OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Pravá ruka skazy - 3. kapitola



Pravá ruka skazy - 3. kapitolaNerin prichádza do obchodu, kde je aj hviezdna trojica. Bude začiatok misie ťažký ako si myslela? Alebo naopak?

Kapitola 3

 

Pozorujem ako Draco s Narcissou vydupocú von s nosom zapichnutým do neba. Potter sa zatiaľ premáva uprostred obchodu. Presne na rane. Trocha sa prikrčím a zvažujem svoje možnosti. Aká je šanca, že Dumbledore povedal tomu panáčikovi niečo užitočné? Weasley sa šuchne okolo neho a zoberie do ruky prvé, čo nahmatá, kým humusáčka obzerá stojany. Môžem to ukončiť hneď teraz. Stačí mi pár sekúnd... Nutkavo strčím ruku do vrecka a potom ju sklamane vytiahnem. Otec mi dal jasné inštrukcie, ako som pred chvíľou povedala. Mám teda len jednu možnosť. Vojsť a začať s misiou už teraz a odčiarknuť si tie sprosté handry.

Pozriem na kamarátku. Povzbudivo sa usmeje. „Počkám ťa u Flourisha. Hlavu hore, zvládla si horšie,“ povie a vystrčí ma z uličky.

Horko sa usmejem vyrazím. Keď prechádzam okolo Hagrida, znervózniem a potiahnem sa za rukáv, hoci je to zbytočné. Temné znamenie maskujú čary. Hájnik si ma len krátko obzrie. Keď sa nám stretnú pohľady, nahodím čo najnevinnejší a najbezstarostnejší výraz, ale kruci...! Zas je to hra. Hlúpe naťahovanie. Aký to má vlastne zmysel? Divadielka sú zdĺhavé, náročné a odporné. Presne preto sa mi bridia. Môj štýl je zabiť čisto a rýchlo. Vyhýbam sa vraždeniu detí a mučeniu. Existoval iba jeden človek, ktorého utrpenie mi spôsobilo rozkoš, inak som väčšinu ľudí, čo som zabila, nepoznala. Ako sa mi má teda páčiť ubližovať im? Pre zábavu? Že majú proste odlišné gény? Boli pre mňa len čísla. Prebytočné mená, stojace otcovi v ceste. Preto som tak rozpoltená pri Rokforte. Túžim vypadnúť na miesto, čo každý miluje. Byť aspoň na chvíľu sama sebou a možno... sa prestať báť.

No na druhej strane nemám silu hrať. A teraz, keď sa blížim k obchodu sa ozýva aj odpor k niečo inému a o dosť detinskejšiemu.

Totižto neznášam Malkinovú. Jej vyžarovanie a dotyky na mojom tele, kmásanie za odev... Skrátka sa mi hnusí. A celé nakupovanie vôbec. Iste, je mi jasné, že každá na mojom mieste by jančila od šťastia – môžem si predsa kúpiť celý obchod, ale pre mňa sú šaty číra nevyhnutnosť. Keby bolo po mojom chodím nahá.

Zhlboka sa nadýchnem a stlačím kľučku. Zvonček zacinká a zahalí ma vôňa látky a krajčírskej kriedy. Všetci sa automaticky otočia.

„Dobrý,“ pozdravím a očami spočiniem na Potterovi. Cez ofinu mu vykúka legendárna jazva, inak je úplne obyčajný. Stredná výška, súmerné črty, výrazné zelené oči s okuliarmi a la popolník, samá kosť a koža, občas nejaký sval. Človek by čakal niečo viac. Isté vyžarovanie autority, či aspoň niečo zvláštne, ale jediné, čo ma upúta, je vtáčie hniezdo na hlave.

Madam Malkinová sa dezorientovane vykloní spoza Weasleyho, ktorý sa snaží nezízať.

„Dobrý deň, slečna. Želáte si?“ usmeje sa značne nervózne. Asi ju rozhodila tá potýčka s Malfoyovcami.

„Klasický habit, prosím,“ odvetím, kontrolujúc zoznam. Zimný habit mám a ostatné by potrebovali vynoviť. Veľa čarov škodí, hlavne ak vás v jednom kuse niekto preklína.

„Tamto,“ pokynie zošúverenou rukou k stojanu celkom vľavo.

„Keby ste potrebovali pomôcť, zavolajte,“ povie so špendlíkmi medzi zubami.

Prikývnem a po očku sledujem, že Grangerovej hriva zmizne v šatni a chalani odvracajú zrak. Venujem im plachý pohľad a venujem sa vešiakom. Hneď na prvý šup si nájdem svoju veľkosť a zaleziem do kabínky. Tam rozmýšľam ako sa im prihovoriť. Kebyže som v normálnej situácii, nemám s tým problém, teraz sa však cítim čudne naladená a vygumovaná. Potrebujem, aby si ma zapamätali, čo by vzhľadom na moju polovýhovorku malo byť ľahké. Otázkou je, ako sa na tú tému dostať.

Prevlečiem habit cez hlavu. Sedí perfektne až na rukávy. Dali by sa z nich vyrobiť rukavice. Netrpezlivo zacmukám. Byť v tomto obchode sa rovná utrpeniu a pri pohľade na Malkinovej skrkvané ruky bežiace chalanom po tele... fuj. S grimasou vyjdem von a všimnem si, že bruneta si práve sadá na lavičku a skladá habit. Madam zdvihne oči od hordy látky, odstávajúcej od Weasleyho a premeria si ma, kým ja sa pobavene usmejem na Ryšavca. Pripomína palicu, okolo ktorej sa točí veľrybie mláďa. Nejako takto sa dá totiž opísať habit, čo mu je dobrý na výšku, hrozný na šírku. Zábava ma však prejde v momente kedy si uvedomím, že vďaka tomu tu budem pekne dlho a prestáť to rozhodne nemienim. Bezmyšlienkovito sa otočím ku Grangerovej.

„Môžem?“

„Iste,“ usmeje sa a posunie sa viac ku kraju lavice.

 „O chvíľku som pri vás,“ zamrmle čarodejnica až si ma všimne.

Bodro prikývnem. „To by som prosila,“ zašomrem sotva počuteľne. Grangerová mrkne na Weasleyho dlhokánsku postavu a schová sa za knihu, kde sa škodoradostne uškŕňa. Nakloním hlavu, aby som videla názov tej bichly. Vyprsknem a vyvalím oči. Žiadny román, či niečo s dejom. Ona si, prosím pekne, vytiahla Čarovanie pre pokročilých. Blázni? Nie je ani začiatok roka a už je za polkou? Pozná vôbec pointu prázdnin?

„Fíha,“ zatiahnem tak, aby ma počula. Zvedavo na mňa vykukne.

„Prosím?“ ozve sa milo.

„Ja... prepáč,“ zatvárim sa hanblivo, „ja len... je to zaujímavé?“ vysúkam a ukazujem na knihu. „Nezažila som, aby sa niekto dobrovoľne učil.“

„Aha, no ja s tým nemám problém,“ zatiahne rozpačito s nádychom hrdosti v hlase, načo sa chalani sprisahanecky uškrnú.

„To si jedna z milióna. Takto sa drviť ešte cez prázdniny... obdivuhodné.“ Šialené. Opravím sa v duchu.

Očervenie ako reďkovka. „Ďakujem. Ono... je to skôr pre porozumenie. Profesor Flitwicke je skvelý, ale občas nestíha vysvetľovať.“

„Aha.“ Zahmkám a pomyslím si, že sa ani nemusím snažiť. Ide to samo.

„Teda je to iba môj názor, jasné, že učiteľ by to videl inak,“ chrlí rýchlo v obave, že sa zle vyjadrila, „ale... aspoň u nás sa mu to párkrát stane... U vás nie?“

Tentoraz som v rozpakoch ja. Odkašlem si a prehrabnem si vlasy. „Nemám šajn, vyučovanie... akosi nie je pre mňa.“

Spozornie. „Nechodíš na hodiny?“ zamračí sa a jasne počujem jej myšlienky.

Ako mohla prejsť? Ďalšia, čo žobre o poznámky? Je mi z nej vtipne. Božínku, ešte ten tón... Umieram z toho. Držím sa však a dovolím si len malý úsmev.
„Do Rokfortu idem prvýkrát,“ vysvetlím a tým pomyselne dôjdem do cieľa. Určite si ma na škole vyhliadnu. Ich hlúpy sentiment a chuť pomáhať sú tak krásne manipulovateľné!

Ron... Ronald, nie? Sa prudko otočí, až mu madam zapichne špendlík do zadku namiesto boku.

„Au!“ zjojkne na čo všetci vybuchneme do smiechu, jedine madam maximálne jemne zvlní pery a ospravedlní sa. Ryšavcovi zružovejú uši a podráždene si masíruje riť.

„Učila si sa doma?“ ozve sa zamatový hlas. Obzriem sa. Potter na mňa hľadí akoby som bola niečo zaujímavé, čo vyznie dosť komicky, keď čarodejka prebehne k nemu a začne krúžiť okolo ako zhrbená osa.

 „Áno, ale VČÚ a MLOKY som robila v Austrálii.“

„MLOKY?“ Dlháň vyvalí čokoládové okále a premeria si ma.

„Ne... máš po sedemnástke?“

Prikývnem a jeho sklamanie je priam hmatateľné. Sorry mrkvička, som na starších.

„Tak prečo ideš na Rokfort?“ nechápe Potter a po očku sleduje veľkú ihlu, ktorá mu vo vzduchu zašíva rameno.

Otváram ústa, ale bruneta mi skočí do reči: „Zrejme je to najnovšou ministerskou vyhláškou, podľa ktorej sú všetky zahraničné skúšky pre Britániu neplatné. Cudzokrajné školy sú vraj benevolentnejšie a prieskumy dokázali, že pre absolvovanie prijímačiek na britské vysoké školy, sú tieto znalosti nedostatočné,“ odrapoce s hlavou v knihe. Troška šokovane prikývnem. Millie vravela, že je bifľa, ale až taká?

„Nie sú, “ oponujem rozhorčene, keď sa spamätám. „Ak si pozrieš zoznam testovaných zistíš, že šlo o vytypovaných ľudí, ktorí v zahraničí ledva prešli.“ Pri tých slovách vo mne zas skypí hnev. Našla som si tie údaje. Zopár tých ľudí som poznala a všetci prešli iba tak-tak. Keby som chcela, mohla by som protestovať na ministerstve a vyhrať. Keby, keby, keby. Voldemortovi to hrá do karát a basta koniec.

Hermiona zaklapne ústa a rozmýšľa s mierne zaskočeným výrazom. „Hm... tak to som nevedela,“ povie prekvapene. Asi sa jej nestalo, že by sa mýlila. Avšak neurazí sa, namiesto toho sa pousmeje . Pokračujem: 

„To je v pohode. Málokto to vie, lebo sa ich to netýka. Lenže poznám aj iné decká a niekedy vedia aj to, čo je na výške. Skrátka... väčšina škôl má iný prístup k vyučovaniu a to sa ministerstvu nepáči. Okrem toho, týmto schválením si len Fughe a Scrimegour chceli zaistiť väčšie zisky do pokladnice.“

„A chcú zabrániť migrácií po návrate Veď-viete-koho,“ dodá Grangerová. „Čo bude mať skôr opačný účinok.“

„Presne,“ mrknem na ňu. No jo, politici vedia pekelne premýšľať pokiaľ ide o zlato.

„Rokfortské osnovy sa nedržia ministerských,“ poznamená Ryšavec odrazu. Obe sa k naňho zarazene pozrieme.

„No, že asi chceli, aby to vyzeralo, že majú nejakú moc v školstve, keď im to s Umbrigetkou nevyšlo,“ vysvetľuje a hlas mu pri poslednom slove poskočí od smiechu.

 „Kto?“ opýtam sa, lebo netuším, o čom je reč.

„Prvá námestníčka ministra, Dolores Umbrigeová,“ vysvetlí bruneta.

 „Tá inkvizítorka? Čo pripomínala cukrovú vatu?“ ťukne mi. No jasné, Millie aj Draco boli v tej čate, či čo to bolo.

Prikývnu.

„Aha. Vážne bola taká strašná?“ spýtam sa neveriaco.

Trojica si vymení veľavýznamné pohľady. „Horšia,“ vydýchnu jednohlasne.

„Uf, tuším som mala šťastie, že som nemala tú česť.“

Uškrnú sa. „Veru. Ale teraz je to dobré. Dumbledore sa vrátil a Rokfort je zas ako predtým,“ dodal Harry.

„Hovoríš to, akoby si sa nevedel dočkať, že tam ideš.“

Mykne plecami a oči mu zasvietia. „Lebo je to tak.“

Prikývnem a musím priznať, že ho chápem. Počula som, že ani on to nemá doma ružové. Hoci v porovnaní so mnou, alebo iným Smrťožrútskym deckom... nuž, veď sa uvidí, či je to aspoň porovnateľné.

„Čiže si nikdy nechodila do školy? Len na skúšky?“ vráti sa Grangerová k pôvodnej téme.

„Áno, v Austrálií, musia byť zaštítené pedagogickou inštitúciou, pokiaľ by som sa nechcela trepať na ministerstvo.“ Čo samozrejme neprichádzalo do úvahy.

„A... necháp ma zle... ehm...“ odmlčí sa trocha bezmocne si odkašle. Pochopím a vystriem k nej ruku.

„Nerin,“ predstavím sa. „Nerin Snellová.“

„Hermiona Grangerová.“ Nakloní sa až zacítim jej parfum. Tuším frézie.

„Ja som Ron Weasley,“ zamáva ryšavec.

„Ja...“

„Harry Potter. Kto by ťa nepoznal, všakže?“ dokončím medovo a zazubím sa. „Hoci po tých titulkoch z júna vás poznám všetkých,“ dodám a sledujem, ako Ronovi zasa červenejú uši a Hermione líca.

„Čiže... kde som to bola? Ó áno... Nemá Austrália lepšie možnosti? Je tam univerzita pokiaľ viem aj dobré možnosti práce. Chcem povedať, že si tam určite žila, tak prečo Rokfort? Neskomplikovala si si to? “ nejde jej do hlavy.

„To vieš, že hej,“ prikývnem s hlbokým povzdychom. „Ibaže pre isté... okolnosti, som sa musela presťahovať k otcovi hneď po skúškach. A keď som vyplňovala prihlášku na výšku, vyšla vyhláška. Okrem toho, je rád, že pôjdem na jeho almamater. Nebol nadšený, že ma učila mama a jej priatelia, ešte k tomu na inom kontinente,“ pokrčím plecami a v skutočnosti neklamem. Chcel nás mať v Anglicku. Nuž a po maminej smrti som nemala na výber. „Vždy vravel, že potrebujem pevnú ruku no a... po nedávnych udalostiach... je rád, že budem blízko. To viete, viac kúzel, aurori, Dumbledore,“ dodám, akoby sa tým všetko vysvetľovalo, čo vyvolá ďalší úsmev a súhlas.

„Tvoj otec je asi prvý rozumný človek,“ poznamená Hermiona. „Mnohí rodičia robia presný opak, akoby to, že deti presunú k sebe, bolo bezpečnejšie.“

„Sú to blázni. S Dumbledorom nám predsa nič nehrozí,“ vyhlási Ron sebaisto.

No práve, to sa zmení, pomyslím si.

„Otec tvrdil to isté,“ svorne prikyvujem. „Ale... ja neviem. Pol rok byť preč a učiť sa niečo, čo už viem, ma bohvieako neláka.“ Ďalšia pravda. Páni možno to nebude až také ťažké, myslím si prekvapene.

„Hej, znie to hrozne, ale zbehne ti to,“ skočí Ron Hermione do reči, začo si od nej vyslúžil pražiaci pohľad.

„A do koľkého ideš?“ spýta sa Potter ignorujúc tých dvoch.

„Šiesteho. Skúšky do siedmeho zamietli,“ vymyslím si pohotovo.

„To je blbosť,“ odfrkne si Grangerová. „Im asi vážne ide len o prachy. Ako by tie vyhrávali vojnu.“

Zasmejem sa. Och, moja, práve si trafila klinec po hlavičke. A nie je to vlastne poetické? Práve svojim žgrlošstvom zapríčinili svoj pád. Keby to neurobili otca by nikdy nenapadlo poslať ma do školy.

„Hotovo, páni!“ zvolá madam Malkinová a postrčí chalanov z pódia.

„Slečna?“ vyzve ma. Postavím sa a neujde mi Ronov pohľad. Aj Harry sa díva, ale skôr zo záujmu. Aj ja si ho obzerám, lebo ho chcem odhadnúť. Jediné, čo mi však bije do očí, je otrasný účes. Naše premeriavanie však preruší madam hrbaňa, ktorá ma rezko potiahne za ruku, vtlačí ma na pódium a vystiera mi ruky. Začaruje kriedu a meter, ktoré sa okamžite vznesú do vzduchu a merajú ma, kým ide k pokladni a trojici účtuje.

Svorne zaplatia a pri odchode mi priateľsky kývnu.

„Maj sa.“

„Vidíme sa v Rokforte!“

 „Dúfam, že budeš v Chrabromile!“ zvolá Weasley na prahu. Pri tých slovách sa mi prepadne žalúdok. Donútim sa však sladko usmiať a odzdraviť. Keď sa však za nimi zavrú dvere, úsmev mi zmrzne. Dopekla! Triedenie!


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pravá ruka skazy - 3. kapitola:

4. Trisha přispěvatel
10.06.2017 [21:44]

TrishaĎakujem Angela, tvoje komentíky ma potešili. Emoticon Dúfam, že ti SJ nebude robiť problémy, o to viac ma teší, že ťa poviedka zaujala. Keby niečo bolo nejasné, môžem preložiť aj do CZ. Emoticon

3. Angela přispěvatel
10.06.2017 [21:05]

AngelaBezva. :) Líbí se mi, že to máš promyšlené. :) Nevím, jak rychle jsi psala tento díl, místy mi to jazykově pokulhávalo (cca v 1. polovině), ale četlo se to jedním dechem. :)

2. Trisha přispěvatel
10.06.2017 [15:08]

TrishaDakujem E.T. co bude dalej? Pozrieme sa trochu do minulosti Emoticon Emoticon Emoticon

1. E.T.
10.06.2017 [13:45]

Moc pěkné. Copak bude dál? Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!