OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Little Dirty Secret - 3. kapitola

05.01.2013 (16:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 12× • zobrazeno 2323×

3. kapitola 

Klaus navigoval svoju dvojníčku do jeho veľkého, prepychového domu. Nasťahuje ju k sebe a zostaví armádu z hybridov, ktorí ju budú strážiť, ako oko v hlave. Ak sa jej niečo stane, tak im ich oči vypichne. Alebo im vytrhne srdce. To bude závisieť od situácie.

„Poď so mnou,“ pobádal ju, keď sa zamračila a zostala stáť pred schodmi do domu.

Sophie najskôr váhala a Klaus sa už chystal ju znova ovplyvniť, no napokon sa pohla a vykročila k veľkým dvojitým dverám. Klaus jej otvorila a ona vošla dnu a rozhliadla sa.

„Kto tu býva?“ spýtala sa náhle a prebodla Klausa svojím medovým pohľadom.

„Ja,“ povedal a mykol plecom. Na perách sa mu rozlial úsmev, keď po jeho slovách prešla hlbšie do domu.

Všetko si obzerala a Klaus sa držal pri nej. Nechcel, aby náhodou objavila veci, ktoré by pre jej vlastné dobro objaviť nemala.

Zastala pred obrazom, ktorý Klaus začal maľovať nedávno.

„To je krása,“ vydýchla a jemne prešla po plátne roztraseným prstom.

Klaus sa samoľúbo usmial. Bol zvyknutý na obdiv a vždy si ho patrične užíval. Maľoval odkedy si pamätá a občas v tomto svojom hobby hľadal aj akýsi druh vykúpenia. A hlavne vyjadrenia. Takto sa vedel prezentovať najlepšie.

Sophie si obzerala obraz a hnedé kučeravé vlasy sa jej zošuchli dopredu cez plece. V tomto sa podobala skôr na Katarinu, ako na Elenu. Aj keď Sophiine vlasy boli kučeravé iným spôsobom. Boli jemné a úhľadné a Klaus z nich cítil levandule. Prešiel k nej a zhlboka sa nadýchol jej vône. Dával však veľký pozor, aby si nič nevšimla.

„Kto to maľuje?“ spýtala sa.

„Povedz mi, Sophie,“ Klaus zámerne jej otázku ignoroval, „páči sa ti to?“

Sophie neodtrhla ani na sekundu svoj pohľad od obrazu. Pravdou bolo, že ona milovala výtvarné umenie a sama kúsok nadania zdedila po... vlastne nevedela po kom. Nemala to šťastie spoznať svoju rodinu.

„Áno,“ prikývla napokon a Klausov úsmev sa rozšíril.

„Prečo?“ spýtal sa hnedovlásky a trpezlivo čakal na odpoveď. Sophie vyzerala, že nad ňou úpenlivo premýšľa.

Pozorne si prezerala každú časť plátna. Prevládali prevažne odtiene modrej a oranžovej až červenej. V strede sa rysovali dve roztvorené dlane, ktoré ale neboli dokončené.

„Človek, čo ho maľuje,“ zamyslela sa a na pár momentov sa odmlčala. „Je osamelý,“ vydýchla napokon.

Klaus sa zamračil a cítil, ako ho opantáva nervozita. „To si usúdila z obrazu?“

Sophie sa na neho usmiala a ukázala tak svoje dokonalé biele zuby. „Do výtvarného umenia sa čo-to vyznám. Myslím, že ten obraz hovorí o človeku predovšetkým osamelom, ktorý sa cíti odstrčený okolitým svetom. Nemá nikoho, kto by mu rozumel.“

Klausa šokovalo, ako veľa o ňom vyčítala z jedného jediného obrazu. Možno by si to mal rozmyslieť a pre istotu si ju držať od tela.

„Kto to maľoval?“ otočila sa na Klausa a bez ďalšieho slova čakala.

V Klausovej hlave sa usadili myšlienky na klamstvo. Mohol by klamať, nie? Veď to robí takmer odvtedy, čo sa naučil rozprávať. Už ako malé dieťa bol klamár a ani o tom nevedel. Keď povedal Michaelovi otec, tak klamal. „Ja,“ povedal až príliš pokojným hlasom.

V prvom momente ho prekvapilo, že vôbec povedal pravdu a potom ho zarazila skutočnosť, že s takým pokojom.

Sophie sa zarazila a nadvihla obočie. Keď jej docvakli Klausove slová, tak totálne sčervenela. „Prepáč, Niklaus, to je mi ľúto,“ zapišťala hlasom plným nervozity.

„Hovor mi Klaus,“ povedal napokon a ukázal na koženú pohovku.

„To sa mi nepáči,“ zavrtela hlavou a zvraštila svoj nos. Tatiin nos.

Klaus nemal páru prečo v spoločnosti Sophie na ňu tak veľa myslí. „A ako mi teda chceš hovoriť?“ spýtal sa hnedovlasý upír.

„Hm,“ Sophie vyzerala, že nad tým premýšľa a po chvíli sa usmiala a Klausovi to pripadalo, akoby sa jej v hlave rozsvietila malá žiarovka. „Nik,“ povedala a uškrnula sa.

Klaus len nemo prikývol a usadil sa k nej. Sophie sa od odchodu z Richmondu upokojila a jej vražedný postoj sa zmenil, zmäkol. Klaus jej po ceste rozprával o Isobel a Johnovi a pri zmienke, že sú mŕtvi, Sophie zbledla, ale nereagovala. Povedal jej všetko podstatné, ale fakt o upíroch vynechal. Snáď netreba zdôrazňovať prečo. V prvom rade si vôbec nebol istý jej reakciou a v druhom, sedeli v aute a ona šoférovala. Ak by havarovali, on by proste vstal a odkráčal, ale nemohol riskovať, že jeho krvnej banke sa niečo stane.

„Čo si jej urobil?!“ vrútila sa z ničoho-nič dnu Elena a pripomínala lokomotívu.

Sophie vstala a Elena sa pri pohľade na ňu zarazila a ak by mohla, Klaus by dal všetko za to, že by očervenela, ako paradajka.

Bratia Salvatorovci jej boli, ako inak, v pätách.

„Ako si sa sem dostala?“ zamračil sa Stefan.

„Teleportovala sa,“ fľochol Damon a Sophie sa rozosmiala.

Čiernovlasý upír na ňu uprel svoje modré oči a cítil neskutočné uspokojenie. S touto dvojníčkou možno bude mať lepšie vzťahy, ako mal s tými doteraz.

„Autom. Prišla som s Nikom,“ kývla dievčina hlavou ku Klausovi a nadvihla dokonalé hnedé obočie.

„Nik?“ Damona to rozosmialo a Sophie naopak pobúrilo.

„Problém?“ Ruky si založila na prsiach a zamračila sa.

Klausa jej bojovnosť pobavila a napadla ho, že táto dvojníčka stojí za viac, než ktorákoľvek predtým. No to je dôvod, aby si ju o to úzkostlivejšie udržiaval od seba.

„Ideme,“ vyhlásila Elena a načiahla sa po Sophie, ktorá sa pod jej dotykom stiahla.

„Nie,“ pokrútila hlavou, až jej kučierky okolo nej lietali.

„Musíme si s tebou pohovoriť!“ povedal rozhodne svetlovlasý upír, ktorý sa ani na krok nepohol od Eleny. Z jeho lásky k nej sa stávala posadnutosť.

„A prečo nemôžeme tu?“

„Áno, prečo nie?“ zaškľabil sa Klaus a následne vykúzlil dokonalý úsmev, ktorý by mu mohol závidieť aj Ian Somerhalder a to už je čo povedať.

Elena prevrátila oči a bolo vidno, ako pení. Stefan si vymenil zamračený pohľad so svojím bratom, ale nikto neprotestoval.

„Tak o čo ide? Je niečo čo by som mala vedieť?“ spýtala sa Sophie, keď sa nikto z osadenstva nemal k slovu.

„No...“ začala jej sestra a ošívala sa. „Jedna vec by tu bola,“ hovorila opatrne a v každom slove, ktoré opustilo jej pery bola riadna dávka nervozity.

Klaus stál za Sophie a zazeral na Elenu. Toto snáď nemyslí vážne. Prešiel dopredu, tak, aby mu Sophie videla do tváre. „Šoková terapia je najlepšia, to si zapamätaj!“ uškrnul sa svojím klausovským spôsobom a v sekunde sa jeho tvár zmenila na jeho upíriu verziu.

***

„Kam ju mohli odviesť?“ vrieskala vystrašená pani Wilsonová a chodila po obývačke sem a tam.

Jej malá dcérka už spinkala a jej muž so synom ju pozorovali a obaja jednotne mlčali.

„Mali by ste ísť obaja okamžite za ňou!“ vykríkla hysterickým hlasom a celé jej telo sa chvelo.

Oni boli tí, ktorí mali Sophie chrániť a nedokázali to. Ich zverenkyňa spadla do jamy levovej.

„A povieš nám aj kde?“ Pán Wilson mal vyvádzania svojej manželky dosť a skutočne si potreboval odpočinúť, aby mohol triezvo rozmýšľať.

Veľmi dobre vedel, že sa k Sophie musí dostať čím skôr.

„Vysvetlí mi niekto o čo tu ide?“ vložil sa do toho Jacob a mračil sa na svojich vystresovaných rodičov.

„Jake, je tu niečo, čo sme ti s mamou nepovedali,“ začal opatrne pán Wilson a premeriaval si synov výraz.

Pani Wilsonová sa zatiaľ vytratila z miestnosti a keď sa po pár minútach vrátila, niesla drevenú krabičku. Na Jacobovej tvári bol stále usadený zamračený a nechápavý výraz.

„To, čo sa ti chystáme povedať, je dôležité a tajné a z veľkej časti sa to týka dôvodu, prečo sme s otcom adoptovali Sophie,“ povedala pani Wilsonová a Jacobovo zamračenie sa zväčšilo.

„Bolo to pre jej ochranu,“ dodal pán Wilson vo chvíli, keď mu mama vtisla do ruky fotku, na ktorej bola Sophie.

Až po niekoľkých minútach Jacobovi došlo, že v skutočnosti sa na neho z fotky pozerá niekto iný.

P. S.: Kto je zvedavý, foto Wilsonovcov nájde na mojom zhrnutí. :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Little Dirty Secret - 3. kapitola: