OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Pravá ruka skazy - 1. kapitola

07.04.2017 (15:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 3× • zobrazeno 1729×

Kapitola 1 

Leto bolo v plnom prúde. Decká žúrovali, chodili von a ja som ho strávila pripútaná na stoličke. Pre nič iné ako hlúpe rozdielové testy. Šmarím o zem bichlu, až sa otrasie naleštená podlaha. Blbé testy. Kebyže aspoň na výšku, ale na strednú? To som teda dopadla. Osemnásťročná a píšem zmiešaný test z VČÚ na overenie! Toľko k predsavzatiu, že už nikdy nevezmem do ruky dejiny mágie a astrológiu.

Povzdychnem a pomasírujem si spánky. Informácie sa mi miešajú a preskakujú hore dole. Kiežby som to nemusela opakovať... No aby bolo jasné, neprepadla som. Hell no! Moja hlavička je na také čosi príliš inteligentná. VČÚ a MLOKY, skúšky povinné pre decká i v domácej výučbe, teda mňa, som spravila na výborné. Okrem astrológie a dejín mágie, kde som vyfasovala prekonáva očakávania a dostatočný. Problém je, že to bolo v zahraničí. Povystieram sa a vyšvihnem sa na nohy. Pochodujem po izbe, kde by sa vmestila celá garsónka. Čierny huňatý koberec dokonale tlmí inak by ma počul celý dom. Snažím sa zopakovať si posledné stránky, do ktorých čumím už vyše hodiny.

Arghem Dlhobradý nazývaný Vladár bol vodca raráškovskeho hnutia v roku tisícosemsto sedemdesiat tri. Za jeho vlády sa uskutočnila vojna o čarodejnícke územia na severe Anglicka. K moci sa dostal tým, že zabil bratranca Kognara a.... turbujem si hlavu nad ďalšími menami. Viem, že tam bolo niečo zo senátom, intrigy a drísty a potom sa viedli vojny s čarodejníkmi a bla bla. Dopekla s históriou! Koho trápi meno tristoročného raráška?

Dokonca aj Narcissa Malfoyová a jej neodolateľný šarm – teda zlato – sa mohli strčiť. Lebo dáky zaprdený úradník vyhlásil, že austrálske osnovy sú nezlučiteľné s britskými požiadavkami na vysoké. Debilina! Ale samozrejme, kto by ma počúval? Pôvodne som to chcela nechať plávať, ponosy sa nerátajú, nanešťastie, keď to uvidel otec, napadol mu ten „skvelý“ nápad s Rokfortom. Takže tak. Znova sa začína fraška s falošným menom. Hoci... predstava akoby sa ľudia tvárili pri tom pravom... Usmejem a ignorujem kŕče v sánke. To by bol pohľad! Minimálne šok, potom hnus a dúfam, že aj strach. Keď sa boja čo i len vysloviť otcov pseudonym, hádam si zaslúžim rovnakú poctu, nie? Koniec koncov mám vlastnú reputáciu. Makala som na nej od šestnástich a za tie dva roky je v celku solídna. Určite lepšia než väčšiny Smrťožrútov.

Áno, presne tak. Volám sa Riddle. Nerin Ridle. Dcéra Temného pána. Nuž a moja maličkosť robí všetku domrvenú špinavú prácu. Preto toľko nadšenia ku tejto úlohe a to som len na začiatku.

Kopnem do sedemsto stranovej ozruty a prehrabnem si husté, do pol pásu dlhé vlasy. Sú takmer čierne a vlnité, čo im ešte dodáva na objeme. Avšak, len čo zavadím prstami o hlavu syknem od bolesti. Opatrne prejdem po reznej rane od konca čela až po temeno. Bolí, no zdá sa suchá. Stehy boli jediné, čo mi smela liečiteľka vykúzliť. Zavrčím nad tou spomienkou a prejdem k čiernej hladkej skrini plnej tmavých šiat. Vlastne celá izba je čierno biela, minimalistická a drahá. Mám rada priestor a jednoduchosť a preto mi dokonale ulahodila biela dvoj - posteľ, čierne vankúše, husté čierne brokátové závesy až po zem, honosný luster z čiernych prepletajúcich sa hadov tvoriacich guľu a biely stôl so stoličkami s čiernym čalúnením. Najkrajšie sú však abstraktné čiernostrieborné obrazy geometrických tvarov. Teraz tú nádheru môžem bozať. Radšej sa odpracem do sprchy inak hrozí, že niečo rozbijem. Nejde o učivo. Dávno viem, že tieto kecy čítam zbytočne. Potrebujem to mať prerozprávané a jedna „ochotná“ dušička sa má o chvíľu dotrepať. Som nasratá lebo celý tento výmysel so školou je príliš dobrý. Taký krásny, až to nemôže byť pravda. Hoci som už v prvých sekundách dostala varovanie, neubránim sa vízií, že to môže byť prvý krok v mojej vysnívanej ceste. Ibaže nádej je mizivá a drahá. To som sa naučila veľmi dávno. Všetko má svoju cenu a môj dlh si vybral priveľkú daň a nie na mne..

S trpkým povzdychom zhodím špagátové ramienka z nočnej saténovej košieľky a vleziem do vane. Mám asi desať minút kým príde pán Sralbotka. Už ho počujem- sprvu bude pindať a potom sa samoľúbo uškŕňať. Magor blonďavý. S radosťou mi otŕča opálený ksicht a opisuje, čo všetko som cez leto zmeškala. Len-len, že som mu nezalepila tú škodoradostnú papuľu. Milujem leto, divoké párty a pikniky v prírode. No vzhľadom na posledné týždne mi vyhovuje ostávať v dome. Ukazovať sa so ksichtom, ktorý sa iba o vlások vyhol kašovitému osudu? Nie, vďaka. Prešiel mesiac a fialovo- žltá maľovka stále drží. Nehovoriac o chrastách a jazvách od popálenín a rezov, zdobiacich ma od hlavy po päty. Pustím sprchu a pri dopade vody na telo ma trhne. Jemne nanášam sprchovací gél a modlím sa, aby to už konečne zmizlo. Otec nariadil prirodzené hojenie a keby aj nie pochybujem, že by kúzla zabrali. Na to bol príliš dôsledný.

Zamyslene si prejdem po modrinách na stehne. Mala som to predvídať. Kruci, prečo som nedržala zobák? Lebo som sprostá. Vycítila som príležitosť a bezhlavo po nej skočila. Mala som to lepšie naplánovať, hoci by bol zázrak keby to zabralo. Môj veľactený ocinko mi rýchlo a jasne pripomenul, že som jeho majetok a pre jeho milosrdnosť ma za tú drzosť nezabije. Že vďaka jeho šľachetnosti sa mi dostalo života a pocty o akej každý Smrťožrút sníva a že mu mám byť vďačná. Dobre, uznávam, že mi pomohol viac než ktokoľvek iný, možno s výnimkou mojej nevlastnej sestričky, no život má byť viac než čakanie na nový deň. Báť sa, či si na vás zasa nevybijú hnev, či pošlú vykonať ďalšiu popravu.

Zdanie, že si robím čo chcem, je ilúzia. Lákadlo pre tupcov v kapucniach, ktorý tak naivne veria jeho slovám. Problémom je neveriť im. Hlavne tým o sile a slobode. Vidia predsa, čo so mnou urobil a ja sama sa občas dívam do zrkadla a rozmýšľam, kto to dievča je. Dokonca aj teraz zízam do sprchovacej hlavice. Baba v odraze sa týči ani kráľovná- hrdá, krásna a tvrdá. Mám super postavu, prsia, dlhé nohy... čo z toho? Slobodu mi to nedá. Jediná spermia ma odsúdila na život v tieni, vrážd a intríg. Skrútim pery do bolestivej grimasy. Mám všetko a predsa nič. Boj o slobodu sa rovná boju o život a pri ňom...

Vypnem vodu a zabalím sa do uteráka. Je mäkký, voňavý a odháňa zlé myšlienky. Vsuniem sa do čiernych papučiek a vychutnávam si trenie nahej pokožky. Najradšej by som tak chodila vo dne v noci. Nanešťastie ak nechcem Dracovi privodiť infarkt musím sa obliecť. Vykašlem sa na všetko a dám si iba spodné prádlo a habit. Kedysi som plášte milovala, odkedy som však vyskúšala rifle, závidím každému muklovi. Oprava, závidím každému s ako tak normálnym životom. Dokonca aj skurvenému Malfoyovi. Dofrasa, práve som klesla na nový level! 

Z myšlienok ma vytrhne klopanie na dvere. Hneď na to sa otvoria a vstúpi namrzený Blondiačik. My o vlku a vlk...

„Dúfam, že skončíme skoro, mám stretko,“ vyletí z neho odmerane a napriek tomu, že je deväť ráno je kompletne učesaný, oblečený do fajnového habitu a šíri sa z neho pach kolínskej.

Zaškerím sa. „Neboj, Dráčik, Pansina vagína ti neutečie.“

Očervenie ako paprika. „Drž hubu, Nerin.“

„Ale, ale!“ mľasknem karhavo. „Takto sa správaš k nadriadenej? Ts, ts, ts!“

Tlmene zavrčí a hodí sa na stoličku oproti. „Čo zase nechápeš?“ sykne a usiluje sa nezízať mi na kožu. Mám chuť pogratulovať mu, že netykuje. Prvýkrát ozelenel a takmer mi ogrcal koberec. Lepšie povedané jeho, lebo celé leto som strávila na Manore. Očividne po fiasku na Ministerstve potrebovala rodinka „Úžasných“ trvalý dozor. Mimo iné otec má rád luxus a kto by ho vyhadzoval? Robí si, čo chce a my skáčeme ako cvičené psy.

Kývnem hlavou k Dejinám na podlahe. Malfoy si vzdychne a keď pod záložkou zbadá názov kapitoly pretočí očami. Krátko text prebehne a spustí. Pozorne ho počúvam. Síce je blbec, ale rozumiem mu viac než Millie, ktorá príliš komplikuje a Severus ma posiela do hája pokiaľ neprídem s kúzlami alebo elixírmi i to mi väčšinou úsečne odvrkne. Vlastne sa mu nedivím. Hrať dvojitého agenta a pendlovať hore dolu znie hrozne. Plus decká v škole... jasné, že doma chce mať voľno. 

Sústredím sa na Blondiačikov hlas, ktorý rozpráva ako sa Arghem cez intrigy a vraždu vypracoval zo šľachtica na kráľa. Potom prichádza časť, čo ma najviac miatla. Spleť vojen, bitiek a klamstiev, kúzel a nedorozumení mi spôsobovala bolehlav. Draco ju však podáva ako príbeh a tak sa každá nudná informácia mení na zaujímavosť a môj kurací mozoček sa začne zväčšovať na normálnu veľkosť.

„... a preto sa Arghem stal známy ako Vladár a Majster manipulácie.“ Zabuchne knihu. „Rozumieš?“ spýta sa pozrie na mňa očami ako búrka.

„Teraz už hej. Ďakujem,“ prikývnem a zopakujem mu to.

„Fajn,“ zdvihne sa a pozrie na novučičké hodinky. „Kedy máš test?“

„O hodinu.“

„Dáme večer tequilu?“

Nadvihnem obočie. „Keď ťa tvoja pijavica pustí, prečo nie.“ 

„Ona nie je...“ začne, ale rozmyslí si to.

Uškrniem sa. „Daj vedieť Millie.“ Svoju nevlastnú sestričku a najlepšiu kamošku predsa nemôžem vynechať! 

Kývne mi a vyjde von. Úsmev mi okamžite zmrzne. Hodina a pôjdem na Rokfort. Potom ďalšia na test a pol hodina čakania. O dvanástej. O dvanástej už budem Nerin Snellová, študentka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Pozriem do zrkadla. Inferius je krajší odo mňa, ale čo už. Aspoň sa pekne oblečiem.

Vyhrabem jednoduché tmavomodré šaty s hrubými ramienkami. Tesne priliehajú k telu. čierne lodičky zas zvýraznia výšku. Hodím ich na posteľ a sadnem si pred zrkadlo. Z môjho tela sa mi robí zle. Chvála čarom, že skryjú rany aj Temné znamenie. Neviem neviem akoby som to v škole vysvetlila. Samá tvár dá zabrať. Celú pravú stranu mám nafúknutú a dúhovú. Od ľavého spánku k oku sa mi tiahne ružová jazvička a nos si krváca kedy sa mu zachce. Avšak púder nezaškodí. Dúfam, že sa veľmi nespotím, aby sa nezmyl. Keď som hotová zopakujem si posledné poznámky a kráčam dolu. Paul- najnovší bodyguard- ma čaká pod schodiskom. Sme sami.

„Ako sa cítiš?“

Pokrčím plecami. „Celkom.“ Obzrie si moju tvár a stisne pery. On ma našiel trasúcu sa od chladu pár minút po otcovom odchode. Krvácala som pred krbom, kde som sa z posledných síl doplazila. Keby ho nebolo neviem ako by som sa odpratala do izby. Našťastie mlčal. Vlastne sme všetci predstierali, že sa nič nestalo.

Odkašle si vyvedie ma obývačky. Tam mi podá zelený flakón. „Od Snapea na tvár.“

Pričarujem si zrkadielko a vatu. Tekutina je žltá a vonia po ružiach. Nanesiem si hrubú vrstvu a o sekundu cítim ako sa tvár sťahuje. S úľavou vzdychnem a odčarujem maskovanie. Koža je troška ružovejšia, ale inak je to skvelé. Natriem si aj ruky a lýtka. S úľavou pozorujem ako sa krvavé čiary zmenšujú a strácajú.

„Môžeme?“ spýta sa Blondiačik číslo dva a zapáli oheň. Následne doň hodí Hop – šup prášok a plamene naberú smaragdový nádych. Pomôže mi dnu a ohnivé jazyky mi olizujú telo. V spojení s tými šatami to musí vyzerať božsky. Usmejem sa na Paula, ktorý sa rýchlo odvráti.

„Rokfort!“ zavelím a zavriem oči. Prudko mnou mykne a začnem sa točiť. Po chvíli ma to vypľuje von a zapotácam sa. Rýchlo však nájdem rovnováhu a rozhliadnem sa. Som v akejsi pracovni. Sivé steny s podrobnými nákresmi transfigurácie, strohý stôl s pedantne rozmiestenými papiermi a brkami a za ním prísne sa tváriaca žena so špicatým klobúkom a kockovaným habitom.

„Dobré ráno,“ pozdravím slušne.

„Dobrý,“ povie Paul a upraví si cestovný plášť.

„Dobré ráno,“ odzdraví profesorka. „Moje meno je Minerva McGonnagallová, som zástupkyňa riaditeľa a vedúca Chrabromilskej fakulty. Vy ste určite slečna Snellová, prosím.“ Ukáže na lavicu pri okne s pripraveným brkom a kalamárom. Fíha, tá teda rozhodne nestráca čas. „Môžeme hneď pristúpiť k testu. “

Sadnem si snažiac sa spamätať. V nádeji mrknem na Paula. Ten žmurkne a obzerá si nákres kostry havrana.

„Pán Grey, čo keby si sadli tamto, prosím?“ ukáže za mňa na červené kreslo. „Je to síce dávno, čo ste odišli, ale istota je istota. Nenašepkávať!“

Usmeje sa. „Samozrejme, pani profesorka.“ Pohodlne sa oprie a vytiahne časopis o metlobale. Obrátim sa k profesorke. Podáva mi zapečatený zvitok pergamenu.

„Máte sedemdesiat úloh hodnotených dvoma bodmi. Minimum je sedemdesiat jeden. Časový limit je jedna hodina. Začnite.“

Zhlboka sa nadýchnem. Škola. Nový učitelia. Zasa testy. Panebože, snáď nie som dutá. Vydýchnem a pustím sa do toho. 

***

„Čas vypršal,“ oznámi mi profesorka. Dopíšem slovo a položím brko. Profesorka ku mne rezko vykročí, až sa jej kocky mihnú na všetky strany.

Naťahujem si prsty obzriem sa na Paula. Zakloní hlavu v otázke: „Tak ako?“

Pokrčím plecami. Väčšinu som vedela. Herbológia, elixíry, obrana, čarovné tvory, čarovanie, transfigurácia- s tým som nikdy nemala problém, veď som z nich robila MLOKY. Dejiny a astronómia si ma však podali. Poplietla som pár hviezdnych sústav a názvy mesiacov a z dejín som mala väčšinou opísať roky a významné osobnosti. Nič horšie sa mi nemohlo stať. Typovala som a keďže moje šťastie je vždy na dve veci budem šťastná ak budem mať aspoň jeden bod.

 „Výsledky vám oznámim za pár minút.“ Povzbudivo nadvihne kútiky úst pri pohľade na začiernený papier. „Navrhujem, aby ste sa prešli a poobzerali. Dnes je krásny deň.“

Vyjdeme teda na chodbu . Síce som tento hrad nevidela z diaľky, iba na fotkách, zdá sa mi nádherný. Aj Paul pookreje a prevedie ma cez nádvorie a zopár chodieb s triedami.

Keď nás McGonnagallová zavolá, neviem z nej nič vyčítať. Tvári sa meravo a je úplne vystretá.

„Blahoželám, slečna Snellová. Máte stodvadsať jeden bodov. Veľmi slušný výkon,“ hodí očkom po Paulovi. 

Usmejem sa a v duchu sľubujem, že Millie aj Dracovi kúpim fľašu. „Ďakujem.“

„Zmenili sa vaše požiadavky na predmety?“

Zavrtím hlavou. „Nie.“

„Dobre.“ Podá mi obálku „Zoznam kníh a pomôcok na tento rok, plus tlačivá na návštevy Rokvillu. Je ešte niečo, čo sa chcete opýtať?“

„Myslím, že nie,“ odvetím pomaly.

„Keby vám bolo čokoľvek nejasné, napíšte.“ S tými slovami nás vyprevadí ku krbu. A skôr než ma pohltila plamene si uvedomím, že sa mi to nesníva. Som na Rokforte. Som na začiatku cesty k slobode.

V prvom rade som rada, že ste sem klikli a dúfam, že neostane len pri tom. Snáď sa vám moja prvá časť páčila a zanecháte nejaký komentík. Je to moje prvé ff-ko, tak by som rada vedela, či aspoň táto časť obstojí. :) Vaša Trish

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Pravá ruka skazy - 1. kapitola: