OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 37 - Jeho MAJETOK?!



Thalia Shepard - kapitola 37 - Jeho MAJETOK?!Malfoy a jeho plány.

Kapitolu venujem mime33, Lu, Ivet, Trishi, Nightmare, Valhalinke a izzie22. :D


Kapitola 37

Noc bola rovnako dlhá, ako všetky ostatné v posledných mesiacoch. Spánok ma dlho obchádzal a keď prišiel, bola by som radšej, keby sa tak nestalo. Samota, tma... ticho?

Nebola to nočná mora v pravom slova zmysle. To nie. Nikto ma v nej nevraždil. Nikto na mňa neútočil ani sa nesnažil ublížiť mojim blízkym... nie. Toto bolo tiché utrpenie. Mlčanie a zúfanie.

Nebola som naivná. Vedela som, z čoho moje hrozné noci čerpajú energiu. Z mojej samoty. Z toho, že v posteli ležím sama, že ma Sirius neobjíma, že môj otec je... preč.

Snažila som sa s tým všetkým zmieriť. Možno zabudnúť? Ale nešlo to. Nie v noci, keď som svoje podvedomie nemala pod kontrolou. Hovorí sa, že cez nočné mory sa človek snaží vyrovnať s traumatizujúcim zážitkom. Ja osobne by som bola radšej, keby to tak nebolo... keby som zas mohla pokojne spať a nemyslieť!

Zobudila som sa veľmi skoro. Slnko len nesmelo vykúkalo ponad vrcholky stromov a zasnežených štítov. Rokfort sa prebúdzal do nového sobotňajšieho rána, ale jeho obyvatelia si ešte zopár hodín pospia. No ja som už nemohla. Bola som síce mierne unavená, ale bol to ten druh únavy, ktorý stačí len rozchodiť. Ťažko som vzdychla a posadila sa na posteli. Stiahla som zo seba prikrývku a pohľadom prebehla po dievčenských posteliach. Presne tak. Som späť v mojej pôvodnej izbe.

Postavila som sa a prešla do kúpeľne. Otočila som kohútikom a ľadovou vodou si pretrela tvár. Pomohlo. O pár minút som už vychádzala z tichej izby von. Nevedela som kam ísť. Popravde, bolo mi to takpovediac jedno. Hlavne som niečo musela robiť. V mojom vnútri sa usadil divný pocit, že tento deň bude vééľmi dlhý a náročný. Možno to má niečo spoločné s Malfoyovým darčekom. Ak ma požiada o ruku, pošlem ho do čerta! Krucinál, to čo mal včera za náladu? A tie otázky?

Nechápavo som pokrútila hlavou a kráčala sivými chodbami, pričom jedinú spoločnosť mi robili spiace obrazy. Siahla som do vrecka a vytiahla záškodnícku mapu. V poslednej dobe som ju pri sebe mávala len zriedka – alebo inak povedané, len vtedy, keď sa ju Removi podarilo prepašovať z izby von. Chalani si mysleli, že mi tak znemožnia stretávať sa po nociach s Malfoyom. Akoby ma nepoznali! Ja si vždy nájdem cestu a tento očarovaný kus pergamenu na tom nič nezmení! Zastavila som sa v jednom z odľahlejších a temnejších kútov a roztvorila ju. Chcela som vedieť, kde je... či ešte spí a ak nie, mohli by sme sa stretnúť a povenovať sa istým intímnym záležitostiam.

No čo, riadim sa podľa Medrodovej rád!

Na moje obrovské prekvapenie som ho v jeho izbe nenašla.

Kruci, Malfoy, kde si? nechápala som a začala pretáčať jednotlivé časti mapy. Chodby boli čisté. Dokonca aj Filch a jeho otravná mačka boli zalezení v ich smradľavej nore... No tak, Malfoy! Kam si zmizol? Možno je v Komnate najvyššej potreby? Tá sa na mape nezobrazuje. Alebo... nie.

Chodba na treťom poschodí! Medzi jej stenami sa pohybovalo zopár stôp. Celkom tri páry.

Zamrazilo ma. Tri mená. Reginus Sargas Malfoy a Adrion Anescumb ma neprekvapili. Dalo sa očakávať, že tam, kde bude Malfoy, bude aj jedna z jeho goríl... ale to tretie mi do kostí vrážalo ľadové ostne.

Aurelius Lacklean! Presne tá istá osoba, ktorú som počula plánovať útok na Delingovcov! Presne ten istý čistokrvný, incestný bastard, ktorý sa tešil z plánovanej smrti malej Caroline Delingovej! A presne ten istý Smrťožrút, ktorý sa vyhol akýmkoľvek obvineniam pre nedostatok dôkazov. Moja výpoveď proti jeho? Aj keď sa moje varovanie vyplnilo, bolo to len moje slovo proti jeho. Mohol by tvrdiť, že som si to len vymyslela, a to, že Smrťožrúti plánujú útok, zistila od niekoho iného. Navyše by ho Malfoy istotne kryl. Byrokracia je neskutočná sviňa, keď bráni zločincov!

Čo tam robia? nechápala som. Prečo sú spolu? Ale ani moja nechápavosť mi nezabránila v tom, aby som sa vydala ústrety novému problému. Bola som nielen zvedavá, ale aj vydesená.

Prosím, prosím, nech sa ten môj idiot zas do niečoho nenamočil! Prosím!!!

Neviem, kde sa vo mne vzal tento hlboký strach, ale bol mi lepším palivom ako zvedavosť. Musela som zistiť, o čo ide! Musela som ho zachrániť! Ešte nie! Ešte neprišiel čas, aby sa stal Smrťožrútom! Nie, to nedovolím! Ešte mi ho nemôžu vziať!

Ale prečo? zaznel tichý hlások podvedomia. Prečo? Čo je ti? Len sexuálna hračka. Nemiluješ ho! Nie je ani len tvojím priateľom, tak prečo by si sa oňho mala starať!?

Nech som sa snažila akokoľvek veľmi, nedokázala som na to odpovedať.

Podrážky čiernych mokasín nehlučne dopadali na kamennú podlahu. Veľké čierne tričko s nápisom „Áno, za všetko môžem ja!“ okolo mňa vialo a vydrané rifle sa naťahovali pri dĺžke krokov. Musela som sa tam dostať skôr, ako sa rozhovor skončí. Preplietla som sa viacerými tajnými chodbami, podliezla polorozpadnuté gobelíny v ich temných zákutiach a zopár krát si takmer rozbila hubu na neviditeľných, prípadne viditeľných no neexistujúcich, schodoch. Ale aj napriek celej mojej snahe som sa tam nedostala včas. Jediné, čo moje uši ešte stihli zachytiť, bol Lackleanov hlas, ktorý hovoril:

„... Rokville nezažil!“

„Hlavne sa držte bokom!“ započula som Malfoyov autoritatívny a chladný hlas. Čo?!

„Rozumiem, Malfoy,“ dychtivo súhlasil Lacklean. „Ak dovolíš?“

Dokonale som si vedela predstaviť, ako Malfoy ležérne mávol rukou, akoby zaháňal dotieravú muchu.

„Choď a daj pozor.“

„Rozumiem...“ Na pár chvíľ sa odmlčal a potom tichým, ale úctivým, takmer zbožným hlasom dodal, „pane.“

Prečo ho, do riti Merlinovej, oslovuje pane?!

Stiahla som sa hlbšie do útrob temnej uličky a sledovala, ako Lacklean náhlivo prešiel okolo môjho úkrytu. Mala som sto chutí vyskočiť a naziapať na Malfoya, čo si to o sebe, krucinál, myslí, ale ovládla som sa. Teraz nebol čas na neuvážené kroky. Môj potláčaný inštinkt mi našepkával, že tu ide o čosi viac, ako len o obyčajné študentské spisknutie!

Na chodbe sa rozľahlo ticho, ktoré prerušil až Anescumb.

„Čo spravíš s ňou?“ Nepotrebovala som byť Einstein, aby som vedela, koho tým myslí. Malfoy neodpovedal ihneď. Dával si načas, než povedal:

„Na istú dobu ju zabavím...“

„A potom? Pochybujem, že bude s tebou celý deň!“ namietal jeho spoločník. „Mal by si sa jej zbaviť! Robí ťa slabým! Odkedy si s ňou... zmenil si sa, Malfoy.“ Poúčal ho a mne to prišlo nanajvýš divné. Anescumb a niekomu dávať rozumy? To je koniec sveta!?

„Robí ma slabým, vravíš?“ zatiahol ľadovo Malfoy a vzápätí sa chodbou rozozneli údery a tiché, bolestivé stony. Anescumbove stony!

„Ja...“ lapal po dychu zranený. „Ja som to tak nemyslel!“

„Ale myslel,“ zavrčal Malfoy. „Dávaj si pozor na to, čo predo mnou povieš, Adrion. Nadujúce ťa to môže vyjsť drahšie, ako len pár úderov! Rozumieš!?“

„Ja... rozumiem... pane.“

„To som rád. To čo je medzi mnou a Tali, je len moja vec. Hovorím to dosť jasne?!“

„Áno, pane,“ zajachtal Anescumb a podľa nepekného bublania by som povedala, že mu Malfoy zlomil nos. Ozvalo sa šušťanie plášťa. Malfoy sa pohol?

„Tali, je len moja. Tali je môj majetok! Je mojím bohatstvom a jediný, kto má o nej právo rozhodovať, som ja! Keď sa rozhodnem, že nestojí za môj čas, zariadim sa podľa toho! Ona-je-moja!“ zopakoval a kládol dôraz na každé jedno slovo.

Vo mne vybuchla sopka zlosti! Čo? Ja som jeho? Ja som jeho MAJETOK?! Ja... za toto ho... JA! On, že má právo rozhodovať o mne? On? Zavšivavený, incestný bastard! On o mne?! Ak tu niekto niekomu patrí, tak potom je to on! To on je mojím majetkom, mojou hračkou! Nie ja jeho... Za toto ho zabijem! Zmlátim ho do guličky! On sa rozhodne, kedy to so mnou skončí? On so mnou? Smola, Barbie, ja som rozhodla už dávno! Už od piatka viem, že pondelkom nebudeme nič viac, ako len úhlavnými nepriateľmi! Končím s tebou - teraz! V tejto chvíli a taktiež ho, v tejto prekliatej chvíli, chcem roztrhať na márne kúsky.

Niečo vo mne puklo, akoby sa tenká škrupinka – bariéra, ktorú som okolo seba vytvorila, aby ma chránila pred skutočnosťou, že on je ten zlý – rozpadla a zanechala za sebou len bolestivé poznanie pravdy. On a ja? Nie...

„Thalia je len moja, Anescumb! Možno to bude istý čas trvať, ale nakoniec si uvedomí, že najlepšie jej bude po mojom boku.“

„Rozumiem, pane,“ zachrapčal poskok. Opäť sa ozvalo šušťanie plášťa a tiché zastonanie nasledované vďačným a zvučným:

„Ďakujem, pane!“

Malfoy, práve uzdravil jeho zlomený, krivý nos. Nikdy som z Malfoya nedostala, kde sa naučil tento druh liečivej mágie. Odmietal mi to prezradiť a vždy pobavene zmenil tému.

„Pane,“ ozval sa opäť Anescumb.

„Áno?“

„Ako, ako ju zabavíš?“

Malfoy si ťažko povzdychol.

„Najskôr? Svojím telom. Potom? Myslím, že silný elixír spánku by mal stačiť. Chcem, aby bola od Rokvillu čo najďalej, až to začne,“ oznámil mu a ja som tento krát prepočula pasáž o mne a namiesto toho sa zamerala na slová „až to začne“. To neveštilo nič dobré! S hrôzou som si uvedomila, že to, čo sa tu deje, je... nie, pochybujem o tom, že by to mali na svedomí len slizolinskí študenti!

Musím napísať mame! Hneď! A musím varovať Dumbledora. A profesorov... a hlavne chalanov!

„Poďme,“ zavelil pán a chodbou sa rozniesli náhlivé kroky. Teraz je moja chvíľa! Ale ja som sa nedokázala pohnúť. Nechápala som, čo sa to so mnou deje! Moje nohy, akoby zamrzli na mieste a nebol to výsledok zblúdilého kúzla. Moje vnútro sa búrilo. Odmietalo poslúchať mozog. Stále mi nahováralo, že on taký nie je. On by ma takto odporne nepodviedol! Nenadrogoval by ma. Istotne to povedal, len pred Anescumbom. Ale moja hlava vedela, že nepovedal. Všetko, čo vyslovil, bola pravda.

Tak, to toto bolo jeho veľké prekvapenie?! Nadrogovať ma?! Nadrogovať, aby mohol... čo? Čo vlastne chce urobiť? Zaútočiť na Rokville? To by bola tá najhoršia alternatíva... nie, to by nespravil... ale on nie je sám. To, že to nespraví on, ešte neznamená, že na jeho miesto nenastúpia iní! Smrťožrúti! Čo ak to oni chystajú útok? Zrovna počas rokfortského víkendu? Dávalo to zmysel! A to sa mi vôbec páčilo.

Nie! Nie!! Nie!!! On by to nedovolil! škriekala som po sebe v duchu. Jasné, že dovolil! Vedel o Deligovcoch a aj tak s tým nič neurobil! Prečo by toto malo byť iné?! Len preto, že s tebou spáva?! Nie...

Zviezla som sa popri stene k zemi. Zovrela som si hlavu v dlaniach a snažila sa potlačiť zúfalé vytie. Nesmiem plytvať časom! Nesmiem! Musím sa postaviť a dať vedieť... ale ja som nemohla... ale musela!

Ksakru, prečo to tak bolí!!! Bol len hračkou! Nič viac! Len hračka pre veľké dievčatá! Ja...

Sedela som tam ešte takých päť minút a premýšľala. Zbytočne. Všetko dávalo zmysel! Musela som niečo urobiť! S ťažkosťami som sa vydriapala na nohy. Snažila som sa obrniť, ale len ťažko sa bojuje proti niečomu, čo nepoznáte a ja som pôvodcu tej hroznej bolesti nepoznala. Nevedela som, odkiaľ vychádza. Zo srdca? Cítila som sa zradená, ale bolo v tom niečo viac. Akoby časť mňa... ja neviem. Jednoducho to neviem popísať! Kruci, toto som nechcela! Nechcela som sa naňho naviazať! To sa nemalo stať! Nemalo!!!

Potriasla som hlavou a v duchu si sľúbila, že sa k tomu vrátim... raz - možno. Teraz som musela riešiť iné, oveľa dôležitejšie, veci a nie svoju vlastnú hlúposť.

Bežala som. Moje kroky ma zaviedli do soviarne, kde som na kus papiera napísala krátky, stručný odkaz. Žiadne rozpitvávanie, len holé fakty ukončené náhlivými riadkami:

... Neviem, čo sa deje, ale dobre to nevyzerá. Pochybujem, že je to len obyčajné študentské spisknutie!

Thalia

Sova vyletela oknom a ja som opäť roztvorila mapu a skontrolovala situáciu. Frustrovane som zavila, keď som na nej nenašla Dumbledorove stopy. Ten starý blázon nikdy nie je tam, kde má byť!

Nastal čas na Plán B. McGonagalová!

Ani nie o desať minút som už zúrivo báchala na jej vysoké dvere. Chvíľu jej trvalo, než sa vyhrabala z postele a v momente, keď mi otvárala, si jednou rukou pridržiavala dlhý, purpurový župan. Okuliare mala mierne nakrivo a vlasy rozpustené. Inokedy, by som na ňu hľadela ako na zjavenie, ale teraz nebol čas.

„Pani profesorka,“ vybafla som na ňu, „niečo sa deje!“

Stačili jej dve sekundy, aby pochopila vážnosť situácie. Len dve a už ma ťahala dnu. Nestrácala som čas obzeraním jej bytu. Jediné, čo mi udrelo do oka, bola veľká sedačka a krb. Ignorovala som ostatkom vybavenia. Nemala som čas!!!

„Thalia, čo sa deje?“ spýtala sa a ja som jej v rýchlosti vylíčila situáciu. V jej tvári sa mihol náznak nedôvery, ale rýchlo ho zamaskovala – dalo sa to čakať. Práve som jej predložila svoju ničím nepodloženú teóriu! Stála len na mojich slovách... ale to aj osud Delingovcou pred pár mesiacmi!

„Musíte mi veriť!“ zakvílila som. „Kde je profesor Dumbledore!?“

„Riaditeľ odišiel včera večer. Náhlivá záležitosť na ministerstve,“ oznámila. „Matka o tom vie?“

„Písala som jej,“ potvrdila som a ona opäť prikývla.

„Dobre, to by malo stačiť,“ zatiahla a v očiach sa jej usídlil zvláštny tieň.

„To nestačí!“ zvýskla som. „Treba konať! Zakázať deckám ísť do Rokvillu! My...“

„Nie, Thalia,“ prerušila ma. „My nebudeme robiť nič. Necháme to na nich. Hneď teraz informujem profesora Dumbledora...“ oznámila mi. „A ty sa vráť späť na internát.“

„Ale ja...“

„Nie,“ umlčala ma. „Ak sa v Rokville niečo stane, budú tam posily. Ale ty si musíš zachovať chladnú hlavu,“ radila ma.

„Ale...“ začala som znova.

„Thalia!“ zahriakla ma naliehavo. „Ver mi.“

Jej oči mi hovorili viac ako slová. Možno mi úplne neverila, ale vedela, čo treba robiť. Frustrovane som vydýchla. Nič viac som urobiť nemohla... a to ma ubíjalo! Neznášam čakanie! Neznášam nedržať situáciu pevne v rukách! To nie je môj štýl!

„Vráť sa na internát a informuj o tom Pottra, Blacka a Lupina. Mali by o tom vedieť. A nebo by na škodu, keby si o tom povedala aj slečne Evansovej. Pána Pettigrew radšej vynechaj. Nepotrebujeme vyvolávať zbytočne paniku. Rozumieš?“

Prikývla som a vydala sa na odchod. Ešte predtým, ako sa za mnou zavreli dvere a odrezali ma od jedinej dospelej osoby schopnej riešenia, povedala som:

„Pani profesorka, prosím, len to nepodceňte!“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 37 - Jeho MAJETOK?!:

10. Diablo přispěvatel
28.04.2015 [16:11]

DiabloIvet: *Překřížené prsty* Emoticon tak snad Emoticon

9. Ivet
28.04.2015 [15:50]

Diablo: Emoticon Emoticon Emoticon Tak to je zabitý Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. Diablo
28.04.2015 [10:38]

Z celého srdce doufám, že když má být příští kapitola poslední, tak že Malfoy chystá pro ni třeba ohňostroj :D a proto musí být daleko, aby nějaké to vyznání dobře viděla :DDD

7. Trisha přispěvatel
27.04.2015 [21:34]

TrishaKurňa, toto nevyzerá dobre... som veľmi naivná ak v kútiku duše myslím na niečo pozitívne? Asi viac ako veľmi...:D

6. mima33 admin
27.04.2015 [20:34]

mima33Ty vieš, ako šokovať Emoticon Emoticon Emoticon

Bojím sa konca. Veľmi, veľmi Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.04.2015 [18:28]

NightmareJá tě miluju! Já tě nenávidím!

Ale každopádně další úžasná *řada synonym* kapitola. McGonagalka zareagovala přesně tak, jak jsem čekala. Reginus a ,pane'? Tak tady se někde stala chyba... Nějakou majetnickou akci jsem sice čekala, ale to ostatní... Docela jsi mne zmátla minulou kapitolkou.

Fakt se děsím toho konce Emoticon

4. izzie22
27.04.2015 [18:04]

To ako vážne! A ešte k tomu predposledná kapitola... Emoticon Emoticon

3. Ivet
27.04.2015 [16:26]

OH Sh*t Emoticon Emoticon Emoticon To dopadne blbě, piš prosím!!!!

2. valhalinka
27.04.2015 [15:35]

no toto nevešti ničdobré, som zvedavá čo bude v ďaľšej. isto sa Thali zraní, mam taký tušák.

1. Habina
27.04.2015 [11:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Stále doufám ve šťastný konec pro ně... Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!