OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Posledný tanec

08.08.2011 (12:00) • JaNkA261 • Povídky » Jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 743×

Posledný tanec

Som obyčajné pätnásťročné dievča. Žijem so svojimi rodičmi. Chodím do starej nudnej školy, na východe Slovenska. Ako každé decko v mojom veku, nerada chodím do školy. Mama do mňa vždy tlačí, aby som sa toľko nesťažovala, ale keď ja jej niečo nepoviem, tak sa ma vypytuje, že čo sa kedy stalo. Typická mama.

Raz sa to zmenilo. Išla som do školy tými rozheganými mestskými autobusmi – no proste hrôza. Vystúpila som pred školou. A tam, pred tou budovou, ma zastihlo nečakané sklamanie. Pršalo. To snáď tento deň nemôže byť horší.  Ale zakríkla som to.

Hodina Biológie. Osobne ju nemám veľmi v láske ale, zvládam to. Technika je môj najhorší predmet a to našťastie dnes nemáme a to je na tom tá lepšia správa. Aspoň jeden svetelný lúč do tohto prenikavého šera.  No aj to zahalil mrak, keď nám učiteľ povedal, čo budeme na hodine robiť. Pitvanie žiab. Moja nočná mora.

Našťastie pre mňa, moje telo sa nevie nejako popasovať s krvou, a tak asi v polovici hodiny som zavrela oči a nič si nepamätala.

Keď som ich otvorila, bola som v ošetrovni.  Paráda. Sestrička bola prehnané ochotná a poslala ma domov. To by som radšej ostala v škole, ako spadnúť do zvedavých otázok mojej mamy.

Prišla som domov a rýchlo som sa od nej otiahla, že sa musím učiť a našťastie to akceptovala. Vyšla som hore schodmi do svojej izby. Naučila som sa všetko a deň ubehol ako voda. Pár hodín na facebooku s kamoškami mi urobilo dobre. Nasmiali sme sa.

Navečerala som sa a kukla niečo v bedni. Horor a išla som spať. Na druhý deň by som mala byť svieža, lebo idem na skúšku tanga,  kde tancujem so svojim priateľom Martinom.

Je to fešák, to sa nedá poprieť, ale robí mi starosť. Správa sa akosi čudne.

Chvíľku som rozmýšľala a po chvíľke som zadriemala.

Spalo sa mi hrozne dobre. Sny boli stále a stále ťažšie a ťažšie. Snívalo sa mi o mne a Martinovi.

Boli sme na lúke.

Naťahoval ku mne ruky.

„Alica! Láska moja! Tu som!“ kričal na mňa.

Aj keby sa za mnou vypukla druhá setová, moje nohy, ako keby sa nie a nie pohnúť.

Prečo?

Prečo by sa mi mali nohy zastaviť?

A to ešte keď zajtra máme premiéru?

Zobudila som sa na svoj hlasný výkrik. Rýchlo som sa na posteli posadila a vravela som si: Je to iba sen, je to iba sen. Doslova mi to pomáhalo ukpokojiť si tep, ale nie nadlho.

Do mojej izby vletela mama spolu s otcom. Obidvaja zjavne vystrašení. Zhlboka som sa nadýchla a mama urobila to isté.

„Deje sa niečo? Proče si tak kričala?“ Vyvalila na mňa pri tom svoje oči.

„ Nie mami, nič sa nedeje, len som mala zlý sen. Choď sa vyspať. Vyzeráte obaja hrozne,“ povedala som im a mala som aj pravdu.  Kruhy pod očami boli oveľa zreteľnejšie než inokedy.

Na moju reakciu sa otočili a zavreli dvere.

Vtom som si spomenula, že sa potrebujem sa napiť. Bola som hrozne smädná, ale zrazu ma niečo zarazilo.

Sedela som na posteli a chcela som dať dole nohy.

Neposlúchali ma!

Ľahla som si, že možno tak sa mi lepšie zvezie dole z postele, možno len stŕpli, ale ani tak.

Bol to sen, alebo realita?

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Posledný tanec: