Život našich hviezd - Kapitola 13. - Spoločné večere • OurStories.cz ~ naše povídky

Nina je veľmi sklamaná a zničená z toho, že si Ian a Phok dobre rozumejú.

28.08.2013 (08:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 274×

EDIT: Článok neprešiel korekciou gramatiky!

Získam Iana za každú cenu a Nina bude trpieť.
IAN:
Neveril som tomu čo som sa práve dozvedel. Nina otvorene priznala, že by o vzťahu medzi nami popremýšľala. Myslel som si, že z jej strany je to všetko len predstieranie, divadielko. Koniec koncov sme profesionálny herci. Ale vlastne sa tým nič nemení. Ja a Nina sme konečne priatelia a to mi stačí.
"Ahoj, čo robíš?" vyrušila ma z premýšľania Phoebe. Usmial som sa a zodvihol k nej zrak: "Ahoj. Ale nič také dôležité."
"Vyzeráš byť šťastnejší," usmiala sa.
"Aj som. Konečne sme sa s Ninou udobrili. Nehovorili sme spolu dosť dlho."
"Tak to som rada. Máš voľno?" opýtala sa.
"Áno. Ďalšiu scénu natáčam až za hodinu. Čo ty?" opýtal som sa aj ja.
"Tiež mám voľno. Taaak, čo si niekam vyjsť?" opýtala sa váhavo s úsmevom. Prečo nie?
"Iste," usmial som sa: "ale platím ja," dodal som.
"Okey. Ale nabudúce ja." S úsmevom som prikývol. Ešte sme zašli za Julie, aby nás náhodou nehľadala.
"Julie? Môžeme ísť niekam na večeru či nás budeš potrebovať?" opýtal som sa. Bola v Eleninej miestnosti, kde akurát Nina a Paul natáčali jednu z milostných scén Eleny a Stefana.
"Nie. Teraz momentálne vás nepotrebujem, ale za hodinu potrebujem Damona," uškrnula sa: "a Phoebe ty už dnes ani nemusíš chodiť. Zas zajtra o tom istom čase," dodala ešte než sme stihli odísť. Rozlúčili sme sa a vyrazili.
PHOEBE:
Hneď ako sme donatáčali scénu s Michaelom a Candice som sa vybrala hľadať Iana. Našla som ho v Salvatorovskej obývačke zrejme ponoreného do niakych myšlienok.
"Ahoj, čo robíš?" pristúpila som k nemu s úsmevom.
"Ahoj. Ale nič také dôležité," pozrel na mňa tiež s úsmevom.
"Vyzeráš byť šťastnejší," usmiala som sa.
"Aj som. Konečne sme sa s Ninou udobrili. Nehovorili sme spolu dosť dlho." Ach, ako mi tá ženská lezie na nervy. Ale som rada, že Ian sa už kvôli nej netrápi.
"Tak to som rada. Máš voľno?" opýtala som sa s nádejou, že by sme mohli ísť niekam na večeru a tak.
"Áno. Ďalšiu scénu natáčam až za hodinu. Čo ty?" Super.
"Tiež mám voľno. Taaak, čo si niekam vyjsť?" opýtala som sa trocha váhavo no s úsmevom.
"Iste," súhlasil a dodal: "ale platím ja."
"Okey. Ale nabudúce ja," trvala som na svojom. Ian s úsmevom prikývol. Ian trval na tom, že ešte zájdeme za Julie, aby nás nehľadala. Neprotestovala som.
"Julie? Môžeme ísť niekam na večeru či nás budeš potrebovať?" opýtal sa Ian zatiaľ čo ja som sledovala Ninin nenávistný a žiarlivý pohľad. Ach, ako som si to ja užívala. Vyčarila som ten najmilší úsmev a robila, že som jej nenávistné pohľady nepostrehla. To ju naštvalo ešte viac. Víťazstvo je na mojej strane.
"Nie. Teraz momentálne vás nepotrebujem, ale za hodinu potrebujem Damona." Konečne som začala vnímať Julie a Iana.
"A Phoebe ty už dnes ani nemusíš chodiť. Zas zajtra o tom istom čase," povedala mi. Usmiala som sa na ňu, rozlúčili sme sa a šli.
NINA:
"Dobre, máte pauzu, ale len chvíľku," oznámila nám Julie a v tú ranu do Eleninej izby vošiel Ian s Phoebe za zadkom. Vtedy do mňa vošla taká zlosť ako ešte nikdy. Nenávistne som sa pozrela na Phoebe.
"Julie? Môžeme ísť niekam na večeru či nás budeš potrebovať?" opýtal sa Ian zatiaľ čo Phoebe sledovala mňa. Celým svojím telom som dávala najavo, že by som jej najradšej odtrhla hlavu, no ona si to nevšímala. Vyčarila milý úsmev a ignorovala moju nenávisť voči nej. To ma naštvalo ešte viac.
"Nie. Teraz momentálne vás nepotrebujem, ale za hodinu potrebujem Damona," povedala Julie a dodala: "A Phoebe ty už dnes ani nemusíš chodiť. Zas zajtra o tom istom čase." HA! Tak jej treba. Dnes v noci máme s Ianom natáčať spolu. Tak povyzvedám ako bolo na tej ich úžasnej večeri! Určite nie tak dobre ako na našich spoločných večeriach s Ianom! Aspoň dúfam...
Ian s Phoebe sa medzitým rozlúčili a odišli. Ja som si uvedomila, že ešte nedávno som to bola JA, ktorá chodila s Ianom na takéto večeri...