OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Spáry minulosti (15)

20.05.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 18× • zobrazeno 2704×

15. 

„Skutočný priateľ ti dokáže podať pomocnú ruku aj v prípade, keď ju sám potrebuje.“

- Michal Kolár

„Ja neviem,“ odvetila som a mykla plecom.

S Pansy sme tu boli zavreté už druhý deň a viac-menej sme sa zblížili. Nie, že by sme sa stali priateľkami... alebo možno aj áno.

Ak by mi niekto predvčerom povedal, že budem viesť kamarátsku konverzáciu s niekým, ako Pansy Parkinsonová, asi by som ho vysmiala. A teraz? Ako ľahko a rýchlo nám život dokazuje, že sa mýlime.

Ľudia sa mýlia takmer stále... aj ja som sa mýlila a veľmi veľa. Draca som považovala za sebeckého arogantného idiota, schopného všetkého zlého a ako to dopadlo? Zamilovali sme sa do seba a pravdepodobne by sme boli schopní obetovať sa jeden pre druhého. Ja by som pre neho jednoznačne urobila čokoľvek.

Miles Bletchley bol pre mňa podobne ako Draco len slizolinský pako bez štipky zdravého rozumu. A podobne ako pri Dracovi... mýlila som sa. A to ani nehovorím o Zabinim, ktorého som považovala za ako tak inteligentného človeka. Ale ono sa ukázalo, že je to násilník a falošný had. A teraz, aby som pochopila, že ľudia sa nesúdia podľa vzhľadu, či postavenia, sa mi naskytla možnosť zblížiť sa s Pansy. A ak mám byť úprimná, veľmi sa divím tomu, že to dievča je v Slizoline. Veď má v sebe tak veľa chrabromilských vlastností... dobre, možno zveličujem, ale skôr by sa mi hodila do Bystrohlavu, ako do Slizolinu, do ktorého podľa mňa vôbec nezapadá.

Nie je zlá, ani zákerná a už vonkoncom nie je hlúpa. Musím sa priznať, že za hlúpu som ju teda rozhodne pokladala. Ale už viac nie.

„Musíš vedieť!“ protestovala a spýtavo sa mi zahľadela do očí.

Práve sme viedli totálne babskú konverzáciu o chalanoch. A Pansyna otázka znela: Ako som sa zamilovala do Draca.

„Naozaj neviem,“ znova som povedala a sama som sa nad tým zamyslela. Nikdy predtým som o tom neuvažovala a nebyť Pansy, pravdepodobne by ma to ani nenapadlo.

„No tak, Hermiona,“ pobádala ma netrpezlivo a uškrnula sa. „Ty mi to len nechceš povedať!“ vyhlásila a v jej hlase zaznelo obvinenie.

„To nie je pravda, ja som sa len nad tým nikdy nezamýšľala. Proste sa to stalo!“ povedala som a usmiala sa pri spomienke na náš prvý, trochu násilný bozk. „Možno sa to stalo v učebni elixírov, keď sa ma Draco snažil presvedčiť, že on nie je ten zlý, ale v skutočnosti je obeťou,“ povedala som a mierne som sa uchechtla.

Pansyne pery sa roztiahli do smutného úsmevu. „Ale on ňou vlastne je. To najhoršie, čo sa mu mohlo stať bolo, keď sa narodil do rodiny Malfoyovcov,“ pošepla a oči neustále upierala na podlahu.

„Videla si ho vyrastať? Boli ste kamaráti od detstva?“ nevydržala som a musela som sa jej na to spýtať.

Pansy prikývla, „áno. Spoznali sme sa už ako batoľatá. Ale v skutočnosti sme sa skamarátili až na Rokforte. Draco bol vždy veľmi zlý v tom, ako naviazať kontakt. Nikdy to nemal ľahké a jeho rodičia mu to rozhodne neuľahčovali. Veď si aj bola svedkom jeho úbohého pokusu o skamarátenie sa s Potterom.“

Na to si spomínam dokonale. Bolo to v ten večer, ako sme prišli do Rokfortu. Naozaj som si myslela, že Draco si snáď z Harryho strieľa. Pôsobil tak agresívne a... zle.

„Rozprával ti niekedy o svojom živote? O rodičoch, či rodine všeobecne?“ spýtala sa ma odrazu, čím ma vytiahla zo zamyslenia.

Pokrútila som hlavou. „Ani nie. Občas, keď sme tú tému načali, tak okamžite jeho nálada klesla na bod mrazu a ja som ho nerada videla smutného,“ povedala som jej popravde. „Jediné, čo mi povedal bolo, že nikdy nemal pocit, že by ho jeho rodičia mali aspoň trochu radi,“ dodala som na ujasnenie a Pansy prikývla.

„Vieš, pán Malfoy je psychopat, ale to si už mala možnosť vidieť,“ povedala a smutne sa zaškľabila. „A pani Malfoyová ho v tomto smere rozhodne dobieha. Sú schopní všetkého, len aby si udržali náklonnosť Temného pána. A žiaľ musím priznať, že môj otec je na tom podobne.“

Zamračila som sa. „Ako to myslíš?“

Pansy sa oprela o stenu a povzdychla si. „Keď som Dracovi pomohla ujsť, aby ťa našiel, myslela som si, že sa Temnému pánovi ubránim. Že moja oklumencia je dostatočná, ale poriadne som sa prerátala. Okamžite ma potrestali cruciatom a môj otec ich v tom podporil. Mal jasne vpísané v tvári, že sa za mňa hanbí a že sa rozhodne nepostaví na moju stranu. Moja mama to skúsila, ale nech Pánovi zla dohovárala akokoľvek, neustúpil. Myslím si, že keď sa problém s Dracom vyrieši a nás nejakým zázrakom nezachránia, tak ma zabijú a darujú na obed tomu odpornému hadovi,“ povedala a stisla pery do úzkej linky.

„Aj tvoja mama patrí k Smrťožrútom?“ vyzvedala som a Pansy pokrútila hlavou.

„Nie, vlastne ani Dracova mama k nim oficiálne nepatrí. Je len ženou jedného z nich a je čistokrvná, preto ju Pán zla toleruje. Myslím, že v radoch jeho kumpánov nie je veľa žien,“ odvetila.

Zamyslela som sa nad tým, čo všetko povedala a musela som uznať, že byť čistokrvný nie je až taká sranda, ako som si pôvodne myslela.

Jasné, majú bohatstvo, majetky a všetko, čo si len ich srdce zažiada, ale nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, oni v podstate nežijú.

Draca utláčajú jeho vlastní rodičia, Pansy zasa jej otec a takto sa to určite tiahne s každým jedným čistokrvným dieťaťom. A keď dosiahnu plnoletosť, donútia ich k vopred dohodnutému sobášu a oni prejdú pod vplyv Temného pána. Nikto z nich nikdy nepocíti, aké to je skvelé byť slobodný.

Môcť zastávať vlastné názory, prezentovať sa po svojom, vziať si niekoho, koho miluje, či len tak zbaliť svoje veci a odísť.

„Dracovi nedali znamenie, však?“ napadlo mi po chvíli ticha.

Pansy sa zamračila a pokrútila hlavou. „Ak áno. Už by ho dávno mali, ono totiž nefunguje len na to, aby si Temný pán povolal svojich prisluhovačov, ale aj na to, aby ich našiel, keď ich potrebuje.“

Aha, takže je to niečo, ako zvrátená verzia GPS. Dúfam len, že je Draco v bezpečí, nech je kdekoľvek. Nech o tom ako dlho uvažujem, nenapadá ma, kam mohol ísť.

„Má Draco nejakú rodinu, kde by sa mohol ukryť?“ spýtala som sa Pansy.

Vypytovala som sa jej naozaj veľa, ale nevyzerala, že by mala problém odpovedať na moje otázky.

„No... napadá ma jedine sestra jeho mamy Andromeda. Sú za zle a pokiaľ viem, Andromeda spolupracuje s Rádom,“ povedala.

Andromeda je predsa mama Tonksovej. Ach, Merlin! Len nech sa Dracovi naozaj nič nestane, lebo ak ho stratím...

Nemysli na to, Hermiona! zahriakla som samu seba a snažila sa vytesniť všetky zlé myšlienky, ktoré sa mi rojili v hlave.

Musím sa teraz sústrediť na spôsob, ako sa odtiaľto dostať, i keď to je v skutočnosti asi nemožné. Sme zavreté v cele, ktorá je pravdepodobne pod zemou a nemá ani okná. Všade okolo sú len steny a jedny oceľové dvere s okienkom, cez ktoré neprepchám ani len hlavu, nieto ešte celé telo.

„Rád nás bude hľadať. Uniesli ma predsa zo školy,“ povedala som a premýšľala som nad tým, či chcem upokojiť seba, alebo Pansy, ktorá si ma premeriavala zamysleným pohľadom.

„Dúfam, že máš pravdu. Aj keď si neviem celkom predstaviť, ako by sa sem asi dostali,“ odpovedala a zahryzla si do spodnej pery.

Kým som jej stihla čosi odvetiť, v okienku na dverách sa mihol tieň a dvere sa napokon o pár sekúnd otvorili.

Pansy sebou cukla a pritlačila sa o stenu, keď sa v štrbine medzi dverami a stenou zjavila hlava Dolohova.

„Poď, humusáčka!“ prikázal a zabodol do mňa znechutený pohľad.

Zlomenú ruku, ktorá bola totálne opuchnutá, ale už mi za ten čas stihla znecitlivieť som si pritlačila k telu a pomaly, tackavo vykročila k dverám. Dolohovovi sa zrejme nepáčilo, že to tak trvá, lebo ma zdrapil za rameno a vyvliekol násilím von.

Pansy za mnou niečo kričala, ale Dolohov ju zahriakol a kúzlom zabezpečil dvere. Potom ma ako vrece zemiakov vyvliekol po schodoch.

„Kam ma beriete?“ zachrapčala som, keď sme prechádzali Vstupnou sálou.

Dolohov sa na mňa pozrel ponad plece a odfrkol si. „Temný pán ťa chce vidieť!“ odvetil a ďalej mi už nevenoval ani štipku svojej pozornosti.

Toto už naozaj nedopadne dobre. 

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Spáry minulosti (15):