Nebeská brána • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže toto je moja nová jednorázovka. Vlastne som si vylievala srdiečko. Rada si prečítam vaše komenty, čo si o tom myslíte a podobne. Ide o lásku, smrť, stratu ale skončí to pomerne šťastne. =)

26.01.2010 (16:00) • DarkPassion • Povídky » Jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 1334×

Nebeská brána

Rozprávač

Všade je tma. Na zem dopadajú vločky snehu. Vytvárajú bielu perinu.Nikde nikto len ona. Sedí pod pouličnou lampou a po tváry jej stekajú slzy. Slzy smútku a straty. Malé studené vločky dopadajú na jej bledú a skrehnutú tvár. Pery už má úplne modré a mihalnice zmrznuté. Sedí a stále premýšla nad ním. Nad niekým pre koho by dala celý svet. Pre koho by stratila život. Odišiel a ona s ním.

Nemôže vstať ani sa nemôže hýbať. ON si zobral jej srdce, jej dušu i telo. Sedí tu a vzdáva sa. Nebojuje. Okolo ide auto jedno, druhé...

Ani jedno nezastaví a nepomôže jej. Je pre nich len vzduch. Špinavé dievča opreté o lampu. Kus odpadu.

Cítila chlad na každom kúsku jej tela. Cítila ako odchádza. Nebála sa, vedela, že ju tam hore čaká ON. Jej existencia.

ONA

Sedím? Hýbem sa? Plačem? NEVIEM. Neviem kde som ani prečo. Jediné čo viem je, že ON ma opustil. Stále mi v hlave znejú slová jeho mami.

Bol piatok a krásne snežilo. Za horami vykúkalo slniečko a ja som utekala za mojou láskou. Majú malý domček na okraji lesíka. Môj princ je kúzelný. Miluje horolezectvo. Okolo je veľa skál, ktoré na mňa kričia strachom. NIE! Nemôže na ne liezť, ublíži si. Kričalo mi hlave, ked som prechádzala okolo nich. No viete aké to je odoprieť mu niečo, ked ho tak neskonale milujem?! Bolí ma pri srdci, ked vidím jeho smutné oči. Ked vidím ako mu pohasne úsmev.

Utekám a teším sa na náš spoločný deň. Sme dohodnutý na sánkovačku. Viem je to detinské ale pri ňom sa to inak nedá. Cítim sa s ním taká šťastná. Ked ho držím za ruku a hlavne obaja milujeme sneh. Milujeme tie zázračné vločky. Tu krásu.

Skákala som po schodoch na verande až som sa dostala k dverám. Zazvonila som jeden krát, druhý krát, tretí... stále nič, no zrazu sa otvorili dvere. Stála v nich jeho mama. Boli si tak podobný. Ona bola veľmi pôvabná žena, no teraz jej tvár pokrývali slzy. Ked ma uvidela rozvzlykala sa ešte viac. Chcela som sa opýtať, čo sa deje no pomaličky mi to došlo. Pozrela som sa na skaly a zrútila sa. Padla som na kolená a plakala. Nie! Nie, nie! Nemohol odísť, je tu určite je vo svojej izbe. Vstala som a obišla jeho mamu. Vrazila som do jeho izby a nie nebol tu. Áno skriňa! Otvorila som ju a neboli tam. Neboli tam jeho horolezecké veci. On šiel na skaly. Teraz... ako mohol byť tak hlúpy? Nemyslel na mňa? Čo ked sa mu niečo stane? Čo to spraví so mnou? Vo dverách stála jeho mama.

„Je mi to ľúto. Je mŕtvy.“ Šepla a zakryla si tvár. Stála som tam a pozerala sa niekam do dialky. Nie ja som odišla s ním. Už sem nepatrím. Ved ja tu vôbec nie som. Utekala som neviem kam. Ocitla som sa na nejakej ulici a únavou padla k lampe. Nie! Nie! Nie! Chcela som si utrieť slzy, no nemohla som. Alebo nechcela.

Prosím otvorte mi tú nebeskú bránu. Tú bránu, kde je on. Posledný krát som zavrela oči. Posledný krát som sa nadýchla. Posledný krát mi po tváry stiekla slza, no myšlienky na neho neunikli. Nemohli, nedokázali.

Dnes som sa zobudila v nebi. Na ten bozk nikdy nezabudnem. Nevedela som, že môže byť niečo tak skvelé. Som tak ľahká ako pierko. Som tu a cítim jeho pery. Och, tak vysnívané a nebeské.

Už nemôžem cítiť zem, cítim sa tak vysoko. Až v oblakoch.

Ked som bola ešte dole. Ked sme tam boli my dvaja radi sme si vždy cez letné dni lahli do trávy a pozerali sa na nebo. Videli sme nebo keď sa na nás pozeralo.
V jeho úsmeve sme videli toľko zaujímavých snov.

Som tu, tu kde má ON moje srdce pod kontrolou. On vidí do mojej duše. Zaspávam v jeho očiach.

Také šťastie som si nezaslúžila. Ale mám ho. Takú osobu ako je on som si nezaslúžila. Ale mám ho. Toľko nebeských hodín plných lásky o nich som ani nesnívala. Ale mám ich. Mám všetko po čom sme kedy obaja túžili. Máme to obaja. Milujem ho a som tu. V nebeskej bráne.

Rozprávač

Pre dievča začal život. Áno znie to zvláštne, ale pre ňu by život tam dole nebol. Bola by to nočná mora. Začala sa nová kapitola jej večného života s ním.

Prechádzali cez oblačiky svojej rozprávky.

Nikdy neprekročili hranice nebeskej brány. Nechceli... tu kde boli len oni dvaja im bolo dobre. Tu v strede začarovaného kruhu.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné