OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 23 - Už som ťa videl...



Thalia Shepard - kapitola 23 - Už som ťa videl...Nečakané stretnutie.

Tak, ako som sľúbila, je aj na miestach, kde by ho vážne nechcela. :D

Kapitolka má venovanie pre  izzie22, Violet, Ivet, Nathy, Diablo, valhalinku, mimu33, Trishu, FILADE, Claw a Dreamcatcher. :D

Sisa118


 

Kapitola 23

Bol to ťažký deň. Veľmi ťažký a o jeho náročnosti svedčí aj fakt, že som do prefektských kúpeľní išla bez Záškolníckej mapy. Zabudla som ju v izbe. Bola som natoľko unavená a deprimovaná, že som si jej absenciu všimla až vo chvíli, keď som vliezala do obrovského bazéna a späť sa mi ísť nechcelo. Aj tak som sa nemala čoho báť. V noci sem nikto nechodí...

Vzduchom sa vznášali modré a zelené bublinky. Voda príjemne hriala a ja som sa nechala nadnášať jej silou. Rukami, na ktorých som mala zloženú hlavu, som sa opierala o mozaikový okraj a nohy sa vznášali tesne pod vodnou hladinou. Mokré končeky modrých vlasou mi padali na plecia a lepili sa na tvár.

Chcelo sa mi spať. Viečka mi nebezpečne klesali. Únava bola tak neskutočne dotieravá, až som mala chuť nabiť jej držku! Ale ako zbijete niečo nehmotné? Navyše, zaspať na okraji bazéna je hazard!

Bola som natoľko unavená, že som ani nezaregistrovala blížiace sa kroky. Prebral ma až nepríjemne hlučný hlas.

„Pekný zadok!“ vyhlásil väčšou chladným, teraz pobaveným tónom a ja som sa takmer utopila. Trhla som sebou a voda ma stiahla pod namydlenú hladinu. Udrela mi do nosa a zaliala krk. Keď som sa vynorila, prskala som ako poloutopená mačka!

Smial sa mi. Roztrasenými prstami som si vytrela vodu z očí a pozrela sa hore. Kruci! Kruci!! Kruci!!! Prečo som si nenechala aspoň spodné prádlo!?

Malfoy stál nado mnou a okrem bieleho ručníka okolo drieku bol dokonale nahý. Jeho široké ramená sa tlmene leskli od svetla krištáľových lustrov a zároveň sa usilovne snažili potlačiť nutkanie natriasať sa od potlačovaného chechtania. Wau... Malfoy a chechtať sa? Nie, to nejde do kopy!

Podráždene som ho prepálila pohľadom. Prekvapilo ma, čo som videla. Človek by si pomyslel, že niekto tak puntičkársky a narcistický ako Malfoy, bude hladký ako decká prdelka, ale opak bol pravdou. Hruď mal zarastenú svetlými chĺpkami a tieto prekvapujúce stvorenia sa v tenkom páse tiahli až pod ručník. Sledovala som ich cestičku a Malfoy si môj pohľad očividne užíval a ešte viac si užíval pohľad do mojej rozpálenej tváre.

„Otoč sa!“ vyštekla som zachrípnuto.

Musela som si odkašlať. No on si zachrípnutosť môjho hlasu vyložil po svojom. Ja nie som vzrušená! štekala som v duchu. Ja som len dlho nehovorila! Ale vysvetlite to niekomu ako je pán Narcistický Narcis! Nemožné... alebo je vtom aj ždibec vzrušenia?

„Nie,“ zapriadol a jeho pohľad nadobudol nový stupeň perverznosti.

„Malfoy!“ zavrčala som.

„Nie,“ zopakoval a potom sa šibalsky usmial. Bol to ten typ úsmevu, o ktorom som si myslela, že ho nie je schopný vyčariť! Zovrelo mi srdce – od strachu. Takýto úsmev neveští nič dobré! „Vlastne,“ povedal a zovrel okraj ručníka. „Rozmýšľam, že sa k tebe pridám. Koniec koncov, prišiel som, aby...“

„Nech ťa to ani nenapadne!“ zvýskla som a on sa ešte viac usmial.

„Ale no tak, Shepardová, už som ťa videl,“ pripomenul mi a červeň v mojej tvári prekročila svetový rekord.

„Ak... ak sem vlezieš, tak to bude to posledné, čo v živote urobíš!“ varovala som ho, ale môj hlas aj mne samej pripadal smiešne rozpačitý.

Tie potvory - rozpaky - ma pristihli žalostne bezbrannú a nepripravenú. Zatváril sa, že rozmýšľa – hajzel! Jasné, že rozmýšľal!

„Risknem to,“ vyhlásil nakoniec.

„Malfoy!“ zajačala som, keď potiahol za bielu látku. Miestnosťou sa rozniesol jeho hlboký smiech. Prepálila som ho vražedným pohľadom.

„Si vážne zábavná,“ prehodil a ja som sa naježila ako líška, ktorej čmajzli večeru pred nosom. Tak ja som mu na smiech? Hnev prekonal rozpaky.

„Si vážne debil!“ odsekla som. „Podaj mi uterák!“ zavrčala som rozkaz, ale on sa iba opäť veselo zasmial.

„A čo ak nie?“ spýtal sa.

„Tak ťa skopem do guľôčky!“

„Vieš o tom, že nie si v postavení, aby si sa vyhrážala?“ pokračoval rovnako pobavene ako doteraz.

„Vieš o tom, že si len krok od bolestivej smrti?“ zavrčala som a keď sa nemal k splneniu príkazu, zaprela som ruky do chladných kachličiek a nadvihla sa - ale len tak, aby nevidel nič, čo by vedieť nemal.

Kruci, prečo som si nechala prútik tak ďaleko?!

Oči laškovne uprel na plné oblúky môjho vybavenia. Ignorovala som ho a natiahla sa po uterák. Nedočiahla som. Teda nie, že by nebol len pár desiatok centimetrov od okraja, ale ten incestný bastard ho odkopol z môjho dosahu. Roztiahol pery do ešte širšieho úsmevu a jeho tvár sa zmenila.

V tej chvíli, v tom kratučkom momente, vyzeral takmer - nie len takmer - skutočne ľudsky. Prekvapilo ma to, ale nedala som to najavo. Namiesto toho som ho zasypávala lavínou vulgarizmov z oboch svetov – čarodejníckeho aj muklovského. Nereagoval až do chvíle, než som ho nazvala Humusákom. Slizolinčania sú na to obzvlášť hákliví.

Na jeho tvári sa usadila kamenná maska, jediným pohybom si strhol ručník a mne sa naskytol výhľad z prvej rady na jeho, ehm, mužstvo.

Kruci a s týmto som spala? prebehlo mi hlavou. Je to vôbec možné? Veď je taký... veľký...!

Predstavenie ale netrvalo dlho. Skočil dlhú šípku a o pár sekúnd už plával ku mne. Nevedela som, čo robiť. Otočiť sa k nemu? Ale to by uvidel... Ostať pricapená prsiami k chladnému mramoru? Bola som príliš zbabelá na to, aby som sa mu postavila čelom a dopriala mu výhľad na moje prsia, a preto som sa ešte viac pritisla k stene. Až neskôr mi doplo, že som to fakt robiť nemala!

Jeho ruky sa opreli o kameň vedľa mojich. Jeho hruď sa obtrela o môj chrbát.  Dýchal mi na mokrý krk a mňa striaslo. Nosom mi pohladil lícnu kosť. Zavrčala som a odtiahla sa od neho. Teda aspoň som sa o tom pokúsila, ale stena ma nepustila.

„Už nikdy,“ zavrčal a jeho hlas mi rezonoval v kostiach. „Už nikdy ma nenazvi Humusákom,“ prikázal.

„Cs, nazvem ťa ním hocikedy...“ nedopovedala som.

Jeho ruka mi skĺzla na holý bok. Palcom mi prešiel po panvovej kosti. Zavrtela som sebou a stiahla brucho. Bolo to nečakané. Snažila som odtiahnuť, ale jediné, čo som tým dosiahla, bol fakt, že som doňho narazila a uvoľnila priestor medzi mojím telom a stenou. Využil toho a v momente sa mi jeho ruka usídlila na bruchu.

„Vypadni odo mňa!“ zaštekala som. Ignoroval ma. Naklonil sa a pobozkal ma na priehlbinu medzi krkom a plecom.

„Malfoy, u veľkého Merlina, prestaň!“ zakňučala som a snažila sa oslobodiť, no bola som v nanajvýš nevýhodnej pozícii.

Pritlačil ma k stene a jeho ruka sa mi zaborila do podbruška. Medzi polkami som cítila jeho vzrušenie.

„Merlina sem neťahaj“ zavrnel mi na krku. „Toto je len medzi nami.“

Ruka mu klesla nižšie. Zalapala som po dychu. Kurva! Kurva!! Kurva!!! Opäť ma pobozkal. Nejako podvedome som vycítila, že stráca kontrolu.

„Nevyspím sa s tebou!“ skríkla som zúfalo a chytila mu hlavu. Musela som ruky natiahnuť za seba, aby som tom mohla spraviť a jeho dlhé vlasy sa mi preplietli prstami.

„Ale áno,“ šepol mi do ucha. „Vyspíš.“

„Hrabe ti? Si Slizolinčan!“ skríkla som.

„A ty Chrabromilčanka. Poznáš to, protiklady sa priťahujú.“

„My miesme len protiklady! My sme nepriateľa!“

„A sex s nepriateľom je lepší než s priateľom,“ zavrnel. „Je v tom viac... vášne.“

„Malfoy! Pusť ma! Ak... Ja prisahám, že ťa zabijem!“

„Môžeš to skúsiť, ale nevyjde ti to, Tali,“ prevaľoval tú prezývku na perách ako sladký bonbón.

„Nevolaj ma tak!“ zavrčala som zúrivo a v tej chvíli mu chcela vytrhnúť srdce a gule z tela!

„Pači sa mi. Je to veľmi...“ odmlčal sa, aby ma mohol pobozkať na spánok, „...rozkošné meno...“  Slovo rozkošné z jeho úst vyznievalo až smiešne. Neprirodzene! „Nehodí sa k tebe. Je priveľmi jemné, ale predsa sa mi páči. Jemné meno pre ostrú ružu,“ pokračoval a mne sa z toho zdvihol žalúdok.

„Ja nie som ruža!“ štekla som. „Nenávidím ruže!“

Zasmial sa. „Ani sa nečudujem. Ty neznášaš všetko dievčenské a ženská,“ vrkol. Prekvapil ma.

To nie je pravda! Alebo je?

„Si iná... ako ostatné,“ vrkol.

„Malfoy, prestaň a pusť ma!“

„Nie,“ vyhlásil ale ja som toho mala dosť.

V duchu som prehodnotila svoje priority. Čo je dôležitejšie. Ukázať mu kozy alebo sa nechať ošukať? Vyberám si možnosť číslo jedna! Pustila som mu hlavu a rukami sa zaprela do steny. S výkrikom „Pusti ma!“ som sa odtisla a on nemal na výber. Ponoril sa. Na malú, bláznivú chvíľu som si myslela, že som vyhrala. Že sa utopil! Jupí...

Prdlajs! Ten hajzel ma pod vodou chytil za členky a stiahol dolu. Kopala som. Párkrát som ho trafila a v duchu skákala od nadšenia. Nie na dlho. Vynorili sme sa. Opäť sa prirazil k stene - tento krát chrbtom. Frustrovane som vykríkla a on sa usmial. Pritlačil sa ku mne. Uväznil ma. Bol vysoký... dlhé vlasy sa mu lepili na krásnu tvár... pobozkal ma na pery a ja som ho opäť uhryzla. Tak mu treba!

„Shepardová!“ precedil pomedzi zuby a po brade mu stekal červený pramienok.

Škodoradostne som sa usmiala a zaprela sa mu do hrude. Posunul sa, ale nie dosť. Rukou mi prebehol po stehne. Zlomil môj odpor a koleno mi zodvihol k boku. Dostal voľný prístup. Cítila som ho – tam dolu. Bol... prvotriedne pripravený!

Úchyl!

Moja ruka konala inštinktívne. Vyletela vpred a zovrela mu hrdlo. Snažila som sa ho uškrtiť. Stisla som a pod prstami cítila napäté svaly.

„Nevyspím sa s tebou!“ zopakovala som tvrdo. „Nevyspím sa s vrahom!“ tvár mu potemnela. „Nevyspím sa s niekým, kto schvacuje to, čo sa stalo Nyneve! Nevyspím sa s človekom, ktorý si myslí, že krv je dôležitejšia ako život!“

Jeho túžba pominula. Schladol. Konečne.

„Ja s tým nemám nič...“

„Neklam mi, Malfoy!“ hovorila som ticho, ale vražedne. „Viem, že máš. Si do toho zapletený! Si Smrťožrút... a ak nie si, tak čoskoro budeš!“ Na to nepovedal nič. Vlastne sa priznal. Na tvári sa mi usadil kyslý, nenávistný úsmev. Vyhrala som!

Naklonil sa bližšie. Oči mu potemneli. Zovretie mojich prstov zosilnelo.

„Ak by som bol Smrťožrút...“ zavrčal, „bolo by mi jedno, čo si myslíš.“ Nechápala som, o čom to tu točí. Kedy len jeho zaujímalo, čo si ja myslím?  „Ak by som bol vrah, vzal by som si všetko a nepýtal si povolenie!“ zavrčal. Povolenie? Veď on si berie všetko bez povolenia!  „Ak by som si myslel, že je krv dôležitejšia ako život, nepozrel by som sa na teba!“ pokračoval. „Možno máš rodičov čarodejov, ale nie si čistokrvná!“ prízvukoval mi, akoby som bola nejaký zbastardený pes, ktorý len vyzerá ako čisté plemeno.

„Tak sa nepozeraj!“ vyzvala som ho. „Mne to vadiť nebude.“

„Tebe nie, ale mne hej. Si zaujímavá...“

„Vieš, že od teba to vôbec neznie ako kompliment?“

„Tak to ako kompliment ber!“ rozkázal.

„Si neskutočne namyslený. Si si istý, že si si s Narcissou nevymenil meno?“ podpichla som ho.

„Takže podľa teba som narcis?“

„A ešte aký!“

„Tak to ma uráža... a ty by si ma nemala urážať v tejto... hm, pozícii,“ zavrčal a obtrel sa o mňa – tam dole.

„A ty by si ho mal stiahnuť, inak ti ho odtrhnem!“ zavrčala som podráždene. Pozorne sa mi zahľadel do oči. Chlad z nich pominul rovnako rýchlo, ako sa v nich zjavil.

„Ja viem, čo je pre teba najlepšie,“ vyhlásil a bol si tým stopercentne istý.

 „Ty vieš hovno o tom, čo je pre mňa najlepšie!“ odsekla som a zaprela si ruky do jeho ramien.

„Raz so mnou pôjdeš!“ vyhlásil.

„Kým vieš snívať...“

Usmial sa. „Viem snívať a moje sny sa vždy splnia!“

„Príliš si o sebe myslíš!“

„Nie, myslím si len to, čo je pravda, Tali.“

„Ešte raz ma tak oslov a vytrhnem ti jazyk!“

„Prejavujú sa v tebe sadistické sklony?“

„Iba keď si po ruke!“

Jeho smiech sa rozniesol nad nestálou vodnou hladinou. „Chcem ťa pobozkať!“ vyhlásil a skôr, ako som ho stihla zastaviť, obtrel svoje pery o moje.

Bolo to také rýchle, že som ani nedostala príležitosť pohrýzť ho. Pučil sa.

Víťazoslávne sa usmial a ja som sa musela spýtať: „Prečo zrovna ty?“ zaznela podráždená otázka, ktorá mi posledných pár minút ležala na jazyku.

Neodpovedal ihneď, ale jeho odpoveď skutočne stála za to čakanie. Namyslený, incestný bastard!

„Lebo som ten najlepší - pre teba.“

„Ty si ten posledný, ktorý by to mohol povedať!“

„Nie, som ten prvý! Potrebuješ niekoho pevného!“ vyhlásil. 

Ehm, som jediná, kto ho má chuť zabiť?

Čo!?“

„Myslíš si, že ti to s Lamondom bude fungovať? Je to priveľmi...“ hľadal správne slovo, „... dobrý človek pre niekoho ako si ty!“

„Tým chceš povedať čo? Že som zlá? Že si nezaslúžim niekoho dobrého? Že...“

„Presne to chcem povedať!“ umlčal ma a ja som toho mala dosť!

Čo si o sebe, krucinál, myslí? Kto si myslí, že je?! Zovrela som ruku v päsť a celou silou ho udrela. Bola som prirýchla, aby ma mohol zastaviť. Môj úder ho zrazil do vody. Využila som príležitosti. Bolo mi jedno, že ma uvidí nahú ešte viac ako doteraz! Bože, veď som s ním spala! Neuvidí nič, čo by doteraz nevidel! Na jednej strane mi to bolo neskutočne nepríjemné, ale na strane druhej, pokiaľ si mám vybrať medzi týmto a tým, že ostanem vo vode, jednoznačne si vyberám toto!

Prebehla som tých pár metrov k ručníku a zabalila sa doň. Bol veľký ako deka a mäkký ako modré z neba. Malfoy ma zvedavo sledoval. Rukami sa opieral o kraj bazéna a keď mu doplo, že viac neuvidí, vyliezol aj on, ale na rozdiel odo mňa sa neobťažoval zakryť. Odhodlane som mu pohľadom prešla po tele. Túto hru vieme hrať obaja! A potom si znechutene odfrkla.

„Páči sa ti, čo vidíš!“ uťahoval si zo mňa.

„Ak tým myslíš nutkanie dáviť, tak potom hej,“ odsekla som a vydala sa k oblečeniu.

Zastavil ma skôr ako som k nemu došla. Pritiahol si ma k sebe, ale ja som sa mu vytrhla. Skončili sme tak, že ja som od neho stála najďalej ako sa dalo a on mi zvieral zápästie.

„Si zlá!“ vyhlásil. „Si zákerná!“ pokračoval a moja tvár potemnela. „Si vášnivá a nerada prehrávaš! Ale si aj naivná a veríš v hlúposti,“ uzavrel.

Zaprskala som od zlosti a vytrhla si ruku. „Čo len ty o mne vieš!“ skríkla som po ňom.

„Dosť na to, aby som to vedel posúdiť,“ vyhlásil. „Nezabúdaj, videl som ťa bojovať! Kopala si do Anescumba aj keď ležal na zemi. Nútila si ho pokračovať len preto, aby si ho mohla ešte viac potupiť!“

„Len som sa bránila!“ zvýskla som.

„Nebránila! Brániaci človek prestane v momente, keď nepriateľ nepredstavuje nebezpečenstvo! Ty nie, chcela si si ho podmaniť!“

„On urobil to isté mne! Ty si urobil to isté mne! Bolo vám jedno, že som sama voči štyrom!“

Tvár mu potemnela, keď som mu pripomenula udalosť spred niekoľkých rokov.

„Vtedy sme boli deti.“

„A to je odpoveď?“ povrchne som sa usmiala. „Boli sme deti. Veď práve, boli sme len deti... vlastne, to práve vy ste ma naučili, že Slizolinčania sú zákerné, zbabelé svine!“

Zúžil oči do tenkej linky.

„Tak my sme zbabelí? Ty a tí tvoji drahí priatelia tiež nie ste bez viny!“ zavrčal. „Už si zabudla? Kde bola tá vaša povestná chrabromilská odvaha, keď ste štyria mlátili Severusa?“

Otvorila som ústa, že mu na to niečo poviem, ale nevedela som čo. Bože, veď on mal pravdu! Po celú dobu sme robili presne to isté! Potriasla som hlavou. Nie, nerobili! Nie, my nie sme ako oni! Slizoš je hajzel! Je to Slizolinčan! To on je ten zlý! Vážne? Keď je teda taký zlý, prečo sa s ním Evansová baví?

„To je niečo iné!“ odsekla som.

„Nie, nie je! Si rovnaká ako ja, len v červenej!“

„My nie sme rovnakí!“

„Ale sme. Naše fakulty sú rovnaké! Nezabúdaj, že Chrabromil a Slizolin boli priatelia! Vrana k vrane sadá...“

„My nie sme rovnakí!“ zvreskla som.

„Obe naše fakulty chcú len to jedno. Moc! Ale máme rozdielne metódy, ako ju získať.“

„Malfoy, drž zobák, lebo ti ho zavriem sama!“

Uškrnul sa a skrížil si ruky na holej hrudi.

„Ak budeš s Lamondom, zničíš ho. Vlastne pochybujem aj o tom, že by ťa vôbec dokázal uspokojiť v posteli, a to hovorím z vlastnej skúsenosti!“

„A ty by si to dokázal?“ vysmiala som ho.

„Už som tak spravil!“ kládol dôraz na každé slovo. Bola som na seba nesmierne hrdá! Nesčervenala som.

„Ale iba vtedy, keď som bola na mol opitá!“

„Daj mi príležitosť a dokážem ti to znova,“ vyzval ma, ale ja som len zlostne zaťala sánku.

„Si neskutočný bastard!“

„Nie, nie som,“ odvetil s pochmúrnym úsmevom. „Moja krv je čistejšia než tvoja.“

Tak to bol koniec! Nenávidím tieto reči o krvi! Veď je to totálna kravina.

„Otoč sa!“ vyzvala som ho. Jasné, že sa neotočil a ja som odmietala hrať cnostnú pannu. Aj tak ňou už nie som! Dovolila som uteráku nech sa zosunie na zem a začala sa obliekať. Zvládla som to v rekordnom čase. Celú dobu ma sledoval.

„My nie sme rovnakí!“ vyhlásila som nakoniec už oblečená. „Ja by som nikdy nedovolila, aby trpelo nevinné dievčatko ako je Nyneve!“

Naklonil hlavu nabok a ticho vyhlásil. „To by si nedovolila. Ale ani ja som s tým nemal nič spoločné! Tak ma konečne prestaň obviňovať!“ zavrčal.

Ignorovala som ho a vykročila k východu. Našťastie nešiel za mnou.

Našťastie. V opačnom prípade by som za seba neručila.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 23 - Už som ťa videl...:

15. Claw
28.03.2015 [17:58]

díky. Výborná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. Habina
28.03.2015 [13:53]

Super kapitola!
Díky moc Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. valhalinka
28.03.2015 [12:02]

tieto hádky sú super, už sa teším na kapitolku keď jej na to pridu chalani Emoticon Emoticon

12. Týna
27.03.2015 [18:49]

SUPÉÉÉÉR Emoticon Emoticon Emoticon

11. FILADA
27.03.2015 [16:10]

FILADAÚžasná kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon strašně jsem se u toho nasmála Emoticon

10. Hranolka
27.03.2015 [14:55]

Super.Už sa teším na ďalšiu kapitolu.Vyzerá to dosť nádejne.Teším sa aj na ostatné postavy(James,Sirius,Peter,Lily,Severus) Emoticon Emoticon

9. Ivet
27.03.2015 [14:44]

Tak tady jsi to trefila, souhlasím s tvrzením, že jsou si obě koleje podobné, jen způsob dosažení cílů je odlišný, ale Záškodníci se k Severusovi chovali hnusně a chodili v převaze, tak jak Zmijozel. Jinak Talfoy jede! Emoticon

8. valhalinka
27.03.2015 [12:19]

tieto hádky sú super, už sa teším na kapitolku keď jej na to pridu chalani Emoticon Emoticon

7. valhalinka
27.03.2015 [10:30]

tieto hádky sú super, už sa teším na kapitolku keď jej na to pridu chalani Emoticon Emoticon

6.
Smazat | Upravit | 26.03.2015 [21:22]

Supér Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!