Život našich hviezd - Kapitola 7. - Predstieranie? • OurStories.cz ~ naše povídky

Nina a Ian, tak ako sa dohodli, aj urobili. Začali predstierať. No je to len predstieranie?

03.09.2012 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 474×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

Všetci na nás šokovane pozerali. Bola som strašne nervozna. Pozrela som sa na Iana. Bol úplne v poriadku. Ako to dokáže?

„Spravíme to," vyhlásil.

„Spravíte čo?" spýtala sa Julie a prekvapene si prezerala naše prepletené ruky.

„Budeme predstierať, že spolu chodíme, aby tuto pán bol spokojný," odsekol Ian. Ten sa na neho len pohŕdavo usmial. Ian mu úsmev opätoval a naďalej sa venoval Julie.

„Ste si istý? Budete klamať celý svet," uisťovala sa Julie. Obaja sme prikývli.

„Dobre tak sa pustíme do práce," vyhlásila Julie nato sme sa všetci postavili a šli za ňou.

„Začneme Ninou a Ianom. Na parkovisku pred školou," oznámila nám Julie. S Ianom sme sa teda pobrali na naše miesta.

Vyľakane som sa otočila a za mnou stál Ian/Damon.

„Vydesil si ma. Čo tu preboha robíš?" spýtala som sa.

„Ja, skrývam sa pred Caroline," zašepkal.

„Ale prečo?" zašepkala som tiež.

„Už nevládzem. Rozpráva viac ako dokážem vstrebať."

„To bude asi znamenie," pokračovala som podľa scenára.

„Ona je ešte veľmi mladá," povedal Ian/Damon.

„Nie o moc mladšia ako ty," protestovala som.

„Nedávam tomu veľkú budúcnosť. Zbláznil by som sa," priznal.

„Priznávam, že Caroline má čudné nálady, ale poznáme sa už od prvej triedy a to pre mňa veľa znamená," povedala som pracne naučený text.

„To je jasné. Ja... ja prepáč privádzam ťa do rozprakov, to som naozaj nechcel," povedal Ian/Damon s úsmevom.

„Ale chcel," protestovala som opäť: „Inak by to čo hovoríš nemalo skrytý význam alebo sa mýlim?" spýtala som sa naštvane.

„Máš pravdu. Mám rôzne úmysli, ale kto nemá."

„Iste."

„Vidím to. Chceš ma," povedal.

„P..Prosím?" spýtala som sa prekvapene.

„Nebráň sa. Viem, že ťa priťahujem," povedal Ian/Damon. A ja som musela priznať, že áno. Ian ma fakt priťahuje.

„Myslíš na mňa aj keď nechceš. Stavím sa, že sa ti o mne aj sníva." Tiež pravda.

„A teraz ma chceš pobozkať," povedal a začal sa približovať. A musím povedať, že som umierala túžbou. No Elena nie takže som musela pokračovať podľa scenára. Musela som Ianovi streliť facku. Nechcela som niaku silnú, ale nevydarilo sa.

„Šibe ti? Neviem akú hru to so Stefanom na mňa hráte, ale ďakujem neprosím. Neviem čo sa stalo v minulosti, ale jednu vec si vyjasníme," povedala som a úplne sa k nemu priblížila. Bola som nervozna z jeho blízkosti takže mi dalo veľa úsilia hovoriť ako nahnevaná Elena: „Ja nie som Katherin," povedala som a odišla s parkoviska. Hneď na to Julie zakričala: „Stop! Boli ste skvelý," povedala s úsmevom. Tiež sme sa na ňu usmiali, poďakovali a šli do šatne.

„Prečo si na mňa naštvaná?" spýtal sa ma Ian. A ja som sa k nemu obrátila s takým prekvapeným výrazom aký som len dokázala.

„Čo?" spýtala som sa. Ian sa ku mne priblížil tak blízko, že som zabudla dýchať. Len som sa dívala do jeho očí.

„Tá facka. Nebola hraná," vysvetlil a ja som sa uškrnula.

„Prečo by nemala byť hraná? Samozrejme, že bola len som to niak prehnala prepáč," povedala som a pohladkala ho po líci, po ktorom som ho udrela.

„V poriadku," povedal a pohladkal ma po ruke. Znova sa na mňa pozrel, hypnotizoval ma svojimi očami a stále sa nebezpečne približoval. Na chvíľu sa nám dotkli peri, no než sa toho stihlo udiať viac niekdo zaklopal a hneď na to aj vošiel. Candice. No včas sme od seba odskočili.

„Čavte ľudkovia. Prepáčte, ale Julie vraví, že idete natáčať ďalšiu scénu. Dnes už vašu poslednú. Potom môžete ísť domov," oznámila nám s úsmevom.

„Jasne hneď sme tam," povedal Ian.

„Príďte do Eleninej izby," povedala ešte Candice než odišla.

„Ideme?" spýtala som sa po chvíli ticha.

„Jasne," povedal nervozne. Podozrievavo som sa na neho pozrela, ale nič som nepovedala. Následovala som ho až do Eleninej izby. Máme natáčať poslednú scénu v tretej epizode. Elena spí a Damon ju príde navštíviť. Šla som si teda obliecť pyžamo a vliezla som do postele. Ian sa skláňal nado mnou a keď Julie vyhlásila: „Akcia!" začal ma hladkať. Bolo to príjemné, také teplé a jemné akoby sa ma ani nedotýkal. Trvalo to však len krátko. Julie zakrátko vyhlásila: „Stop!" Ian hneď na to skočil do "mojej" postele.

„Hej! Čo tu chceš?" povedala som s úsmevom a hodila do neho vankúš. Vankúš si s úsmevom dal za hlavu a spýtal sa: „Čo ideme teraz robiť?" Zatvárila som sa nechápavo: „Čo chceš robiť? Ideme domov nie?" spýtala som sa.

„Nie nechoď. Poďme si niekam sadnúť a potom ti ukážem môj dom," navrhol Ian so smutným pohľadom, ktorému sa proste odolať nedá.

„No dobre. Kam pôjdeme? Som celkom už aj hladná," povedala som.

„Kam len chceš," potešil sa s úsmevom. Úsmev som mu opätovala. Chvíľu sme sa na seba len tak dívali no boli sme prerušený: „No tak vy dve hrdličky. Chcete tu prespať?" spýtala sa Candice vo dverách Eleninej izby. Obaja sme sa na ňu usmiali: „Tá posteľ je celkom pohodlná," podotkla som s pokrčením ramien.

„Poď moja je pohodlnejšia," povedal Ian a ťahal ma z postele.

„Takže, vy to nepredstierate? Ste naozaj spolu?" spýtala sa nás Candice, keď sme šli do šatne. Ianove poznámky, to ako sa na seba dívame alebo naše držanie sa za ruky - čo mimochodom robí Ian aj teraz - ju zrejme nepresvedčili, že to je len hrané.

„Nie Candice, sme len priatelia. Dobrý priatelia, ktorý pre dobro svojej práce, seriálu a ľudí, ktorých majú radi predstierajú chodenie," uistila som ju.

„Tak to ste naozaj skvelý herci," povedala Candice a lišiacky sa usmiala. Neverila mi. To je jedno nech si myslí čo chce. Ja viem, že medzi mnou a Ianom nič není a asi ani nikdy nebude. On o mňa nikdy záujem mať nebude.

Keď sme prišli do šatne, prezliekli sme sa a šli do reštaurácie. Tej istej, kde sme boli aj naposledy. Tentoraz sme si objednali sushi s červeným vínom. Zahliadli sme niakych paparazzi v kríkoch, ale ignorovali sme to. Sedela som v Ianovom náručí, opierajúc sa o jeho hruď, zatiaľ čo on ma hladkal po vlasoch, šepkal mi do ucha, že ma miluje (čo som nepochopila pretože paparazzi nás určite nepočuli), bozkával ma všade od hlavy až po krk. Ja som mala prepletené prsty s tými jeho, hladkala som ho a keď mi povedal, že ma miluje povedala som: „Ja teba tiež," prekvapilo ma s akou ľahkosťou to hovorím akoby som to nepredstierala...

IAN:

S Ninou sme sa rozhodli, že pôjdeme do tej istej reštiky ako naposledy. Neprotestoval som, len som ju viedol ruka v ruke nočnou Atlantou. Bolo to príjemné mať ju takto pri sebe, držať ju za ruku a prehlasovať ju za svoju priateľku. Presne to sme robili. Zahliadli sme pár paparazzov, ale bolo nám to jedno. Sadli sme si, Nina si sadla ku mne oprela sa o moju hruď, preplietla si so mnou prsty, zatiaľ čo ja som ju hladil po vlasoch a šepkal jej, že ju milujem. Ani neviem prečo, paparazzi nás nemohli počuť, ale bolo mi to jedno. Keď som jej to povedal, povedala, že ma miluje tiež, ale z jej strany to bolo tiež len predstieranie, podobne ako aj s mojej (aspoň to som si nahováral). Bozkával som ju na vrch hlavy, potom nižšie až ku krku. Nesťažovala si a ani ja. Odlepili sme sa od seba až keď nám doniesli sushi, ktoré sme si objednali. Nalial som nám víno a povedal: „Tak, pripíjam na to, aby nám to vyšlo, aby sme dosiahli to čo chceme a aby TVD bolo úspešné. Na nás a TVD," povedal som svoj preslov a s úsmevom sa díval Nine do očí.

„Na nás a TVD," zopakovala s úsmevom a odpila si. Ja takisto. Po dojedení sushi som ju znova objal a prinútil doslova ľahnúť si na moju hruď. Znova si so mnou preplietla prsty. Užíval som si, že ju môžem takto držať v náručí. Aspoň na chvíľu.

Ešte chvíľu sme tam len tak sedeli, potom sme sa pobrali ku mne domov.

„A čo budeme u teba robiť?" spýtala sa ma Nina cestou.

„Pozrieme si filmy a tak," navrhol som.

„To znie skvele," povedala so žiarivým úsmevom. Úsmev som jej opätoval a pobozkal ju na vrch hlavy.

„Nech sa páči. Vstúp," povedal som jej a ukázal na otvorené dvere. Trocha neisto vošla dnu.

„Wow. Žiješ si tu ako v paláci," uznala užasnuto.

„Není o nič väčší ako ten tvoj," oznámil som jej. Pomaly sme sa presúvali do obývačky, Nina si tu zatiaľ všetko prezerala. Ja som zatiaľ zašiel do kuchyne pre dalšie víno.

„Zase ideme piť?" spýtala sa s úsmevom, keď ma videla prichádzať s vínom v ruke.

„Zas? Veď sme dnes vypili len jednu fľašu a myslím, že si to po takom namáhavom dni na pľaci aj zaslúžime. Ty nie?" spýtal som sa s úsmevom a položil pred ňu pohár plný červenej tekutiny. Neskôr sme si pustili niake filmy. Už sme sa nedržali za ruky ani nič podobné. Neboli tu paparazzi. Nemali sme dôvod, ale musím priznať, že ma to trocha aj mrzelo.

„Tak ja by som už mala ísť," povedala Nina, keď skončil už asi tretí film.

„Zbláznila si sa? Teraz ťa nikam nepustím," protestoval som.

„Prečo?" spýtala sa nesúhlasne a vystrašene zároveň.

„Pretože si opitá a je neskoro," vysvetlil som.

„Ja niesom opitá," zvýšila hlas.

„Vážne? Tak sa skús postaviť," vyzval som ju a postavil sa pred ňu keby náhodou spadla. Ako som aj predpokladal, hneď ako sa postavila znova spadla na gauč.

„Dobre, možno trošku," povedala a začala sa uškrňať.

„Tak ja ti prichystám izbu," povedal som jej.

„Musím zavolať mame," povedala. Doniesol som jej mobil a kým som jej chystal hosťovskú izbu zavolala mame. Neskôr som ju odniesol do izby a uložil ju do postele.

„Ďakujem," zamrmlala a v momente spala. Ja som sa na ňu usmial, pobozkal ju na čelo a šiel do sprchy.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction