Život našich hviezd - Kapitola 8. - Zmätená • OurStories.cz ~ naše povídky

Nina je ohľadom svojich citov čoraz viac zmätená.

07.10.2012 (11:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 386×

„Ďakujem," zamrmlala a v momente spala. Ja som sa na ňu usmial, pobozkal ju na čelo a šiel do sprchy.

„Bré ránko," privítal ma Ian, keď som rozospatá vošla do kuchyne. On sa obšmietal okolo šporáku a niečo kuchtil.

„Aj tebe. Čo to kuchtíš?" spýtala som sa a postavila vedľa neho.

„Praženicu." Usmial sa a pobozkal ma na čelo. Úsmev som mu opätovala a doniesla na stôl príbor a ostatné veci, ktoré patria ku praženici.

„Tak dobrú chuť," poprial mi s úsmevom, keď predo mňa položil tanier s praženicou.

„Aj tebe," popriala som aj ja a vložila si do úst prvé sústo. Bolo to vynikajúce. Samozrejme ako každé jedlo od Iana. Po dojedení sme ako každý deň vyrazili na natáčanie. Hneď ako sme vyšli z bytu ma Ian chytil za ruku.

„Pre istotu," vysvetlil, keď som sa na neho nechápavo pozrela. Tak to išlo stále dookola. Každý deň znova a znova. Pred paparazzmi sme predstierali chodenie. Držanie za ruku, bozky a tak ďalej. Prešli dva roky a my sme boli stále spolu. Čo sa týka seriálu ako som aj predpokladala bol úspešný a spolu s ním aj my. Na každom rohu sme boli niekým sledovaní, to znamená viac pozornosti a predstierania. S Ianom sme si boli blízky. Boli sme najlepší priatelia. Vždy mi pomohol, porozprával sa so mnou, keď som potrebovala ani mi už nevadilo predstieranie. Bola som s Ianom svojim spôsobom šťastná.

O dva roky:

Rozospato som otvorila oči a vedľa mňa na gauči sladko spal Ian. Telka bola ešte stále zapnutá. Včera sme asi zaspali pri tom horore. Bolo len sedem hodín tak som ešte zaspala.

Keď som sa neskôr znova prebrala Ian už bol hore. Zamyslene hľadel na strop a usmieval sa. Rozcuchaný a rozospatý bol ešte krajší.

„Nad čím premýšľaš?" spýtala som sa s úsmevom.

„Už nespíš?"

„Nie. Vyhýbaš sa otázke."

„Nad ničím. Len ma práve napadlo, že sme spolu už dva roky." Zamyslela som sa. Má pravdu. Je začiatok natáčania tretej série, my sme sa dali dokopy pred dvoma rokmi na začiatku natáčania prvej série.

„Nechápem ako si to so mnou mohol vydržať," povedala som mu s úsmevom.

„Ani ja."

„Ty!" Skočila som na neho a začala ho biť vankúšom. Neskôr som ho začala štekliť. To som robiť nemala. Ian sa prevalil nado mňa a taktiež ma začal šialene štekliť.

„Ian nechaj ma. Prosím. Už budem dobrá." Žobronila som.

„Dobre, dobre. Končíme. Idem spraviť raňajky," oznámil mi a stratil sa v kuchyni. Ja som sa rozhodla ísť do sprchy.

„Nina poď jesť!" kričal Ian z kuchyne. Rýchlo som sa obliekla a zbehla do kuchyne.

„Tu to, ale vonia," nadýchla som sa a s úsmevom si vychutnávala vôňu z palaciniek. Ian sa usmial a položil tanier na miesto, kde v poslednej dobe skoro každé ráno sedávam.

„Je to výborné," skonštatovala som, keď už pri stole sedel aj Ian a spoločne sme sa pustili do jedenia.

„Nechýba ti to?" spýtala som sa zrazu. Ian sa zatváril nechápavo: „Čo?"

„No skutočné chodenie s niekým. Vieš skutočné bozky a tak," upresnila som.

„Povedz na rovinu, že sex," uškrnul sa Ian. Tiež som sa uškrnula: „Dobre dostal si ma. Ale neodpovedal si."

„Jasne, že mi to chýba. Ale my spolu skutočne nechodíme tak môžeme mať aj iných nie? Myslím skutočného priateľa." Vysvetľoval.

„Ty niekoho máš?" vyhŕkla som.

„Nie, nie. Nemám, len vravím, že môžeme mať." Postavil sa a šiel umyť riady. Tým naša téma asi skončila. Po umytí riadu bolo ešte skoro ísť do štúdia tak sme šli do kaviarne. Dali sme si len kávu a hneď na to šli na natáčanie.

„Ahojte hrdličky," privítala nás Candice. Tiež sme sa jej pozdravili a šli do šatne. Candice si šla zapáliť. Ešte stále sme sa držali za ruku a vysmiaty kráčali chodbou.

„Ahojte, tak vy ste spolu už aj naozaj?" spýtala sa Julie, ktorá kráčala oproti nám.

„Čo? Nie."

„Nie?" úsmev jej potemnel a zmätene sa na nás pozrela.

„Nie."

„A čo je toto?" spýtala sa Julie a ukázala nám časopis. Na titulke som bola ja ako vychádzam z Ianoveho domu. Dokonca tam boli aj fotky nás dvoch na gauči. Nehorázne.

„Ale no ták Julie, veď vieš, že u Iana párktát prespávam, keď je neskoro večer," pripomenula som.

„Áno viem, ale v poslednej dobe je to často tak som myslela... Ale no nič. Zabudnite na to," usmiala sa a odišla.

„Tak toto bolo divné," usmiala som sa na Iana a spolu sme sa pobrali do šatne. Ruka v ruke a vysmiaty. Nečudujem sa, že si myslia, že sme naozaj spolu.

„Si krásna." Mala som na sebe Elinine šaty, ktoré bude mať v prvom diele tretej série na jej oslave osemnástich narodenín.

„Ďakujem. Tebe to tiež sluší. V modrej si sexi," usmiala som sa na Iana a pozrela mu do očí. Krásnych modrých očí. Úsmev mi zamrel na perách, keď sa ku mne začal približovať. Keď už bol v mojej tesnej blízkosti prestala som dýchať. Bola som paralizovaná. Jeho oči ma hypnotizovali a pohľad na jeho pery vzrušoval. Stáli sme v šatni len my dvaja. Žiadny paparazzi, kamery ani predstieranie. Proste len Ian a ja. Prekonal tu vzdialenosť medzi nami a pobozkal ma. Najprv opatrne neskôr vášnivo, jemne a naliehavo. Bozky som mu po chvíľke opätovala. Chytila som ho okolo krku a pritiahla ho k sebe. Vplietla som mu prsty do vlasov a: „Ahojte." Candice.

„Prepáčte ja ... prepáčte" S týmito slovami odišla. My s Ianom sme sa na seba pozreli a začali sa rehotať.

„Toto sa tak rýchlo nevysvetlí." Rehotala som sa.

„A čo chceš vysvetľovať? Len pripomínam Nina, že presne to čo vydela sa aj stalo."

„Ian..."

„Nie ja to chápem. Len priatelia." Sklamane a trocha dotknuto prešiel ku dverám:

„Ian, počkaj ja..." Kričala som za ním, ale nepočúval ma. Proste odišiel. Vzdychla som si a šla na scénu. Do Stefanovej izby. Máme natáčať scénu pred oslavou, keď Damon dáva Elene náhrdelník. Šla som najprv do Salvatorovskej obývačky za Julie.

„Tak som pripravená, kde je Ian?" spýtala som sa.

„Už je v Stefanovej izbe." Postavila sa a spoločne sme vyrazili. Ian mi nevenoval ani jeden jediný pohľad. Teda ak sa nepočítajú Damonove pohľady na Elenu. Tie zahral veľmi dobre. Ale bolo na ňom vidno, že je naštvaný a zranený. Po skončení tejto scény som sa unavene zvalila na posteľ.

„Ian, mohli by sme sa porozprávať?" Ignorácia. Proste sa len pretŕčal pred zrkadlom a robil, že tam nie som.

„Halo. Zem volá Smordlhaldra," nazvala som ho prezývkou, ktorú som mu vymyslela.

„Som sexi však?" spýtal sa úplne od veci. Stále kukajúc do zrkadla.

„Áno si. Mohli by sme sa konečne porozprávať?"

„Vieš čo je zaujímavé?"

„Čo?"

„Že tie bozky si mi vracala." No dobre. Dostal ma.

„Ja viem." Priznala som pošepky. Rozhostilo sa nepríjemné ticho. Ja som sa pozerala na neho a on na mňa. Postavila som sa a šla za ním.

„Pozri Ian. Ja ..." sekla som sa.

„Čo ku mne vlastne cítiš Nina? Ale povedz mi konečne pravdu." Jeho priamosť ma zaskočila.

„Ja neviem Ian. Mám ťa rada, ale milujem ťa? Chcem byť s tebou? To naozaj neviem." Priznala som úprimne. Ian sa mi díval do očí a zrejme nevedel čo má povedať tak ma proste len objal. Tiež som ho objala a položila si hlavu na jeho hruď. Zatvorila som oči a vychutnávala si jeho blízkosť. Hlavou mi vírili rovnaké otázky ako som pred chvíľou položila Ianovi. Milujem ho? Chcem byť s ním? Neviem.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction