažkú knihu. ,,Nájdeš  v nej aj rôzne kúzla, ako sa vypariť a dostať z miesta na miesto. No prosím, nehovor o tomto ľuďom o ktorých vieš, že im nemôžeš dôverovať. Ahoj.“ A znovu sa vyparil. Celú noc som v knihe listovala, čítala a trénovala. Zistila som aj to, že moja retiazka slúži na moju ochranu a žiari keď som blízko nebezpečenstva. Po mesiaci som ho znovu uvidela. Naučil ma využivať aj silu náhrdelníku. S dotyčným je naozaj zábava, no do dnes neviem, ako sa vlastne volal....

Autor: Simmie, v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Predpoveď :