OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Destiny, osud nezmeníš...

03.02.2011 (13:00) • BlackStar • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 916×

„Destiny, prídeš dnes?“ oslovila vysoká tmavovláska menšie dievča, ktoré postávalo trocha ďalej. Bolo zahĺbené do seba a vôbec si nevšímalo okolie. Prebralo ju až trasenie ramenom.

„Ehm, prepáč?“ spýtala sa Destiny. Na jej tvári bolo poznať prekvapenie a zahanbenie.

„Toto sa ti stáva celkom často.“ Tmavovláska sa zachmúrila a ďalej to nerozoberala. Namiesto toho drgla do chlapca, ktorý stál hneď vedľa nej. Toto gesto pochopil a priblížil sa k Destiny.

„Destiny?“ spýtal sa jej potichu.

„Čo sa deje, Zach?“ Otočila sa celá popletená, že sa niečo stalo.

On sa na ňu usmial a nechal ju tak. V hlave mu lietalo tisíc myšlienok, no jediná prevládala.

Strach.

Bál sa o ňu. Nevedel si predstaviť, že by s ňou niečo bolo.

„Dobre, tak večer, prídem pre vás.“ Destiny sa okolo seba prekvapene pozrela a nevedela, čo sa dialo.

„Zach, kam pôjdeme?“ Jej jemný náznak úsmevu prezrádzal, že celý čas bola úplne mimo.

Zasmial sa a odpovedal: „Idem na závody, tak sme sa dohadovali. Máme sa staviť aj pre teba?“ Vtedy jej to doplo. Veď už dávnejšie hovoril, že by sa chcel zúčastniť.

„Ach, jasné. Prepáč, zabudla som. Samozrejme, príďte... A o koľkej vlastne?“ spýtala sa, keď si urovnala myšlienky a dokázala si v hlave urobiť poriadok.

„Myslím, že by sme tam mohli byť už o ôsmej. Závody začínajú o deviatej, tak budeme mať dosť času. Molly a Katrin pôjdu tiež. Pustí ťa teta?“ spýtal sa s obavami v hlase. Zachary vedel, že jej teta je úžasná, no mala o ňu prílišný strach. To čo sa stalo nebolo iba tak, preto sa ju snaží chrániť...

„Samozrejme. Veď nebudem robiť nič hrozné.“ Usmiala sa a nastúpila do auta.

Keď naštartovala, začala vnímať iba svoje myšlienky. Nič iné.

Štipľavá pachuť dymu sa jej rozprestierala v ústach. Oči ju pálili a dych sa jej zadrhával v krku. Prebrala sa ako na zavolanie. Všetko jej sťažovalo pohybovať sa, no prekonala zábrany a silou vôle sa postavila... Nabádal ju k pohybu jeden obraz. Obraz jej malé bračeka, ktorý plakal. Plakal vo vedľajšej izbe, kde bol uložený ku spánku. Vedela, že sa niečo deje, no myseľ jej vypovedala službu. Vedela sa sústrediť iba na jedno. Olie.

Predierala sa horúcou chodbou... K tým, ktorých toľko milovala...

Nie, nie, nie! kričala na seba v mysli. Myslieť na to, je ako keby si vypaľovala roztaveným železom znaky na pokožku. No bola to iná bolesť. Bola vnútri, nie vonku. Tá vonkajšia sa dá zniesť ľahšie, prejde...

No, neuveriteľná bolesť ju zožierala z vnútra. Nedala sa nijako utíšiť, nič sa nedalo robiť...

Po chvíli už parkovala pred domom. Vynovený dvojposchodový dom, ktorý stál na konci bohatšej štvrti.

Jej teta, ktorá nikdy nebola doma, ju teraz vítala, akoby bola mesiac preč. Bola právnička, preto nemala dostatok času, aby sa jej venovala. Nechcela ju nechávať samu doma, no nemala na výber, pokiaľ chcela, aby sa mali dobre.

„Zlatko, už si tu. Dnes nebudem doma, musím vybaviť jednu zákazku. Nechala som ti všetky čísla na chladničke a všetko máš pripravené. Vrátim sa zajtra poobede.“ Dala jej pusu na čelo, tak ako to robila jej matka, a rýchlo vyšla z domu.

Ostala sama. Znova...

„Tak už ste konečne tu,“ zvýskla. Všetci sa čudovali, pretože takúto ju už dlhšiu dobu nevideli. Mala neobyčajne dobrú nálady, čo je na ňu naozaj výnimočné.

„Ahoj, Destiny,“ zvolali všetci naraz. Ona naskočila dopredu, vedľa Zacha.

S úsmevom všetci vyšli na letisko.

To staré obrovské letisko fungovalo ako nekonečná trasa na závody. Motorky a autá, ktoré sa tu stretali boli tie najlepšie z najlepších.

Destiny sa rozžiarili oči. Keď videla toľko nebezpečenstva, jej mozog prestal myslieť na všetko a sústredil sa iba na adrenalín, ktorý sa jej hnal krvou...

„Idem skontrolovať Alexa a hneď som tu,“ zakričal na ne, keď všetci zborovo vystúpili.

„Počkaj, Zach, idem s tebou!“ krikla na neho Destiny, keď to povedala Moly a Karin.

Dobehla ho a začali sa spolu baviť. Znova to bola tá neviazaná Destiny, ktorá sa vie zabaviť na čomkoľvek.

„Wow, odkiaľ ju máš,“ čudovala sa a prezerala si úplne novú motorku.

„To vieš, rodičia. Stačilo pár dobrých ťahov.“ Mrkol na ňu a chytil ju okolo pliec.

Ako kamarát, pomyslel si smutne.

„Držíme ti palce,“ zakričala Destiny a Molly s Karin sa pridali. Vrieskali ako zmyslov zbavené. Bavili sa dokonale a teraz sa tešili na Zachovu premiéru.

Pokoj, to zvládneš... Pre ňu, pomyslel si

„Tri, dva...“ Dievčina sa rozbehla preč z dráhy a závody začali.

Všetci sa postupne premiesťnovali na nové a nové miesta, cez ktoré mali prechádzať. Destiny nemohla chýbať, tak bola všade prvá a kričala ako o život.

Bolo to pre ňu vždy také iné a stále rovnaké. Ten adrenalín vnímala snáď zo všetkého najviac...

„Už idú,“ zavolal niekto, keď sa motorky blížili k tej najhoršej zákrute. Snáď stoosemdesiat stupňová zákruta, ktorá sa potom hneď kľukatila ďalej. Stalo sa tam už veľa nehôd a všetci čakali, či to prejdú bez nehody.

Výdych. Prvý prešiel.

Výdych. Druhý ho nasledoval.

Zdesenie.

Motorka sa začala kotúľať a všetci pohľadom hľadali jazdca. Keď ho našli, spustil sa krik a všetci začali pobehovať navôkol.

Snažili sa pomôcť ako vedeli, no jediné, čo mohli ako tak spraviť, bolo zavolať záchranku a snažiť sa ho udržať nažive.

Destiny sa predierala cez všetky tie natlačené telá. Chcela sa uistiť. Vedieť, že to nebol on. Dúfala... Snáď sa aj modlila, len nech to nie je on.

Zosunula sa na zem. Plná sĺz, vzlykov... Tvár skrútená do bolestnej grimasy.

„Prečo...“ šepla do ticha...

„Prečo si mi musel zobrať všetkých?“ spýtala sa stále šeptom... Vyvrátila tvár k nebu a pozorovala ho... Niečo na ňom ju fascinovalo... Možno už čoskoro pôjde tam hore.

Rozhodne to nepotrvá dlho. Znova vás uvidím.

S mierny úsmevom, ktorý jej pohrával na tvári, sa vrátila do reality.

Je preč...

Dúfam, že ste koniec pochopili. Páčilo sa vám? Snáď hej. Vďaka.

Black

Autor: BlackStar, v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Destiny, osud nezmeníš...: