OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Zázraky sa dejú - Prolog

27.07.2012 (21:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1024×

„Damon, povedala som ti, že si tie veci máš upratovať!" zakričala som na celý dom. Odkedy som sa rozhodla bývať s Damonom, nakričala som sa cez deň dosť.

„Prepáč, miláčik," povedal sarkasticky. Aj keď to bolo len sarkasticky, páčilo sa mi to. Bože, na čo to zase myslím, zahriakla som sa v duchu. S Damonom som sa rozhodla bývať preto, lebo v penzióne som v bezpečí, ale mala som aj iný dôvod. Neviem prečo, ale chcela som byť s ním. Pod jednou strechou.

Popri rozmýšľaní som sa dostala do kuchyne.

„Nech sa páči, raňajky," povedal Damon s úsmevom, ktorý mám na ňom najradšej. Mali sme palacinky s džemom. Musím uznať, že na to, ako Damon jedlo nepotrebuje, varí každým dňom lepšie a lepšie.

„Ďakujem," povedala som ako každé ráno, keď mi spraví raňajky.

„Nemusíš ďakovať za každé jedlo, ktoré ti urobím. Bývaš u mňa, tak sa o teba musím starať," povedal a znovu vyčaril svoj okúzľujúci úsmev. V poslednej dobe je taký krásny, preletelo mi mysľou a ja som hneď premýšľala nad tým, či bol vždy taký alebo som sa o neho proste vtedy takto nezaujímala. Nakoniec mi to došlo. Vždy bol taký, je to upír, nemení sa. Proste som ho v minulosti takto nevnímala. Vnímala som ho ako brata svojho priateľa. Teraz ho vnímam ako kamaráta, občas aj viac než len to. A toho sa tak desím.

Stefan je ovplyvnený Klausom už vyše pol roka a ja si naňho v prítomnosti Damona už ani nespomeniem. Cítim sa za to previnilo, ale on sa tiež nesnaží, prečo by som sa mala ja.

S Damonom sme mlčky sedeli vedľa seba a jedli palacinky. Každý bol ponorený do vlastných myšlienok.

„Riady umyjem ja," oznámila som mu a už som aj začala umývať taniere. Zrazu som ho cítila. Pohybuje sa strašne rýchlo, ale už som si na to zvykla. Stál hneď za mnou. Skoro sme sa jeden druhého dotýkali.

Otočila som sa a naše pery sa ocitli len niekoľko centimetrov od seba. Nosmi sme sa dotýkali a hľadeli sme jeden druhému do očí. Jeho krásne modré oči sa vpíjali do tých mojich a mne sa z neho podlamovali kolená. Neviem, kde sa to vo mne zobralo, ale zrazu som ho túžila pobozkať. Zavrel oči a nahol sa ku mne ešte bližšie. Naše pery sa už dotýkali a zrazu... Stefan. Stál vo dverách a pozoroval nás. Celú dobu tu bol. Stuhla som. Nevedela som, čo mám robiť, tak som proste ušla.

Damonovi zrejme nič nedošlo až do chvíle, kým nezbadal svojho brata medzi dverami. No to som ja už utekala do svojej izby. Sadla si na posteľ a začala písať.

Milý denníček,

asi pred piatimi sekundami som skoro pobozkala Damona. Viem, je to na neuverenie, ale je to tak. Keď sa ma Damon snažil pobozkať v minulosti, nič som necítila, ale teraz... Chcela som to, nie, túžila som po tom. Naše pery boli od seba vzdialené len na centimetre, nosy sa nám príjemne dotýkali a oči - tie jeho nádherné modré oči - úplne som sa v nich stratila. Kúzlo pominulo vo chvíli, keď som zbadala Stefana postávať a opierať sa o múr dverí. Díval sa na nás a vôbec mu nevadilo, čo sa medzi nami stalo (teda nestalo, ale skoro áno). Stefan je preč, je to len Klausov poskok. Je mi to ľúto, ale nemienim sa kvôli nemu celý život trápiť. Stefan je uzavretá kapitola môjho života, ale Damon? Tým si už nie som taká istá. V poslednej dobe som s ním šťastná. Zabúdam pri ňom na problémy. Zabávame sa a je mi s ním jednoducho skvele. Slovami sa to proste nedá popísať. Niečo k Damonovi cítim a je to čím ďalej, tým silnejšie.

Prestala som písať, denník som skryla do svojej skrýše (pod matrac) a išla si ľahnúť. Ešte dlho som premýšľala nad Damonom a mojimi citmi k nemu. Dospela som k tomu, že ho mám rada a možno aj viac než len to, ale my dvaja nemôžeme byť spolu. Za prvé - je to brat môjho bývalého, za druhé - je to upír, ktorý sa živí ludskou krvou a za tretie - ja a Damon? Veď to už len znie divne. Nie, proste si od neho musím držať odstup, aby sa to ešte nezhoršilo.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Zázraky sa dejú - Prolog: