OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Thalia Shepard - kapitola 21 - Chorá...



Thalia Shepard - kapitola 21 - Chorá...Zima, zima a nakoniec ľad.

Túto časť venujem mime33, Nathy, izzie22, Ivet, Kefke, valhalinke, FILADE, Violet, Trishe, WendyMoon a Dreamcatcher. :D


 

Kapitola 21

Za oknami rokfortského hradu snežilo tak husto, že som nedovidela ďalej ako na hranu rímsy za ním. Pritiahla som si zimný habit k telu a snažila sa v ňom udržať aspoň aké také teplo... teda nie, že by v učebniach teplo nebolo, ale zrovna teraz som sa z nevysvetliteľných príčin triasla ako čivava na snehu!

Duchom neprítomne som hľadela na McGonagallovú, ako pred tabuľou šaškuje s havranom a snaží sa nám vysvetliť, že premieňanie ľudských tiel má rovnaké základy, ako premieňanie zvierat. Bola to nuda. To, čo sa tu snažila dostať do hláv mojich spolužiakov, som už dávno vedela. Som predsa animág!

V treťom ročníku som v podstate zvládla základy celého predpísaného učiva na štyri roky dopredu! Natiahla som ruku pred seba a medzi prstami zovrela obyčajné biele pero. Jeho jemné štetinky ma šteklili na koži. Bolo to príjemné a na najbližších tridsaťdva minút aj jediná možná zábava.

Chalani (okrem Rema) boli v podmienke zato, že Srabusa nechali visieť hore nohami počas celej prestávky. Tak mu treba. Ja viem, že je to neférové, dvaja na jedného, ale niečomu predsa len nechápem! Oni mu v podstate dávajú pokoj – hlavne po tom, čo sa stalo Mari, si ako-tak vstúpili do svedomia –, ale on je masochistický idiot! Provokuje ich, útočí na nich, akoby mu ich pozornosť chýbala. To si niečo potrebuje dokázať?

Zavrtela som hlavou a McGonagallovej oči sa prísne upreli na moju tvár.

„Shepardová,“ oslovila ma prísne. „S niečím nesúhlasíte?“

„Ehm,“ dostala som zo seba vykoľajene. Čo to hovorila? Rozhodla som sa pre improvizáciu. „Ja, prepáčte, pani profesorka, bolí ma krk...“ Oči za oválnymi okuliarmi sa stiahli do tenkých štrbín.

Odkašlala si a potom ma vyzvala, aby som jej zreferovala obsah toho, čo tu doteraz  vykladala. A som v riti. Ruka mi vyletela do modrých vlasov. Presne tak, zmenila som si ich hneď potom, ako som vypadla z Komnaty najvyššej potreby. Vlastne ma na ne upozornila Tučná pani len moment predtým, ako som vošla do klubovne. Našťastie.

„Ehm, mohli by ste to zopakovať?“ spýtala som sa nevinným hláskom sladkým ako med.

McGonagallová zaťala zuby a nahodila najtvrdší prísny pohľad, aký v repertoári mala. Nevinne som sa usmiala, ale ani to ma nezachránilo pred hĺbkovou čistkou žalúdka.

„Shepardová!“ zvolala moje meno, akoby to bolo jej osobné utrpenie. „Ako chcete spraviť mloka, keď nedávate pozor? Vaša matka...“ a v tom momente som vypla a prestala počúvať. Áno, zas moja matka.

Zaznamenala to takmer okamžite. Jej pohľad do mňa pálil dieru, keď ma zlostne vyzvala, aby som prišla pred tabuľu. Znudene som sa postavila a s rukami vo vreckách prešla pred ňu. Opäť na mňa zaútočil chlad. Kruci, prečo mi je taká zima?!

„Premeňte ho na pohár!“ vyzvala ma a ukázala na havrana.

Cs, to je tretiacke učivo! Vytiahla som pravačku z vrecka aj s prútikom a jediným švihnutím premenila havrana na striebornú čašu vykladanú modrými, sklenenými kamienkami. Striebro, zlato či drahokamy čarodej nevyčaruje. Nedá sa to a zatiaľ ešte nikto neprišiel na to prečo. Očividne sa jej môj výstup nepáčil, a tak pokračovala v skúšaní.

„Premeňte ho na zviera!“ prikázala a ja som si všimla, že nepovedala na aké.

No, kreativite sa medze nekladú a mne na myseľ prišlo len jediné štvornohé stvorenie. Opäť som nemo vyslala kúzlo a švihnutím pohár zmenila na ryšavú líšku. Tá sa ale neudržala na malom podstavci a zoskočila na zem, kde začala dezorientovane chodiť do kruhu. Pozrela som sa na to úbohé stvorenie a ešte raz mávla prútikom. Líška sa zmenila na pôvodného havrana.

„Stačí?“ spýtala som sa a snažila sa potlačiť znudený tón.

„Black!“ zvolala a ja som na ňu uprela zvedavý pohľad.

Sirius sa zodvihol zo stoličky a prešiel ku mne. Tváril sa ešte znudenejšie ako ja. Ten sa svoju nudu zakrývať ani nesnažil.

„Áno, pani profesorka?“ spýtal sa a jeho príjemný hlas sa rozliehal učebňou.

„Budete Shepardovej robiť figuranta,“ oznámila mu a on len nezainteresovane mykol plecom. „Tak?“ pokračovala a ukázala naňho. „Premeňte ho!“

„Načo, pani profesorka?“ chcela som vedieť.

„To už nechám na vás,“ vyhlásila.

Pravdepodobne si myslela, že sa mi to aj tak nepodarí a aké veľké bolo jej prekvapenie, keď sa pred ňou z ničoho nič zjavil veľký, čierny pes. Veselo zaštekal a prebehol si sadnúť vedľa mňa. Poškrabkala som ho medzi ušami. Ja viem, som strašne originálna, ale keď sa si ho inak predstaviť neviem...

McGonagallová nedôverčivo prižmúrila oči.

„Premeňte ho späť!“ rozkázala a ja som bez výhrad počúvla.

„Môžem si ísť sadnúť?“ spýtal sa Tichošľap už v ľudskej podobe. McGonagallová po prepustila kývnutím ruky. Jej pozornosť smerovala výhradne na mňa.

„Vy viete premieňať ľudí na zvieratá?“ spýtala sa, akoby jej to ešte stálo nedošlo.

„Viem,“ potvrdila som.

V triede by ste počuli padnúť aj špendlík – a tých, že tu bolo. Pred nami mali hodinu prváci a tie svine malé, strieborné sa nám teraz zapichávali do zadníc vo chvíľach, keď ste to najmenej čakali!

„Odkedy?“ pokračovala vo výsluchu a ja som nemala inú možnosť ako klamať.

„Odvtedy, čo sme to začali preberať. Je to jedna z vecí, ktoré skúšajú na prijímačkách do aurorskeho programu.“

No, ono to nebolo až tak úplne klamstvo. Len časť z neho. Pozorne si ma prezrela od hlavy po pery a potom ma poslala sadnúť. Zvyšok hodiny som odignorovala jej výklad a ona ignorovala mňa. Chápala, že keď to viem, tak sa na jej hodinách iba nudím a najbližší pol rok aj nudiť budem.

Utrpenie v podobe vyučovanie sa skončilo a ja som nabambúšená do modrého svetra, trička a tielka, trielila na večeru. Dnes som nemala rifle s dierami, ale celistvé jednoduché, sivé nohavice, ktoré sa na mňa lepili ako druhá koža a na nich čierne kanady. Ale aj tak som sa klepala od zimy. Kruci, asi budem chorá! Neočakávane som kýchla a vzápätí potiahla nosom. No jo, je to jasné, som oficiálne chorá!

A akoby to nestačilo, tak ma pred chvíľou začalo škriabať v krku! Naznášam chrípku! Teda mám ju rada, keď sa na ňu môžem vyhovoriť, ale neznášam, keď ju aj skutočne mám!

Schádzala som po bludisku schodov a prekračovala gobelíny, pričom som kýchala, akoby mi niekto do nosa hodil prachovku! Oči mi slzili aj v momente, keď som sa dostala do haly pred Veľkou sieňou. Nanešťastie som si zvolila tú najnesprávnejšiu chvíľu, lebo zrovna vtedy tadiaľ prechádzal Malfoy s jeho družinou... no, aspoňže odtiaľ vychádzali.

Malfoy si pozorne prezrel moju uslzenú tvár a na tú jeho padol zvláštny tieň. Bol to hnev? Hnevá sa na mňa? A prečo by ma to malo zaujímať? Skončila som s ním. Od nášho posledného stretnutia uplynul mesiac. Teraz, prosím pekne, máme stred novembra! Čo ma ale prekvapilo, bol fakt, že ma nechal na pokoji.

Neprovokoval ma, nestaral sa do mňa a ja som si žila vlastným, delikventským život. Dokonca až natoľko vlastný, že som začala flirtovať s jedným Bystrohlavčanom. Ale tento jeho výraz sa mi nepáčil... nie, ani najmenej. Neveštil nič dobré!

Zodvihla som ruku k tvári, aby som si zotrela dotieravé slzy a zadržala dych, aby som umlčala kýchanie. So vztýčenou hlavou som vošla do siene a prešla ku chrabromilskému stolu. Chalani na mňa upreli prekvapené pohľady a ja som nechápala prečo.

„Tali? Ty plačeš? Čo sa stalo?“ vyskočil James a ponáhľal sa ku mne.

Obdarovala som ho nechápavým pohľadom, ale skôr ako som stihla odpovedať, ma premohlo silné nutkanie si kýchnuť. Neodolala som mu a vzápätí potiahla.

„Čo?“ začala som a hlas mi jemne škrípal. „Ja plačem?“

„Máš mokré oči,“ pripomenul mi rovnako zmätene.

„Ja, ha-ha-h-p´či!“ A je to tu zas! „Ja nerevem!“ zavrčala som a z očí mi vytryskli ďalšie slzy. „Ja kýcham!“

„Choď si svoje bacily prenášať inam!“ ozval sa za mnou povedomý hlas.

Bleskovo som sa otočila a môj pohľad sa stretol s namachlenou blondínkou s veľkosťou podprsenky E! No tak fajn, nebola až tak namachlená, ale to je nepodstatný detail. Moja bývalá spolubývajúca Scarllet Pinkerton v celej svojej paráde. Niekedy fakt pochybujem o úsudku triediaceho klobúka! Ako, preboha, ju mohol zaradiť do Chrabromilu? Starne? Že by mu tie roky začínali liezť na mozog? Asi.

Tento krát som kýchaniu nebránila a namierila svoje bacily priamo na ňu.

„Ale kdeže, Scary, u teba im je dobre!“

Znechutene zajačala a zapichla do mňa svoje jasnomodré oči.

„Vieš, Shepardová, niekedy si fakt otravná!“

„Hovoríš o sebe?“

To už ma ale nepočúvala a zamierila si to k najvzdialenejšiemu koncu stola. Ako by som opísala vzťah ja a ona? Asi ako vzťah mačky a psa. Držte ich od seba, inak sa zabijú! Za Scary klusala Debi. Moja taktiež bývalá spolubývajúca.

Opäť som kýchla a James sa odo mňa trošku odtiahol.

„Tali!“ ozval sa prísne Remus.

„Áno?“ pípla som aj keď som vedela, čo bude nasledovať.

„Choď do nemocničného krídla!“ rozkázal a ja som začala s odvrávaním.

„Ale, Remus...“

„Nie, choď. Takto nás všetkých nakazíš.“

„Ale...“

„Choď!“ prízvukoval mi tvrdo a v jeho jasných očiach prebleskovalo odhodlanie.

„Do postele ťa takúto nepustím!“ ozval sa napokon Sirius.

Uprela som naňho zničený pohľad. To si neuvedomujú, k čomu ma odsudzujú?! Elixír od chrípky je to najhoršie, čo som kedy pila! Porazenecky som si vzdychla a vzápätí kýchla.

„Môžem sa aspoň najesť?“ spýtala som sa zničene a oni si medzi sebou vymenili podozrievavé pohľady.

Nakoniec prikývli... no ja som prišla na niečo skutočne zarážajúce. Mne to jedlo nechutnalo! A ak mne nechutná, tak je istá jedna vec - koniec sveta je blízko!

Nakoniec som to zabalila a odišla bez toho, aby som dojedla prvú porciu. Chalani sa po mne dívali so strachom v očiach. Bolo vtipné, sledovať ich reakciu na to, že som zjedla tak málo. Poznajú ma roky a za tie dlhé chvíle sa o mne naučili jednu podstatnú vec - som ako Peter, len moje telo má extrémne rýchly metabolizmus!

Dostala som sa do polovice chodby na druhom poschodí, keď ma niečo stiahlo nabok a priklincovalo o chladnú stenu.

Zima, zima, zima! Príliš veľká zima!

Prebehla mnou triaška... aj keď táto nebola tak úplne spôsobená zimou či zimnicou. Hľadela som do ľadových, zelených očí. Jeho ruky zovreli moje zápästia a pritlačili ich povedľa hlavy. Pohľad mi padol na pery len pár cenťákov od mojich.

Aj keď som to sama pred sebou zatĺkala, nedokázala som ten bozk dostať z hlavy. Zachytil môj pohľad a tie božsky otrasné pery sa skrútili so povrchného úsmevu. Ako vravím božsky... otrasné! Krucinál, dievča, spamätaj sa!

Mal dlhé mihalnice... až tak dlhé, že by mali byť zákonom zakázané! A tie lícne kosti... boli ostré a mužné - mali by byť klasifikované ako životu nebezpečná zbraň! Opäť mal na sebe habit a ja som dozaista mala veľmi vysokú horúčku, inak si toto blúznenie neviem vysvetliť!

„Malfoy!“ zavrčala som. „Pusti ma!“

„Nie,“ zavrnel na odpoveď. „Nie, dokým sa neporozprávame!“

„Nemáme sa o čom rozprávať!“ štekla som.

„Ale máme...“ odvetil, šibalsky sa usmial a vzápätí ma pobozkal na pery.

Idiot, veď som chorá! A prečo ma to vlastne trápi? Takto bude aj on. Nemala by som sa  tešiť? Akosi to nešlo... Ale čo, v tomto prípade sa o svoje bacily s radosťou podelím. Byť lakomí je predsa jeden zo smrteľných hriechov!

Zatiaľ čo ja som vo vlastnom vnútri zvádzala tvrdý boj, on si to vyložil ako súhlas a jazykom sa prebil až do mojich úst, kde ho čakalo staré známe stretnutie s mojimi zubami. Bleskurýchle sa stiahol a ticho vrčal.

„Povedal som ti, že ak ma ešte raz pohry...“

„Povedala som ti, že som s tebou skončila!“

„My dvaja sme ani nezačali,“ uškrnul sa a opäť ma pobozkal. Tento krát z boku na krk.

Trhla som sebou, zdesená tým, že ma bozkáva na chodbe! Na verejnosti! Ak by tadeto niekto prešiel...

„Malfoy!“ zavrčala som.

Ignoroval ma a ja som sa ho pokúsila kopnúť medzi nohy. Nebola som úspešná, ale čo ma prekvapilo, bol fakt, že ma vyblokoval po mojom. To znamená, že vedel, ako sa vyhnúť úderu a ako ho odraziť! Na moje obrovské zdesenie som si uvedomila, že sa začal venovať nejakému bližšie neuvedenému bojovému umeniu!

„Malfoy!“ zafňukala som zúrivo. „Krucinál, pusť ma! Čo ak niekto pôjde...“

„Tak pôjde,“ odvetil pohotovo, z čoho plynulo, ako málo to preňho znamenalo. Nakoniec si ale ťažko vzdychol a odtiahol sa - no len natoľko, aby ma v prípade núdze mohol opäť priraziť k stene.

Prepaľovala som ho zúrivým pohľadom a prisahala si, že nabudúce ho zabijem! Snažila som sa pôsobiť ako stelesnenie hnevu a zlosti, ale to ide len ťažko, keď sa vám tak strašne chce kýchnuť. Prekvapene nadvihol obočie.

„Čo je?“ štekla som po ňom. „To si ešte nikdy nevidel nikoho chorého!?“

„Ty si chorá?“ spýtal sa prekvapene.

„Nie, kýcham len pre zábavu!“ vrčala som.

„Ty si chorá?“ začínal zúriť. Konečne mu asi došlo, že som jeho čistokrvné ústa infiltrovala bacilmi! Heh, tak mu treba! „Tak prečo neležíš v posteli! Prečo nie si u Pomfreyovej!“

No tak toto som vážne nečakala – priznávam.

„Asi preto, že k nej práve idem!?“ spýtala som sa ho ako pani učiteľka nesmierne zaostalého decka. Prižmúril oči.

„Takto sa so mnou nebav,“ varoval ma.

„Vieš, ja sa s tebou nebavím vôbec, to len ty mi kazíš štatistiky!“ bránila som a jemu sa to očividne páčilo ešte menej.

„Prečo si plakala?“ spýtal sa napokon a mňa jeho otázka vyviedla z miery. Ja som plakala? Pred ním? Kedy?

„Ja som neplakala!“ precedila som pomedzi zuby.

„Plakala,“ oponoval mi. „Na chodbe – pred Veľkou sieňou!“ pripomenul mi a mne to doplo.

„Ja som neplakala!“ uvádzala som veci na pravú mieru. „Ja som kýchala. A keď kýcham, tak moje slzné kanáliky idú na plný výkon.“

Chvíľu mu trvalo, než pochopil a keď sa tak stalo, schmatol ma za ruku. Ťahal ma za sebou a ja som si opäť uvedomila, aký je vysoký. Vytrhla som sa z jeho zovretia, ale on sa o mne opäť natiahol. Uhla som sa.

„Čo ti hrabe?“ zvreskla som, ale on bol stále pokojný.

„Nehrabe. Ideš k Pomfreyovej,“ oznámil mi.

„To viem. Ale trafím tam aj sama. Nepotrebujem sprievod!“

„Ale áno, potrebuješ!“

„Nie si moja mama.“

„Nejakú by si potrebovala!“

„Istotne nie slizolinskú,“ odbila som ho a na tvári sa mu opäť usadil ten neurčitý tieň.

„Poď!“ prikázal mi.

„S tebou? Nikdy!“

„Tali!“

„Nevolaj ma tak!“

„Poď do Nemocničného krídla!“

„Iba ak bez teba!“

Zavrčal a opäť sa po mne natiahol. Opäť som sa vyhla.

„Prečo sa tak staráš?!“ štekla som a on sa zatváril nanajvýš divne.

„Lebo si...“ hľadal správne slovo, „zaujímavá.“

To ma dostalo do kolien, len teraz neviem ako. Bolo to dobré? Bolo to zlé? Aký som z toho mala dojem? Jednoducho zmiešaný. Chcem byť preňho zaujímavá? Obišla som ho obrovským oblúkom a nepúšťala z neho oči. Pripadala som si ako líška, ktorá sa obozretne plíži okolo veľkého, zlého vlka tak, aby v prípade núdze mohla čo najrýchlejšie zobrať do zajačích.

„Malfoy, nechápem, o čo ti ide, ale mňa z toho, láskavo, vynechaj! Nechcem mať s tebou nič spoločné! Tak si to konečne vry do tej svojej blonďavej palice!“ prízvukovala som každé slovo. Tvár mu potemnela. Vrátil sa do nej starý známy chlad.

„Fajn,“ povedal iba a otočil sa na odchod. Plášť za ním povieval ako krídla démona a ostro kontrastoval s platinovými vlasmi.

Krucinál! Čo to doňho vošlo?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Thalia Shepard - kapitola 21 - Chorá...:

12. Diablo
23.03.2015 [8:05]

Zbožňuju tvoji povídku a jsem jednoznačně za tým Talfoy! Emoticon

11. Claw
22.03.2015 [22:20]

Super kapitola, už se těším na další :D
Tali a Malfoy...hm super kombinace. Jenom bych chtěla, aby Thalia nakopala do prdele Scarlettu.

10.
Smazat | Upravit | 22.03.2015 [21:01]

Prečo sa mi tá scenka s Malfoyom zdala príliš krátka?
Ja chcem toho viac. Emoticon Emoticon

9. Trisha přispěvatel
22.03.2015 [20:23]

TrishaTo bolo sladké!!!! Ale na konci s čili. Zbožňujem túto poviedku! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. Ivet
22.03.2015 [20:12]

Chřipková epidemie! Emoticon No ale měla by si uvědomit, že on ji chtěl odvést do nemocničního křídla a její kámoši si v klidu jedli dál a nechali "chudinku" jít samotnou. Jinak ukázka z hodiny se mi taky líbila Emoticon A souhlasím s ostatníma, interakce Tali-Malfoy nikdy není dost Emoticon Emoticon Emoticon

7. Nathy
22.03.2015 [19:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.03.2015 [19:36]

FILADADalší super kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon doufám že Malfoy Tali nenechá dlouho na pokoji Emoticon

5. Týna
22.03.2015 [19:04]

Parádní kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon
Velice zajímavá Emoticon Malfoy a Tali ješzě zajímavější Emoticon
Doufám ,že ji Malfoy nenechá na pokoji. Teda apon ne na dlouho,to nevydží...uvidime Emoticon
Díky za kapitolku a šup šup další Emoticon Vidíš co se mnou děláš? Když dočtu poslení slovo hned potřebuji další kupu slovíče Emoticon Je to jako droga Emoticon Takže budu drogavat dál až do konce Emoticon

4. valhalinka
22.03.2015 [18:10]

ďaľšia super kapitola :3 Tali a Malfoy nakoniec budu krasny pár :3

3. Violet přispěvatel
22.03.2015 [17:58]

VioletFúú Emoticon to som zvedavá ako to dopadne Emoticon Emoticon Malfoj a Tali dobrá kombinácia Emoticon Emoticon Už sa teším na ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!