OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Milujem ťa, na to niet dôvody

22.02.2013 (16:00) • Mims • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1071×

Ležala som vedľa neho. Vedľa svojho novomanžela. Bolo to také nádherné a desivé pre mňa zároveň.

Po milovaní sme si zaspali v náručí ako už mnohokrát predtým. Zaviazala som sa k človeku, ktorému som sľúbila, že ho budem milovať po celý svoj život. Ľúbila som ho viac ako čokoľvek iné. Desil ma však záväzok, bála som sa slova večnosť.

Vždy som obdivovala tie staručké páry, ktoré sedeli spolu v parku, držali sa za ruky, usmievali sa a boli proste spolu šťastní. Všetky tie roky nehľadiac na to, čo sa stalo. Krásny prejav vernosti.

Ale dokážem toto aj ja? Pochybovala som. Mám veľmi náladovú povahu, som úzkostlivá a mám proste všetky negatívne vlastnosti, ktoré môže mať len zlý človek. Ako ma má niekto milovať, keď ani ja seba samú neviem vystáť?

Potrebovala som čas pre seba. Boli 4 hodiny ráno, vonku tma a zima, ale napriek tomu som si hodila na seba hrubý sveter a vybrala sa do záhrady. Z tajného šuflíka som si vybrala cigarety, ktoré som mala len pre prípad núdze. Pozrela som sa na neho, kľudne spal, zatiaľ čo ja som sa blížila k nervovému zrúteniu.

Vyšla som na záhradu a rovno som zamierila na „svoje“ miesto. Utekala som sem, keď som sa cítila neistá, čo bolo skoro vždy. Sadla som si na zelenú plastovú stoličku v rohu záhrady, z vrecka svetra vytiahla krabičku Malboriek a zapálila si. Striedavo som dym vdychovala a vydychovala, nikotín ma vždy vedel upokojiť. Teda aspoň z časti.

Určite sa pýtate, prečo som si ho potom zobrala, keď sa tak bojím záväzku?

Daniel som mnou prekonal mnoho vecí. Bol tu pri mne, keď som sa cítila úplne najhoršie . Po smrti rodičov som ostala na celý život sama. Pár posledných rokov pred osemnástkou som strávila v decáku. Keď som z tade vyšla, nemala som kde ísť, nemala som čo jesť, bola som na úplnom dne. On mi pomohol, dostal ma z tade. Len jemu som mohla byť vďačná za tento skvelý život, čo teraz spolu máme. Milovala som ho. Len či v tej správnom slova zmysle...

Zapálila som si druhú cigaretu, z myšlienok na budúcnosť som sa presunula na spomienky na minulosť. Posledné dni som si vybavovala stále ten istý moment.

„Beriete si tu prítomného Daniela Horvátha?“ spýtal sa ma oddávajúci. Celá miestnosť čakala na odpoveď. Po chvíli ticha po mne Daniel nechápavo pozrel a jemne ústami naznačil slovo ,áno´.

„Hej. Teda... Áno, beriem,“ zatriasla som hlavou a pokúsila som sa o úsmev.

Pamätám si, ako sa mi ,nie´ tlačilo na jazyk a ja som ostala úplne zmätená a vykoľajená. Toto som predsa vždy chcela. Skvelého muža, fungujúcu rodinu a všetko ostatné, čo proste patrí k životu.

Moje myšlienkové pochody však vyrušil Daniel. Potichučky ku mne prišiel, objal ma zozadu a pobozkal ma.

„Zlato, je neskutočná zima, nemala by si tu mrznúť. Poď, vrátime sa do postele,“ usmial sa a pohladil ma po ramene. Nežne a súcitne. Dano už bol na moje nálady zvyknutý.

„Daj mi chvíľku, ja za tebou prídem,“ takisto som sa na neho usmiala.

Prikývol a nechal ma. Rešpektoval všetky tieto moje nálady a neisté stavy, ktoré ma sprevádzali už od puberty. Toto bol tiež dôvod, prečo som ho milovala. Zhlboka som sa nadýchla a vrátila som sa do vnútra. Ľahla som si do postele a čakala kým niečo povie.

„Prosím povedz mi, čoho sa to týkalo teraz. Chcem to vedieť, už nevládzem, ako predo mnou vždy niečo skrývaš. Nevládzem, ako ťa vždy nájdem sedieť bez duše v záhrade a ty sa potom len s úsmevom vrátiš. Nevládzem, keď vidím tvoje slzy, ktoré predo mnou  tajíš. Sme manželia, musíš mi povedať, čo ťa trápi. Uľaví sa ti a ja ti pomôžem.“ Videla som zúfalstvo v jeho očiach.

„Prečo ma vlastne miluješ, keď som k tebe takáto odporná? Som zlý človek a ty si ku mne stále taký dobrý. Toto si vôbec nezaslúžim.“ Plač sa ma zmocnil a ja som sa hodila do jeho náručia.

„Milujem ťa, na to niet dôvody.“ Ešte pevnejšie ma objal a nepustil. 

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem ťa, na to niet dôvody: