We and our loves - 6. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Čo urobia Salvatorovci, keď uvidia svoj dom?

23.08.2014 (12:00) • Tinka7 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1153×

6. kapitola

Pohľad Damona:
Rebekah tu stále niečo mlela. Vôbec to nedávalo zmysel. Väčšinou sa ale rozprávala s mojím bratom. Ten flirtovacími pohľadmi a úsmevmi nešetril. Rebekah na tom bola podobne. Na mňa sa pozrela len raz za čas, aj to len s otázkami ohľadne rady.
Zazvonil mi telefón.
„Damon?“ ozvalo sa z druhej strany vyplašeným tónom.
„Liz? Deje sa niečo?“ spýtal som sa jej nechápavo.
„Kde si?“ vyhŕkla na mňa a moju otázku ignorovala.
„V Grille. Liz, čo sa stalo?“ spýtal som sa znova.
„Je s tebou aj Stefan?“ spýtala sa ma.
To už sa na mňa Stefan nechápavo pozeral a Rebekah tiež. Neviem, ale prišlo mi, že počuje, o čom sa rozprávame a... nie! Nemôže byť upírka, to by som už dávno zistil.
„Áno, je. Liz, čo sa deje?“ skúšal som to znova.
„Damon, váš dom. On, on je celý v plameňoch a, a príď čo najrýchlejšie sem,“ povedala mi a ja som zostal v šoku, rovnako na tom bol aj Stefan a Rebekah - mal som pocit, že sa usmieva.
„Hneď sme tam,“ povedal som a ukončil hovor.
„Ideme,“ povedal som Stefanovi.
Ale vtom sa Rebekah ozvala: „Ja by som už mala ísť. Tak... čaute,“ zakoktávala sa.
Hneď, ako odišla sme so Stefanom vyšli z Grillu a upírskou rýchlosťou sme sa dostali k penziónu.
To, čo som videl ma dostalo. Bol celý v plameňoch. Úplne celý.
Po pár minútach prišli hasiči, ktorých očividne zavolala Liz.
„Máš tušenie, kto to urobil?“ vytrhol ma zo zamyslenia Stefan.
„Myslím, že obaja dobre vieme, kto to urobil. Určite to bol upír, ktorý sa dozvedel, že pestujeme železník. A mám jednu teóriu, kto by to mohol byť,“ povedal som mu v hádanke.
„Kto?“ spýtal sa ma.
„Rebekah s Elenou,“ povedal som mu otvorene.
„To nie je možné,“ vyskočil na mňa Stefan.
„Prečo by to nebolo možné? Odkedy prišli do mesta, tak je tu veľa nevysvetliteľných vrážd. Rebekah je v rade, takže vie o všetkom. Dnes sme sa dokonca rozprávali o železníku. A ešte jedna vec. Dokonale by to sedelo. Rebekah nás vylákala z domu, kým ho Elena mohla zapáliť. Čo ti na tom ešte nesedí? Mne je to jasné,“ povedal som mu svoj monológ.
„Ale to predsa nie je možné, predsa by sme ich spoznali... alebo, žeby nie?“ hovoril svoje myšlienky nahlas.
„No jedno je isté, nemáme kde bývať. Ale mám jeden nápad,“ lišiacky som sa usmieval.
„Aký?“ spýtal sa ma Stefan.
„Pôjdeme k Elene a Rebekah. Spojíme príjemné s užitočným,“ povedal som mu s úsmevom.
„Máš pravdu. Aspoň o nich zistíme niečo viac,“ povedal Stefan a vybrali sme sa smerom k ich domu.

Pohľad Eleny:
Sedela som v obývačke na gauči a popíjala bourbon, keď v tom vtrhla do domu Rebekah.
„Elena, ty si číslo, to ti poviem,“ povedala, kým si to mierila smerom ku mne.
„Ďakujem,“ naliala som jej tiež pohárik a štrngli sme si.
Takto sme ešte pár minút kecali a smiali sa a v tom zazvonil zvonček.
Išla som otvoriť. To čo bolo za dverami mi otvorilo ústa dokorán.
„Zavri tie ústočká, slniečko, lebo ti do nich niečo vletí,“ povedal sarkasticky Damon.
„Čo, čo tu robíte?“ pýtala som sa, to už pri mne stála aj Rebekah a mala podobný výraz v tvári ako ja.
„Keďže nám zhorel dom, o čom isto iste viete, tak sme prišli k vám,“ povedal Stefan, ale to už stáli v našej obývačke.
„Ako k nám? A kto vám to dovolil a kto vás pozval? A prečo nejdete niekam inam?“ pýtala som sa nechápavo.
„Odpoveď je jednoduchá, slniečko. Nemáme kam inam ísť.“ Super, takže už mi prischla aj nejaká sprostá prezývka. Pche, ja mu dám slniečko. Uvidíme, ako dlho ho to bude baviť. Časom pochopí, že slniečko okolo mňa ani nechodilo.
„Ktorú izbu si môžeme vziať?“ pýtal sa Stefan, ktorý už bol na schodoch.
Asi za polhodinku už mali izby vybraté. Ako som čakala, Damonova bola hneď vedľa mňa a Stefanova? Áno, hádate správne. Vedľa Bekah.
Damon si v obývačke nalieval bourbon. No tak toto nie. Jedna vec je, že sa sem nasťahuje (zrejme tuší, že s tým požiarom som mala niečo dočinenia a priznávam, že som ich nevykopla hneď na prahu len preto, že som mala možno trochu výčitky svedomia, áno, som mäkota), ale druhá vec je, že mi pije môj alkohol. Tak to teda nie!
Hneď, ako si sadol na gauč a chcel vypiť obsah pohárika som k nemu prišla a pohár mu vytrhla z ruky.
„Ďakujem,“ povedala som s ironickým úškľabkom a sadla si oproti nemu.
„Tak pozri, slniečko,“ začal Damon, nad tým oslovením som len prevrátila očami a chcela nejako zareagovať, ale on ma predbehol. „Buď sa budeme trpieť alebo si robiť napriek,“ povedal s neutrálnym výrazom v tvári.
„Fajn,“ odsekla som a pokračovala. „Tak si teda volím tú druhú možnosť,“ povedala som a keby sa dalo pohľadom zabíjať tak horí krajšie ako jeho dom.