OurStories.cz ~ naše povídky » Buď mojou princeznou... - 19. kapitola

23.06.2012 (15:00) • Ivetki • • komentováno 0× • zobrazeno 1273×

Devätnásta kapitola poškádli city a fantáziu čitateľov...

 Všetky postavy poviedky s krátkou charakteristikou sú v Zhrnutí od Ivetki.

Damon využíva moment prekvapenia, zdrapne nesmrteľnú Eunicu, prudko sa pretočí, ešte drobná korekcia dopadu a už sú obaja v potoku. Zhruba poldruhametrová hĺbka, mierny prúd, ale voda studená. Obe telá boli pred pádom do vody vystavené silnému slnku, sú rozhorúčené a tento vpád do ľadovej vody je riadny šok.

Eunica zvýskla, ponorila sa celá pod vodu, bojuje o kyslík. Damon jej pomáha, ťahá ju nad hladinu.

„Opatrne, utopíš sa mi,“ sarkasticky častuje pridusenú.

„Ty úskočný had, päť sekúnd si mal slobodnú vôľu a už si to zneužil. Budeš pykať, Damon, škaredo!“ Eunice tvrdne pohľad, trasie sa od zimy.

„Prosím o odpustenie, víťazka, prosím, ako môžem zmierniť tvoj hnev?“ Pobavene žobre Damon. Vznáša sa v studenej vode, chytí Eunicu za boky, ťahá ju k sebe ľahko ako pierko, voda je nápomocná. Trasúce sa telo objíma, oči sa stretnú, Damon vkladá do pohľadu maximum vábenia, blíži sa k jej perám. Prúd vody pritláča Eunicu k upírovi, jedna jeho ruka pevne zviera pás a fixuje telá k sebe, druhá vplávala do mokrých vlasov, prisúva hlavy k sebe. Damon jemne bozkáva drkotajúcu Eunicu...

„Je mi zima, idem von...“ Odtláča sa žieňa.

„Počkaj, dokážem ťa zahriať, ale potrebujem sa s tebou dohodnúť na vrátení energie a sily. Vrátiš? Prosím...“ Damonov prosebný pohľad vraví za všetko. Eunica napokon prikývne. 

Za tie dlhé desaťročia na svete Damon skúsil kadečo, zdokonaľoval svoje telo, myseľ, Silu a jedna z vecí, ktorú sa naučil je vytvoriť pomyselnú bublinu okolo seba, vytvárať v nej teplo a prečkať prípadnú krízu v zime. Damon objal Eunicu oboma rukami, tesne si ju pritlačil k sebe, vytvoril obal okolo oboch a začal intenzívne hriať.

Eunica je fascinovaná, toto ešte nezažila, stúpajúce teplo jej vracia silu do tela, krv sa zohrieva, triaška ustupuje.

„Ty si neuveriteľný, metáš ma z jedného prekvapenia do druhého. Ale ako výhrevné teleso si neodolateľný. Môžem?“

Obmäkčená Eunica sama objala Damona okolo krku, bozkáva ho, dlane priložila na hlavu upíra, v jemných vlnách mu posiela silu s energiou. Jej dlane sa postupne posúvajú na krk, hruď, boky, chrbát a telom Damona pulzujú nové dávky, nahrádzajú jeho vydanú časť. Eunica pridáva na intenzite, vlny vzrastajú, z upíra sa stáva nadupaný bojovník; rovnomerne mu rozdeľuje silu do celého tela a duše, dopuje energiou všetky kútiky. Eunica sa odtiahla, díva sa do očí Damona, odčítava kontrolky, zdá sa, že je plný tak na tri štvrtiny.

„Ako sa cítiš, Damon?“ Starostlivo sleduje jeho tvár.

„Nikdy som sa necítil taký silný ako teraz, ďakujem, víťazka, je to božský pocit, som maxi nafúknutá lopta.“  Upír stále zviera Eunicu v tesnom objatí a vyhrieva obal.

„Ja ti ďakujem za teplo, aj keď si ma sem dostal podrazom. Som priama a tak sa pýtam. Chceš ešte viac?“

„Ešte viac sily? Už asi prasknem...“

„Nie, pýtam sa na samčeka...“ 

Damon aj zabudol, aká bola pôvodná požiadavka. Eunica mu číta myšlienky, rozosmeje sa: „Ako si mohol zabudnúť? Och, áno, viem to presne, plne ťa opantala sila Matky Prírody, ktorú som do teba vliala. A samček?“

„A ty máš záujem? Ak hej, budem poctený...“ Napäto čaká, oči mu žiaria nádejou.

Eunica namiesto odpovede uvoľňuje telá zo šiat, vyhadzuje zvršky na breh. Vrátila sa do jeho náručia, vzala hlavu do dlaní, jemne bozkáva pery, presúva ďalšie vlny energie, ale tento krát pridáva aj vzrušenie a túžbu.

Damon sa zachvel, vlna roztúženia sa ním prehnala ako uragán, zastonal.

„Bože, Eunica, pripravíš ma o rozum...“

„Potrebujem z teba urobiť mocného bojovníka pre Matku Prírodu... Damon, drž sa, jazda začína.“

Plné sústredenie nesmrteľnej, proces presunu síl z Matky Prírody na upíra započal, dlane vysielajúce vzrušenie podporované novou energiou sa kĺžu telom upíra, hýčkajú krivky krku, ramien, hrude, bokov, prechádzajú na chrbát, smerujú k trieslam. Upírom preleteli nové vlny vrcholnej žiadostivosti, túžba spojiť sa s Eunicou je omračujúca. Milenka presne číta pocity milého, dáva mu povolenie ku vstupu, nohy ovinie okolo jeho bokov.

Damon sa pevne zaprie o dno, zotročený roztúžením berie do rúk jej boky, udáva správnu polohu telám, vstupuje do nej, hra na samčeka sa roztáča; pohyby bokov sú rázne, ruky takmer drvia milenku, upír vzdychá, zvyšuje intenzitu krúženia bokov.

Eunica pozorne sleduje každý jeho pohyb a výšku pôžitku, analyzuje Damona ako počítač... je spokojná, zdá sa, že Damon bude plnohodnotný bojovník a až teraz sa sama podriaďuje vlastnému vzrušeniu.

Potočná voda chladí dve roztúžené telá. Damon už prestal vyhrievať bublinu, teplo ho zabíjalo pri plnom milovaní. Je otrokom vlastného tela, živočíšne zviera milenku v rukách, prudko a nenásytne vniká do nej, tak vysokú mieru vzrušenia nezažil nikdy. Konečne otvorí oči, vlieva sa do jej pohľadu a prosí o vykúpenie, prosí o vstup na vrchol, inak mu asi explodujú vnútornosti.

Eunica sa usmieva so zadosťučinením, je milovaná plnou vášňou a s plným nasadením, poskytuje vykúpenie a nechá ho vystúpiť na vrchol.

Damonom zmietajú pocity najintenzívnejšej rozkoše, hraničiace až s bolesťou, napnuté telo už skoro odmieta poslušnosť, upír postonáva, takmer stráca vedomie. Zdolal úspešne Mount Everest a zahajuje zostup, je neskutočne vyčerpaný, siahol si dno vlastných síl. 

Pridŕža si Eunicu pri tele, dýcha ako maratónec, nie je schopný slova.

„Si skvelý, díky, už ma pusť, musím na breh.“ Damon pomáha Eunice na breh, sám ostáva v miernom predklone vo vode, stále mlčí, zbiera sily.

„Ach, aby som nezabudla, Matka Príroda ti okrem dvojnásobnej sily a energie posiela ďalšie vyznamenanie...“ Ševelí obliekajúca sa Eunica.

Upír už vie čo bude nasledovať, prudká nevoľnosť, vystrelia mu krídla vozvysok a dostane ďalšie pomaľovanie perutí. Presne tak. Damon sa krúti novou bolesťou, čierne krídla s bielymi končekmi vyletia vysoko nad hlavu a pribudla žltá farba, ktorá súvisle pokračuje, vystupuje z bielych končekov.

Upír hodí očkom po krídlach – ty vole, ešte dve tri vyznamenania a budem ako papagáj.

Eunica prečítala jeho myšlienku a začala sa schuti smiať: „Ty pochybuješ o vkuse Matky Prírody? Poď von z vody a ukáž sa mi.“

Damon je nahý, vystupuje z vody, bolesť už opadla, stojí na brehu, pohľad sklopený, krídla vystreté, vyvedené v troch farbách.

„Dokonči... za čo mám žltú,“ upír sa snaží nasúkať do mokrých nohavíc.

„Si ochranca veliteľa šíkov, mňa,“ spokojne si mľaskla Eunica.

„Fajn, tak tu sme asi skončili a prepáč bol som divoký, lenže to je tvoja zásluha; divokosť samčeka nie je moja šálka kávy... lež, ako tvoj ochranca velím presun do penziónu a to hneď.“

* * * 

Jeden z domácich pánov penziónu sprevádza Smrťku Bib, ukazuje zariadenie, ponúka jej najlepšiu izbu, podotkne čo to o histórií. 

„Stefan, rada by som videla vaše pivničné priestory, ak sa dá...“ Ľúbezne sa líška Smrťka Bib. 

„Dá sa, ale tam je to značne ponuré.“ 

„Aj ponurosť patrí k životu. Môžeme teda... 

„Prosím,“ Stefan odvádza Bib do podzemia, cestou stretnú Elenu, Stefan na ňu robí veľké oči, akože prepáč, ale musím sa podriadiť, je to významný hosť. Elena prudko uvažuje, či má byť hrubá a jasne dať najavo arogantnej Bib, komu patrí Stefan, či... nedomyslela. 

„A, a, a, ani nepokračuj v načatej myšlienke, už Damon ťa varoval, že si máš kryť myseľ. Tak čo robíš? Si žiarlivá a nervózna? Zabudla si, že Stefan ťa nadovšetko miluje?“ Paľba výčitiek od reverzného Ericca. 

„Prepáč, som vytočená, nie som jej rovnocenný súper, nemám čo ponúknuť na prebitie...“ 

„Neveríš Stefanovi? Máš jeho srdce a to ona nikdy nedostane. Možno ho prinúti odovzdať jej fyzické telo, ale nič viac,“ vlieva nádej do srdca Eleny. 

„Máš pravdu, som zapochybovala a hanbím sa. Nie je to dobré vysvedčenie o mne. A napokon, ja som ešte horšia, Ericc, mám s tebou dohodu...“ Znechutene sa zviezla na zem, oprela o stenu. 

Damon vchádza s Eunicou domov, zbadá Elenu na zemi, rovno k nej beží. 

„Čo je princezná, sklamanie trčí z teba na tri metre!“ Berie do dlaní jej líca. Elena mu posiela myšlienky a krátko vysvetľuje. 

„Ale to je v poriadku, moja milá, ak ťa miluje, také skúšky len zocelia jeho lásku!“ Prísne vyriekla Eunica, ktorá tiež zachytila Elenine myšlienky. 

„Elena, predstavím vás. To je Eunica, nesmrteľná, veliteľka šíkov svetlých Matky Prírody. To je Elena, priateľka môjho bračeka. Eunicu zjavne čaká Bib.“

Stella beží dolu schodmi, zazrie Eunicu a rúti sa k nej: „Nica poď ku mne!“ Obe devuchy si padnú do náručia, Eunica je silnejšia, zdvihne Stellu do výšky, točí sa s ňou po salóne, bozkáva na líce, výska. 

„Bože, dievča, prežila si útok Démona! Až teraz viem výsledok! Hovor, kto ti pomohol? Ako?“ 

„Poď bokom, musím ti veľa objasniť.“ Ako rozjarené školáčky hopsajú na terasu.

„Css, schádza sa u nás celá pôvodná rodina, alebo čo... Elena, Stefan je len tvoj, oddaný až za hrob, cítiš to, vieš to! Nezavdaj príčinu Bib, aby po tebe vyštartovala, nemáš predstavu, čo dokáže. A teraz hore sa, prosím si veľký pohár chlorofylu,“ Damon ťahá na nohy Elenu, vtisne božtek na čelo, oči prosia o zelenú šťavu, ruky tlačia smerom do kuchyne. 

„Šikovne to s ňou vieš, uznávam. Ukáž sa mi borec, tak je to pravda, čo vraví tvoja aura. Dvakrát silnejší, dvakrát mocnejší a čo samček? Eunica mu dala zabrať, kámo??“ Uznanlivo pokyvuje hlavou Ericc. 

„Ty vieš toho zbytočne veľa a vždy, už ma s tým serieš, Ericc. Hej, samček dostal zabrať, skoro som tam vypľul dušu... už to asi ani nechcem zažiť. Najsilnejšie emócie hraničiace až s bolesťou... Vymyslel si kto a ako priláka Démona? Máme domácu úlohu od Filipa, nezabúdaj,“ odskakuje od témy Damon.

Na Damona, Elenu a ich priateľov čakajú nové neobyčajné situácie a vzrušujúce zážitky. Sú osudom skúšaní a ja im rada poskytnem priestor v ďalších častiach poviedky.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice:

Sdílet

Diskuse pro článek Buď mojou princeznou... - 19. kapitola: