OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 35 - MLOK



Thalia Shepard - kapitola 35 - MLOKMLOK a Medrod

Tak a je tu ďalšia časť. :D Ak sem už ďalej nebudem pridávať, tak som sa v Bratislave stratila a momentálne niekde blúdim a hľadám cestu domov – čo je s mojím holubím zmyslom veľmi pravdepodobné!

Táto kapitola má venovanie pre mimu33, Trishu, Violet, Nathy, Ivet, Nightmare a valhalinku. :D


 

Kapitola 35

„Námesačník, ale...“

„Nie, Sirius. Čo asi tak chceš urobiť?“

„Napríklad: Zviazať, zamknúť v izbe a nasadiť sledovacie zaklínadlo?“

„Ehm, ja som stále prítomná,“ upozornila som ich znechutene. „Moje slovo nemá váhu?“

„Nie!“ zavrčal James. „Dokým neprídeš k rozumu, fakt nemáš!“ odbil ma a ja som zvažovala či je vhodná chvíľa na to, aby som mu rozbila držku... ehm, asi nie.

„Pokiaľ viem, tak ma nik nepripravil o svojprávnosť!“

„Pripravila si sa o ňu sama, keď si si začala s Malfoyom!“

„James, ja ťa...“

„Nie, Tali,“ skočil mi do reči Sirius. „Teraz veľmi dobre počúvaj ty nás! Malfoy je hajzel! Je to prechcaný bastard, ktorý ťa odkopne hneď, ako ťa pretiahne!“

„Vážne, tak prečo to už neurobil?!“ Pre Siriusa boli moje slová ako štipľavá a presná facka. Zamračil sa, zaťal sánku, skrížil si ruky na prsiach a zúrivo sa vystrel. Jeho oči mi sľubovali pomalé a bolestivé mučenie.

„Ako často?“ chcel vedieť a ja som zvažovala, aký dopad na moje zdravie bude mať odpoveď.

Hm, moc kladný asi nie, ale aj tak... Nebudem ho zavádzať. Je to ako strhávanie náplasti, keď to urobíte rýchlo, bude to kratšie bolieť.

„Neviem,“ priznala som popravde a jemu to zatiaľ nedoplo.

„Nezavádzaj, Tali! Tak koľko?“

Zamračila som sa. „Veď to hovorím. Neviem koľko!“ Konečne pochopil a zbledol ako stena.

„Odkedy?“

„Od...“ chcela som povedať od Grantovej samovraždy, ale včas som sa zarazila. To by mi fakt nikdy neodpustil. „Mesiac,“ zamrmlala som a on nečuje zalapal po dychu.

On nečujne, ale James s tým mal oveľa väčšie problémy. „Mesiac? Mesiac! Ty mu dávaš mesiac?!“

„Hej, dávam!“

„Ja ho zabijem...“ zaprisahával sa.

Zamračila som sa, lebo mi bolo jasné, že to myslí stopercentne vážne.

„Nie, James. Ty nikoho nezabiješ.“

„Bojíš sa, že by tvojmu milovanému Smrťožrútovi nebodaj ublížil?“ zatiahol sarkasticky Sirius. Podráždene som odfrkla.

„Nie, bojím sa, že by si poškodil jeho vybavenie.“ To som asi vážne hovoriť nemala.

„Fajn, aspoň viem, kam mám mieriť.“

„Nie, James!“ Zapichla som prst do vzduchu jeho smerom. „Ja som si ho vybrala, tak sa s tým zmier!“

„Tak vybrala?!“ zahrmel Sirius. „Prečo si si nemohla vybrať Lemonda? Alebo kohokoľvek iného, len nie Malfoya!“

„Neviem,“ odvetila som popravde. „Jednoducho sa to nejako zvrtlo.“

„To vidím.“

„U veľkého Merlina, Foxi. Prosím, nechaj ho tak. Vykašli sa naňho,“ naliehal James.

„Nie!“ zavrčala som. Nie... jeho... sex s ním... ja ešte nie som pripravená! Ešte sa ho nemôžem vzdať! Zatiaľ nie...

„Tak nie?“ zahrmel Sirius. „Tak teda inak.“ Na moment sa odmlčal a vymenil si s Jamesom veľavýznamný pohľad. „Je to pre tvoje dobro,“ zatiahol ešte predtým, ako sa dostal k veci. „Máš na výber. Buď my alebo on.“

Čo? Ako? Oni? Ja? Na výber?! Bolelo to, akoby mi do srdca vrazil dýku. Remus popudene vykročil vpred, ale James ho zarazil pohybom ruky. Peter sa snažil vtesnať do temného kúta a ja som išla buchnúť.

„Ako?“ zajačala som.

„Vyber si,“ zopakoval James.

„Ja... to je nefér!“

„Je to pre tvoje dobro.“

„Toto je...“ vrčala som, „... ja som vám ultimáta nikdy nedávala! Vždy som stála pri vás!“

„Stála,“ potvrdil Paroháč smutne. „A teraz ti to musíme vrátiť. Bude to tak lepšie. Bez neho ti bude lepšie, Tali.“

„Tým... tým, že ma nútite vybrať si!?“ skríkla som.

Ako mohli? Ako? Toto by som od nich nikdy nečakala. Vedela som, že sa budú hnevať, ale toto?! To bolo hnusné! Zlosť vo mne narastala míľovými krokmi.

„Áno, presne tým.“

 

Moja päsť vyletela vpred. Zasiahla cieľ! Nenávistne som hľadela do prázdnej tváre. Zavrčala som frustráciou. Okolo mňa sa uzavrel kruh. Postavy v dlhých, čiernych plášťoch nehybne stáli a upierali na mňa neexistujúce oči. Prikrčila som sa. Mojou jedinou zbraňou boli päste. Nič viac. Žiaden prútik, žiaden nôž - len moje telo.

Obklopovala ma osamelá temnota. Hlboká a nepriestupná. Postavy sa pohli ako jeden. Vystreli sa do vojenského postoja. Nohy rozkročené na šírku ramien, ruky pevne vystreté pozdĺž tela. Opäť som zavrčala. Bolo ich dvanásť. Obrovská presila takmer dvojmetrových mužov! Ale ja som sa odmietla vzdať!

Zaťala som päste a čakala. Svet okolo mňa rotoval. Jeho okraje zachvátili plamene. Miešala sa v nich červená, zelená, modrá a žltá! Tie farby mi niečo pripomínali. V tom sa odniekiaľ vynoril slabý vánok. Pohladil mi nahú pokožku brucha a ja som si až teraz uvedomila, že som holá. Prečo som holá? Nebola som pred chvíľou oblečená?!

Muži sa pohli. Približovali sa v neskutočnej harmónií krokov, akoby si to vopred nacvičili. O krok som ustúpila, ale nemalo to nijaký zmysel. Boli aj za mnou. Frustrovane som vykríkla a vyrazila vpred. Moje spotené telo sa lesklo od lúčov svetla vychádzajúcich zo všefarebného ohňa.

Dorazila som k prvému a moja päsť vyletela vpred. Tento krát ceľ nezasiahla!

Niečo na mne sedelo.

 

Roztvorila som oči a dezorientovane sa snažila zamerať na nejaký – akýkoľvek - pevný bod. Zápästia mi pritláčal do mäkkého matraca povedľa hlavy. Ťažko som dýchla. Hrudník sa mi zdvíhal a klesal v zbesilom tempe. 

Po čele mi stiekol pramienok potu - rovnako ako aj cestičkou medzi prsiami. Pozrela som sa pred seba a zachytila pohľad dvoch ľadových zelených očí. Zažmurkala som a pohľad preniesla o čosi nižšie na pohybujúce sa pery. Čo vravel? Aha...

„... len sen, Tali. Bol to len sen.“ Jeho hlboký, ale príjemný hlas sa mi rozlial po pokožke a niesol so sebou aj tak potrebný pokoj.

Uvoľnila som stuhnuté svaly a na malú chvíľkou zavrela oči. Bol nahý rovnako ako ja. Ťažko som vydýchla, ale bola v tom aj úľava.

Zas ten sen! Kruci, to ma aspoň na chvíľu nemôže nechať na pokoji? Aspoň na jedinú noc? Na túto noc!!!

Zovretie na mojich zápästiach povolilo. Ubehlo pár dlhých sekúnd, než som oči opäť otvorila. Stále na mňa hľadel a v ľadových očiach mu plápolal plameň strachu a obáv.

„Bol to len sen,“ potvrdila som a on sa uvoľnil.

Dlhé, platinové vlasy mu padali cez plecia dopredu. Šteklili ma na prsiach a tvári.

„Stále ten istý?“ spýtal sa a ja som strnulo prikývla. Nepotrebovala som psychológa, aby som zistila, prečo sa mi sníva. Vedela som to.

Bola som sama. Pripadala som si, akoby proti mne stál celý svet – odkedy sa to prevalilo. James, Sirius sa so mnou nebavili. Dodržiavali svoje ultimátum. Vlastne sa mi vyhýbal celý Chrabromil! Dokonca aj ostatné fakulty sa na mňa pozerali cez prsty. Je to fakt vtipné, ale jediná fakulta, s ktorou som si teraz nemusela robiť starosti, bol Slizolin.

Moji odvekí nepriateľa sa stali mojimi spojencami?

No, tak by som to asi nenazvala. Veľmi dobre som vedela, že ma nechávajú na pokoji len vďaka Malfoyovi. 

Malfoy? Kruci, ako som mohla takto skončiť? Ako som sa mohla dať dokopy práve s ním?! Ale... niekde vo vnútri mňa som si nevedela predstaviť, že by som mala byť bez neho. Nešlo to... len dúfam, že som sa doňho nezamilovala. Fakt, veľmi v to dúfam!

Okrem Malfoya som sa bavila jedine s Remom a Petrom. Oni dvaja z výšky srali na Jamesove a Siriusove predsudky. Brali ma stále takú, aká som a na moje veľké prekvapenie, ma tak brala aj Lily a Alice. Snažili sa mi pomáhať aj napriek mojej všeobecnej neobľúbenosti. Ako rýchlo sa dokáže zmeniť status obľúbenej osoby na outsidera?

Teraz som to bola ja, kvôli komu sa Lily a James hádali. Mrzelo ma to. Nejedenkrát som jej prízvukovala, aby ma nechala tak, ale ona si tvrdohlavo išla za svojim.

Žiaci neboli jediní, kto sa na mňa pozeral cez prsty. Niektorí učiteľa si na mňa taktiež zasadli. Ale na moje obrovské prekvapenie McGonagallová s tým nemala problém. Nechápala som, prečo. Rovnako aj riaditeľ bol nadmieru spokojný.

McGrovach si ma zopárkrát zavolal do pracovne, aby mi vyčistil žalúdok, ale ja som na jeho kázne srala. Nakoniec to uzavrel tým, že škodím len sama sebe – zopakoval Remove slová – a nezabudol pridať, že nakoniec to budem ja, kto bude trpieť.

A čo moja mama na vývoj situácie? Dostala som od nej dlhý, nepríjemný list, v ktorom mi prízvukovala, že týmto sa rapídne znížili moje šance na vstup medzi aurorov. A práve to ma na tom štvalo najviac! Aurorstvo bol môj sen a teraz? Vždy som si bola takmer stopercentne istá, že ma tam príjmu automaticky, ale teraz?

Nie, odmietam to riešiť. Teraz...

Vystrela som sa do sedu, zatiaľ čo on prehodil nohy cez okrej postele. Nerozmýšľala som. Potrebovala som jeho telo na zahnanie nočných môr.

Bol ku mne otočený chrbtom. Pritiahla som sa k nemu. Prsiami som sa tisla na pevné svaly chrbta. Tvár som mu zaborila do krku a ruky pritlačila na ploché, silné brucho a hruď. Stuhol, ale po chvíli sa uvoľnil a jemne mi pohladil hánky prstou a zápästia. Vydýchla som mu do kože. Neviem, ako dlho sme takto sedeli, ale nakoniec ma opäť prinútil ľahnúť si a ja som tak urobila veľmi ochotne...

O niekoľko hodín neskôr som deprimovane kráčala v ústrety mojej prvej skúške z MLOK-a. Celkovo som ich mala šesť. Transfigurácia, Obrana, Elixíry, Život a zvyky muklov, Herbológia a Čary.

V jeden deň sa z prideleného predmetu budú konať písomné, ako aj ústne skúšky. Ťažko som vydýchla. Dnes som si mala odbiť moje najneobľúbenejšie hodiny. Život a zvyky muklov a Herbológiu. Mukli budú ľahkí, ale herbológia mi dá zabrať. Nenávidím herbológiu! Je to ten najodpornejší predmet zo všetkých. Mukli sú iba nudní.

 

A presne tak sa aj stalo. Muklov som dala na výbornú, ale z herbológie budem rada, ak preleziem na D (Dostatočný).

Dni sa vliekli neskutočne pomaly, ale ja som s hrdosťou mohla konštatovať, že toto bol ten najpríjemnejší týždeň za poslednú domu. Decká nemali toľko času, aby do mňa rýpali a ja som nemusela vynakladať prebytočné úsilie, aby som ich na mieste nepremenila v žaby.

V utorok ma čakali skúšky z čarov, cez ktoré som preliezla (teda aspoň podľa mňa) na vynikajúcu. Neurobila som jedinú chybu a povolaná porota sa na mňa široko usmievala. Bol to ten najúprimnejší úsmev, aký som za posledné dni zažila.

Streda sa niesla v znamení elixírov. Urobila som zopár drobných chýb, ale myslím si, že aj z nich budem mať nakoniec vynikajúce ohodnotenie. Bože, tak môj elixír nezabil jednu muchu, ale hneď dve! No, to je mi teda rozdiel! Ale podľa pochvalného výrazu na tvári madam Jarckerovej, ktorá môj výtvor vyhodnotila za najsmrteľnejší elixír, aký kedy študenta videla namiešať, som usúdila, že porota bola spokojná. No čo, tak sa prinajhoršom zmierim aj s P (prekonáva očakávania).

Štvrtok som mala transfiguráciu a asi ani nemusím spomínať, že to bola úplná hračka.

Ani som sa nenazdala a skúškový týždeň sa chýlil k zdarnému koncu. Unavene a zároveň nabudene som prešľapovala pred učebňou Obrany. Test som mala úspešne za sebou. Myslím, že to bude plný počet. Aj keď otázkou číslo šesťdesiatdva si nie som úplne istá... ale na otázke o vlkolakoch som napísala viac, ako bolo potreba, takže tam by sa mohli nájsť nejaké plusové body.

„Dreail Sanders, Thalia Shepardová, Elsie Syichová.“ Cez chodbu sa niesli naše mená a ja som sa znudene odlepila od steny pri okne.

Nech už to mám za sebou. Dverami som prešla ako posledná a zamierila k jedinej voľnej skúšajúcej. Bola to vysoká žena. Mohla mať tak päťdesiat, možno viac. Krátke, svetlé vlasy mala zostrihnuté po bradu v jednoduchom, ale praktickom účese. Podľa držania tela som usúdila, že ide o aurorku. V inteligentných, sivých očiach sa zračil odstup, akoby to, čo doteraz videla, nebolo nič unikátne a zároveň viac neočakávala ani odo mňa.

„Thalia Shepardová,“ oslovila ma neutrálne. „Dcéra Alexandry Shepardovej, uvidíme koľko talentu si zdedila.“

Nečudovala som sa, že ma pozná. Moju mamu poznali všetci a nejako sa to prenieslo aj na mňa. Nevzrušene som prikývla a čakala, čo sa bude diať. Yvonne Medrod – ako stálo na menovke – sa posadila do vysokého kresla za stolom a pokynula mi rukou, aby som sa postavila do bieleho kruhu. Mávla prútikom a na protiľahlej strane miestnosti sa zjavila trojica panákov.

„Chcem,“ začala, „aby si ich do tridsiatich sekúnd zneškodnila.“

„Definujte slovo zneškodniť,“ zatiahla som jej smerom a v očiach skúšajúcej preblesol pobavený tieň.

„Znič ich!“ prikázal mi a ja som mykla plecami. Keď nič viac.

„Začni za... tri, dva, jeden.“ Zodvihla ruku a stisla časomerač vedľa seba. V hlave som si prebrala situáciu:

Som na skúškach! Z toho vyplýva, že musím použiť niečo z posledných dvoch ročníkov, alebo ešte lepšie niečo, čo sa na škole neučí a zároveň to nesmie byť čierna mágie... ale sivá. Ďalej je tu fakt, že tie postavy predo mnou nie sú len obyčajné kusy dreva, hliny a kovu. Budú mať určitú ochranu, aby sa aspoň sčasti mohli rovnať skutočným čarodejom... asi nejaké bariérové kúzlo, ktoré vyprchá podľa toho, koľko sily a kúziel útočník použije. No, nič nepokazím živľovými kliatbami. Tie v podstate zničia všetko, lebo všetko je z nich vytvorené – do určitej miery.

Švihla som prútikom a do prvého, kamenného panáka sa oprelo moje ľadové kúzlo. Zmrazilo ho, ale neroztrieštil sa na malé, ľadové úlomky tak, ako mal a preto som automaticky vyslala aj kladivové zaklínadlo. Narazilo do hrude panáka a ten sa pod náporom rozpadol. Nezdržiavala som sa a zamerala sa na ďalšieho. Kov.

Čo by mohlo platiť na kov?

Uchýlila som sa k ohňu. Dokonca aj ku mne doľahla neznesiteľná horúčava, ale nezastavovala som. Do desiatich sekúnd bolo po kovovej postave. Ostávalo len drevo a na to som automaticky zoslala kúzlo hniloby. No, teraz len dúfam, že ho uznajú na šedú mágiu, lebo tento druh bol vážne na hrane.

Hniloba strávila drevo. Jej sivo-zelené pramienky sa rozliezli do hnedých zákutí a do pár sekúnd drevený panák zmizol, akoby ani nikdy neexistoval. Povolala som kúzlo späť práve včas. Za mnou sa ozvalo tiché ťuknutie. Obrátila som sa k Medrodovej a ona si ma prezerala s neskrývaným záujmom.

„Hniloba?“ zatiahla. Prikývla som. „Táto kliatba sa v škole neučí,“ poznamenala a ja som pokrčila plecami.

„Neučí,“ potvrdila som.

„Vieš o tom, že mnohí ju považujú za čiernu mágiu?“ pokračovala a ja som sa jej odhodlane opätovala chladný pohľad.

„Muklovia za čiernu mágiu považovali aj liečiteľovo,“ oponovala som. „A sú čarodeji, čo si myslia, že aj ohnive kúzlo je čierna mágia,“ bránila som sa.

„Pravda,“ súhlasila so mnou. „Záleží len na tom, ako jednotlivé kúzla používame.“

Prikývla som a ona sa na mňa chladno usmiala.

„Dobre, poďme k ďalšiemu,“ vyzvala ma a opäť ukázala, aby som sa postavila do bieleho kruhu.

Pohľadom som preletela po zvyšných dvoch študentoch. Oni mali úplne iný systém skúšania. Väčšinou len jednoduché zaklínadlá. Nič, kde by mohli prejaviť vlastnú kreativitu. Jednoducho len poučky. Nesedelo mi to!

„Zastav ho skôr, ako sa k tebe dostane a zavri ho do truhly!“ prikázala mi a nedala mi možno spýtať sa, čo tým myslí.

Švihla prútikom a na mieste, kde pred chvíľou stáli panáci sa zjavila truhla – či skôr skriňa – veľkosti človeka. Medrod opäť švihla prútikom a odpečatila zámok. Prekvapene som hľadela na postavu v čiernom, ako si to kĺže ku mne.

Periférnym pohľadom som zachytávala ako Dreail a Elsie prestali čarovať a vydesene sledovali dementora predo mnou. Musel to byť skutočný dementor, lebo ja sa dementorov nebojím a prízrak by teda na seba vzal inú podobu! Jeho chlad sa mi votrel od šaty. A nie len pod ne. Cítila som ho v kostiach. Moje prekvapenie, ale rýchlo vystriedalo pohotové myslenie.

Zavri ho do truhly! zaznel mi v hlave príkaz Medrodovej. Prečo dementor? Áno, učil sme sa o nich v šiestaku, ale len máloktoré decko zvládne vyčarovať patrona! Nechala som svoje dohady dohadmi a švihla prútikom. Na kamennú podlahu dopadlo naštvané, malé telo líšky. Zúrivo sa vrhla vpred a vrazila dementorovi do hrude. Ten sa zakolísal a začal spätkovať. Ich súboj netrval dlhšie ako pár sekúnd. Slaboch!

Medrod švihla prútikom a dementora opäť uväznila. Obrátila som sa k nej.

„Dementor?“ spýtala som sa znechutene a ona skrútila jeden kútik do povrchného úsmevu. Fakt som nevedela, čo si mám o nej myslieť.

„Dementor,“ potvrdila.

„Koľko skúšok ešte ostáva?“ spýtala som sa nevzrušene. Zahľadela sa mi do očí.

„Ešte veľa, Thalia Shepardová. Máš dosť?“

„Nie, len chcem aspoň približne vedieť, keby vypadnem na obed.“

Medrod sa pobavene rozosmiala a jej dvaja kolegovia ju prekvapene sledovali. Žeby sa nesmiala často? Potom sa opäť pozrela na mňa a jej sivé oči mi do lepky vypálili dieru – boli takmer rovnako účinné ako Dumbledorove.

„Myslím, že ťa budem mať rada,“ vyhlásila napokon. Prekvapila ma tým, ale nedopriala mi čas sa spýtať, čo tým myslela.

Skúška pokračovala. Tiahla sa dlhé minúty – dokonca aj potom, čo Dreail a Elsie odišli. Bolo to jasné. Niečo tu nebolo v poriadku. Každá skúška bola čím ďalej, tým ťažšia. Dokonca posledné štyri ani neboli z učiva, ktoré sa na škole preberalo!

Ale Medrod sa nezameriavala len na vedomosti, ale aj na kreativitu a schopnosť reagovať na vzniknuté situácie. Hnala ma do extrémov a povolávala si monštrá od výmyslu sveta. Bolo jej jedno, že som mala škrabance a modriny po celom tele. Pri posledných dvoch skúškach som dokonca musela použiť čiernu mágiu, aby som sa zbavila monštier, ktoré na mňa poslala a o ktorých som nikdy v živote nepočula.

Žiaci, ktorí boli zrovna prítomní, len nechápavo a vydesene gúľali očami, ale skúšajúci ich upokojili, že oni také skúšky mať nebudú. Ale prečo?

Dvojmetrová, chlpatá a fialová potvora sa zviezla k zemi bez známok života a Medrod spokojne zatlieskala.

Otočila som sa k nej a po čele mi stiekol pramienok potu. Bola som zničená a mala som ju chuť zabiť! Dosť pochybujem o tom, že by prijímacie skúšky na aurora boli ťažšie!

Zaťala som zuby a zlostne štekla: „Aký to malo zmysel!?“

Bola som tu takmer dve hodiny! Dve hodiny neustálych útokov na moju osobu – dve hodiny uzavretá v bezpečnostnej bariére, ktorú okolo mňa vytvorila a dve nekonečné hodiny bez otázok. Nepustila ma von a neodpovedala mi na otázky. Mám právo byť naštvaná! Ksakru, že mám!

Medrod sa usmiala a pristúpila ku mne. Bariéra padla. „Vieš, kto som?“ spýtala sa ma zvedavo.

Odfrkla som. „Yvonne Medrod,“ zavrčala som a ona sa opäť povrchne usmiala.

„Nepýtam sa či poznáš moje meno. Pýtam sa či vieš, kto som!?“

Prižmúrila som oči.

„To, že ste skúšajúca na Mimoriadnej legálnej odbornej kategórií – MLOK – asi nechcete počuť,“ typla som si a ona sa opäť chladne usmiala. Ten jej úškrn typu „ja viem viac, ako ty“ mi začínal neskutočne liezť na nervy!

„Nie, to nechcem.“

„Tak, čo potom chcete?“

„Páčiš sa mi, Thalia Shepardová. Máš guráž a nechýba ti ani kreativita,“ zapriadla. „Ale späť k otázke. Kto som? No, ako si správne podotkla, moje meno je Yvonne Isabell Medrod a som jedna z dvanástich majstrov v aurorskom programe!“

Tak toto mi vyrazilo dych! Majster? To ako vážne? Ale ona mi nedala priestor na otázky. „A ty si doň bola práve prijatá,“ zapriadla a mne padla sánka.

„Ale...“ dostala som so seba len.

Vždy je za tým nejaké ale! Medrod sa postavila a prešla ku mne. Až teraz som si uvedomila, že skúška skončila. Boli sme tu len my dve. Hľadela mi priamo do očí.

„Ale pokiaľ sa k nám chceš pridať, mám jednu podmienku,“ dodala.

„Akú?“ spýtala som sa opäť pevným tónom.

„Hneď k veci. To sa mi páči. Bola by škoda, ak by si odmietla... ale poďme k podmienke. Ak sa chceš pridať medzi aurorov – medzi ochrancov slabých a strážcov čarodejníckeho spoločenstva - musíš sa vzdať svojho vzťahu s pánom Malfoyom.“

A je to tu!

Chladná ruka vzdoru a strachu mi zovrela srdce.

Ešte nie! Ešte nie som pripravená! Ešte sa ho nemôžem vzdať! Ja...

Zaťala som zuby. Vedela som, kto za týmto stojí! Len jediná osoba mala dostatočný vplyv! Len jediná osoba mohla presvedčiť majstra k nekonvenčnému postupu.

„Poslala vás matka?“ zavrčala som a v jej sivých očiach sa mihlo pobavenie zmiešané so záujmom.

„Páli ti to rýchlo,“ potvrdila. „Ale, aby náš úrad nevyzeral ako svorka necivilizovaných vlkov, rozhodli sme sa dopriať ti čas na rozmyslenie. Myslím, že do pondelka to bude stačiť,“ povedala pevne. „Povedzme si to na rovinu, Shepardová. Mladý Malfoy je jednoducho kus a ja chápem, že v istých aspektoch musí byť neskutočne výkonný,“ usmiala sa na vlastnom vtipe, ale mne vtipný neprišiel ani najmenej. „Uži si s ním posledný, vášnivý víkend a potom ho pusti k vode, dievča. Vy dvaja? To nemá budúcnosť. Priznaj si to. Už teraz trpíš. Musela si obetovať svoje postavenie, svojich priateľov - a ako sa tak na teba pozerám, tak aj pokojný spánok - zatiaľ čo on si s tebou iba prilepšil. A povedzme si to popravde. Ty nie si stavaná k tomu, aby si ticho nasledovala. Nie, ty chceš viesť – nie byť vedená,“ prorokovala ma a ja som jej nemohla povedať nič.

Všetko, čo povedala, bola pravda! A to ma neskutočne sralo. Usmiala sa. Videla moju tichú kapituláciu v hlbinách hnedých očí.

„Máš čas do pondelka,“ zopakovala a pohla sa vpred. Zaťala som zuby, aby som jej na to niečo nepovedala. Nemohla som. Zatiaľ nie. Nie, dokým si nevyberiem.

A, ksakru, že to bude ťažké rozhodovanie!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 35 - MLOK:

25.04.2015 [20:21]

FILADAJako vždy super Emoticon Emoticon Emoticon doufám že si uvědomí že ho miluje Emoticon prosím rychle další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon

7. valhalinka
24.04.2015 [21:25]

ach jaj, muselo prísť niečo čim sa to celé pokazí a Tali ho isto miluje aj cez to aký je, no hadam si dobre vybere Emoticon

6. Habina
24.04.2015 [20:56]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24.04.2015 [20:48]

NightmareJe mi jedno, jestli si Tali vybere bystrozory nebo Malfoye, ale hlavně ať nakonec skončí spolu Emoticon I když jak nad tím přemýšlím, bystrozorská zkušenosti se jí budou hodit a navíc by se snad mohla začít trošku podobat Alexandře, kterou jsem si celkem oblíbila, přesto, že je to mrcha Emoticon

Jamese a Siria bych poslela... do pryč - nenávidím ultimáta! I když tyhle dva nemám ráda už pár posledních kapitol Emoticon Zato Lilinka jim trochu vyrovnává průměr Emoticon

Souhlasím s GPS! Má psychika je na tom už teď dost špatně Emoticon

4. valhalinka
24.04.2015 [20:43]

ach jaj, muselo prísť niečo čim sa to celé pokazí a Tali ho isto miluje aj cez to aký je, no hadam si dobre vybere Emoticon

3. Ivet
24.04.2015 [11:22]

Při nejhorším zorganizujeme záchranou akci!!! Remus a Lily jsou v tomto podání zlatí, Péťova loajalita k Tali asi bude způsobena jeho sympatizováním z Voldíkem? Jinak myslím,že se s ním rozejde, ale pak jí to snad docvakne! Snad nebude už pozdě. Jinak její matka mě štve od první zmínky v povídce Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Trisha přispěvatel
23.04.2015 [22:19]

TrishaA do****. chápem ako to vyzerá, a myslím, že nakoniec si uvedomí, že ho miluje, ale až potom ako mu dá kopačky. úžasná kapitola ako vždy, ale ksakru ak v sobotu najneskôr neuvidím novú časť, osobne ti na krk pripnem GPS! Emoticon ja to čakanie už vydržím! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
23.04.2015 [22:00]

mima33Nie, nie, nie, nie, nie! To nemôžu myslieť vážne. Oni sa snáď všetci na Tali dohodli. Aspoň Remus s Lily a Petrom sa zachovali ako skutoční kamaráti. Snáď ani nemusím vravieť, ako neuveriteľne som naštvaná na tých dvoch idiotov, ktorým aktuálne ani nemôžem prísť na meno Emoticon

Ach, Tali moja zlatá... samozrejme, že si sa zamilovala. Je v tom až po uši Emoticon Emoticon dúfam Emoticon Emoticon

A teraz kto má čakať na ďalšiu kapitolu? Zbláznim sa. Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!