Zázraky sa dejú - Kapitola 15. - Šokujúce zistenia • OurStories.cz ~ naše povídky

Elena sa konečne dozvedá, čie je jej dieťa. Stefanovo alebo Damonovo? Taktiež sa dozvedá, ako je vôbec možné, že s upírom počala dieťa. Damon sa zoznamuje s dvojičkami.

24.08.2013 (14:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 419×

EDIT: Článok neprešiel korekciou gramatiky!

O nie

čo neskôr som držala na rukách ďalšie malé klbko. Nemohla som sa vynadívať do tých krásnych očí. Toto dieťatko nemohlo byť nikoho iného ako Damona. Krásne modré oči a náznaky čiernych vláskov hovoria za všetko. Usmiala som sa na neho a pohladkala ho po hlavičke.

„Ahoj. Si krásny. Obaja ste," povedala som keď mi doniesli aj malú. Potom nás všetkých troch odviezli do izby. Niekdo zaklopal.

„Môžeme?" nakukla mi do izby Bonniina a Carolinina hlava.

„Jasné," povedala som s úsmevom.

„Dvojčatá?" spýtala sa Car s obavami aj radosťou.

„Riadny šok čo? Aj pre mňa."

„Môžem si ho vziať?" spýtala sa ma Bonnie.

„Jasne." Opatrne som jej podala malého a hneď na to si Caroline vypýtala malú. Hrali sa s nimi, bozkávali ich, hojdali až nakoniec zaspali.

„Aké im dáš mená?" spýtala sa Caroline.

„No tak chlapec to je jasné nie?" spýtala som sa a všetky tri naraz sme povedali: „Damon."

„A dievčatko Lilly," oznámila som im. Zas niekdo klopal.

„Dobrý deň. Prišli sme pre deti. Musíte si trocha oddýchnuť," povedala sestrička a prevzala od Bonnie a Caroline deti.

„Tak mi ťa necháme, aby si si odpočinula," povedala Bonnie.

„Dobre, ale najskôr," začala som.

„Damon nesmie vidieť deti. Hlavne nie malého Damona. Ak mu to docvakne tak neviem čo budem robiť."

„A nechceš mu to už povedať? Veď ak sa Damon o deti postarať nebude chcieť tak ti to proste povie a ty budeš sama. Aspoň ti bude platiť," navrhla Caroline.

„Nie Car on povie, že sa o deti postará, ale len kvôli tomu, že je to jeho povinnosť. Chápeš?" povedala som.

„A presne toto ja nechcem. Proste Damon nieje ten typ človeka, ktorý má rodinu, stará sa o ňu a usadí sa. Ty to vieš tak dobre ako ja Caroline. A už to proste nerozoberajme som unavená."

„Dobre tak my ťa necháme. Odpočívaj," povedala Bonnie a spolu s Caroline odišli. Ja som sa naplno poddala myšlienkám na Damona, na moje novonarodené detičky a to, že nie sú nikoho iného ako jeho. Majú krásneho, dobrého, milého a veľmi múdreho otca. Ich otec je výnimočný a takisto aj oni. Nikdy nedovolím, aby Damon alebo Lilly nevedeli kto je ich otec. Budem im o ňom rozprávať každý deň.

O NIEKOĽKO DNí:

„Elena?" počula som z detskej izby. Bonnie si listovala v čarodejníckej knihe a strážila deti zatiaľ čo ja som s Caroline robila obed. Po pôrode som nemala materské mlieko, ale ani som ho nepotrebovala. Lilly aj Damon pijú len ľudskú krv a čo sa týka jedla jedia tak ako ľudia aj keď majú len pár dní, jedia ako päťročné deti. Taktiež sú vyspelé v iných veciach. Napríklad vedia už sedieť a loziť a to majú len pár dní. Vyšla som za Bonnie do detskej, zobrala si dvojičky na kolená a začala ich kŕmiť.

„Pamätáš sa na to, keď sme skúšali to kúzlo pravej lásky?" spýtala sa ma Bonnie zrazu a ja som si hneď spomenula.

„Jasne, že áno. Vtedy, keď som chcela zistiť či je Damon pre mňa ten pravý," pripomenula som.

„Správne. No a vtedy sme si asi nepozreli vedľajšie účinky," poznamenala Bonnie.

„Ako nepozreli? Povedala si, že žiadne niesú." Už som panikárčila.

„No, predsalen je jeden. Tehotenstvo," priznala Bonnie.

„Ty si to vedela?" spýtala som sa jej.

„Nie samozrejme, že nie. Teraz, keď som listovala v knihe som na to narazila," povedala Bonnie, zobrala si dvojčatá a mne podala knihu.

„Čítaj!" prikázala mi. Ja som teda začala čítať: „Toto kúzlo vám má ukázať vašu pravú lásku. Toto kúzlo je jednoduché a nemá žiadne vedľajšie účinky, okrem jednej: tehotenstvo. Samozrejme toto kúzlo je zamerané na upíra - samčeka a človeka - samičku. Ak je upír pravá láska pre človeka je dosť pravdepodobné, že s ich lásky vznikne dieťa. Môže za to čarodejka s jednej legendy o pravej láske. Legenda hovorí:

Kedysi dávno žil pár - upír a človek. Upír sa kvôli svojej milej úplne zmenil. Začal k nej byť pozorný, chrániť ju... milovať ju. Jeho milovaná mu samozrejme lásku opätovala. Keď sa naplno poddali svojej láske žena začala pociťovať zvláštne veci. Neskôr zistila, že čaká potomka. Nevedela ako je to možné tak zašla za svojou kamarátkou čarodejkou, ktorá jej povedala, že nemohla dovoliť, aby taký krásny pár ako bola ona a jej upír nemali potomkov. Zoslala na nich kúzlo, ktoré im umožnilo založiť si rodinu. Z tejto legendy teda vyplýva, že každý upír môže počať dieťa, ale len so svojou ľudskou pravou láskou. Dieťa bude mať zvláštne schopnosti ako jeho otec a starnúť prestane taktiež vo veku svojho otca. Odvtedy sa stane plnohodnotným upírom. Dieťa bude mať schopnosť ovplivňovať," dočítala som a pozrela sa na Bonnie.

„Takže z toho vyplýva, že Damon ťa miluje a vždy miloval a má právo vedieť, že má deti," povedala Bonnie.

„Nie. Aspoň nie teraz hneď," upozornila som ju zdvihnutím jedného prsta.

„Dobre, dobre. Bol to len návrh," obraňovala sa Bonnie.

„Elena úprimne si myslím, že o chvíľu začnú už aj chodiť a rozprávať. Najzvláštnejšie na tom je, že rastovo sú také ako iné bábätká. Rastú tak ako ostatné deti, len intelektuálne sú vyspelšie," rozprávala Bonnie a pri tom hľadela na dvojičky.

„Sú to napol upíry asi je to normálne. V knihe sa nič také nepíše asi je to u každého iné. Píše sa tam len to, že prestanú starnúť vo veku ako ich otec. Čiže 23 rokov. Toľko mal Damon, keď sa stal upírom. Potom už nebudú starnúť stanú sa plnohodnotnými upírmi," zopakovala som slová po knihe.

„A písalo sa ešte, že budú mať moc ovplivňovať. Teda ak som dobre počúvala," pozrela sa na mňa Bonnie s otáznikmi v očiach.

„Áno. Toto zdedia po otcovi," prikývla som.

„A čo pitie? Dáš im niekedy aj niečo iné ako krv?" spýtala sa Bonnie.

„Môžeme ísť na nákup a kúpiť niake umelé materské mlieko. Za pokus nič nedáme, ale pochybujem, že to vypijú," poznamenala som.

„Dobre tak pome. Kde je Caroline?" spýtala sa Bonnie.

„Povedala, že zájde do Mystic Falls zistiť aká je tam situácia, pozrieť sa na Damona a tak. Ste tu už vyše troch týždňov. Určite je to podozrivé. Šla sa zbaliť, povedala, že sa potom príde rozlúčiť," povedala som.

„No a nechceš ísť s ňou? Ja ti deti postrážim, aby si ich nemusela vláčiť so sebou a hlavne, aby ich nevidel Damon," ponúkla sa Bonnie.

„Nie. To nie je dobrý nápad. Ešte sa neovládnem a zas sa medzi nami niečo stane ba čo horšie poviem mu pravdu," povedala som. Ale myšlienka ísť za Damonom bola lákavá. No musím byť silná a konečne na neho zabudnúť. On to už možno aj urobil.

„Tak baby som pripravená," vtrhla do izby Caroline čím ma úplne vytrhla z myšlienok.

„Budete mi chýbať," pokračovala obímajúc moje bezbranné detičky.

„Caroline zadusíš ich. Daj mi ich," hašterila sa Bonnie.

„Hej! Idete sa biť o moje deti?" spýtala som sa s úsmevom.

„Prepáč," povedali dvojhlasne a obe sa za mnou rozbehli. Všetky tri sme sa objali a dvojičky nás zatiaľ s úsmevmi od ucha k uchu pozorovali z postele.

„Dávaj si pozor," upozornila som ju.

„Jasne. Veď tam nejdem na dlho. Ani sa nespamätáte a budem zasa tu," povedala Car s úsmevom.

„Tak ja idem. Lebo nestihnem lietadlo," povedala Caroline a šla dolu. Posadila som dvojičky do ohrátky a spolu s Bonnie sme šli za ňou. Caroline ide na letisko mojím autom. Aj tak sa teraz nikam nechystám takže mi to nevadí a ako sama povedala za chvíľu sa vráti. My s Bonnie sme sa teda pobrali do vnútra a prichystali seba aj dvojičky na prechádzku. Šli sme do nákupného centra kúpiť niečo na jedenie a samozrejme aj na oblečenie. Dvojičkám sme pokupovali všetko možné od hračiek cez oblečenie až po bazén, keď budú staršie, aby sa na dvore mali s čím hrať. Kúpili sme im na dvor aj detské preliezačky. Doslova sme im vytvorili vlastné ihrisko. Aj my s Bonnie sme si kúpili niečo na seba. Spokojné sami so sebou sme sa o druhej vrátili domov. Bonnie šla robiť obed a ja som šla vyskúšať to materské mlieko. Dala som ho najprv Damonovi, hneď ako zistil, že to nie je krv to vypľul a viac sa toho ani nedotkol. Potom som ho dala malej Lilly. Výsledok bol rovnaký.

„Tak ako si dopadla?" spýtala sa ma Bonnie, keď som vošla do kuchyne s plnými fľaškami nevypytého mlieka.

„Obaja to vyskúšali, a keď zistili, že to nie je krv vypľuli to. Piť mlieko nebudú. Keď budú starší skúsim to s džúsom, ale pochybujem. Som rada, že jedia aspoň normálnu ľudskú stravu a nie sú len na krvi," povedala som umývajúc fľaški. Potom som do nich nabrala krv.

„Odkiaľ máš vlastne tú krv?" spýtala sa Bonnie.

„Z nemocnice," povedala som a šla hore za dvojičkami. Tie už boli rozlezené po izbe a obaja skúšali nové hračky.

„Páčia sa vám hračky?" spýtala som sa a ako odpoveď som dostala dva rozžiarené úsmevy.

„Tak to som rada. Poďte ku mne dám vám piť a tentoraz to nebude mlieko," povedala som s úsmevom. V sekunde už boli obaja pri mne.

„Páni. Zdá sa, že aj upíriu rýchlosť ste zdedili po ockovi," povedala som s úsmevom a podala im fľaški. Obaja si ku mne ľaškali a začali piť. Po vypití všetkej krvi z fľašiek som ich oboch uložila do postieľok. V momente zaspali. Pripomenulo mi to Damona. Ten, keď bol únavený tak tiež stačilo, aby si ľahol a hneď zaspal. Smutne som sa na dvojičky usmiala.

„Aspoň niečo s teba mi zostalo Damon." Z očí mi vyhrkli slzy. Utrela som ich, pohladkala som deti a šla za Bonnie.

O ŠES

Ť MESIACOV:

„Mama. Kde je Bonnie?" spýtala sa ma Lilly. Odkedy sa naučili aj s Damonom rozprávať stále sa ma niečo pýtajú a ja im s radosťou odpovedám. Sú to veľmi vyspelé deti hlavne na svoj vek. Majú šesť mesiacov a rastom sú síce rovnaký ako iné deti v ich veku, ale vedia rozprávať, chodiť a niekedy až moc detailne vnímajú svoje okolie. Stále počúvajú o čom sa ja, Bonnie a Caroline bavíme a v poslednej dobe je to hlavne Damon. Vedia, že je to ich otec. Ale vedia aj to, že tu s nami nemôže byť. Keď sa pýtajú prečo vždy odpoviem rovnako. Rozišli sme sa. Obaja túžia spoznať ho, ale len ja viem, že sa to nikdy nestane. Dala som im jeho fotku, aby mali aspoň niaku predstavu ako asi vyzerá.

„Mami, som smädný," prišiel za mnou Damon a ťahal ma za nohavicu. Zobrala som ho na ruky a odniesla k sestre na gauč. Tá teraz nič nevnímala lebo dívala Twilight Ságu. No vážne. Napoli upírie dieťa, ktoré má pol roka díva ságu o upíroch. Keď som to prvý krát videla nevedela som čo mám robiť. Mám jej to zakázať alebo ju nechať tak? Nakoniec som to vzdala a nechala ju tak.

„Počkaj tu krpček. Donesiem ti fľaštičku," povedala som a šla do kuchyne, pripraviť dvojičkám pitie.

„Tak nech sa páči," povedala som a na stôl im položila tácky s jedlom (ľudským) a krv. Kŕmiť som ich nemusela to oni už zvládnu aj sami. Ja som šla teda umyť riad. Potrebovala by som ísť do obchodu a tým dvom tiež neuškodí, keď pôjdu trocha na čerstvý vzduch.

„Deti poďte sa obliecť pôjdeme do obchodu a trocha vonku," oznámila som im.

„Mami mne sa nechce," reagovala hneď Lilly a oči znova zabodla do obrazovky, kde sa zrovna Bella a Edward cukrovali. Prečo svojej pol ročnej dcére zapínam takéto hlúposti? Pýtala som sa samej seba. Pokrútila som hlavou a kašľala na to.

„Ani mne," fňukal Damon.

„Fajn aspoň mi to nebude tak dlho trvať. Idem teda sama, ale opovážte sa niečo urobiť kým budem preč. Budete len sedieť a dívať telku jasné?" spýtala som sa.

„Jasne," odpovedali dvojhlasne. Ešte, že mám také poslušné deti, pomyslela som si s úsmevom. Toto určite zdedili po mne. Obliekla som sa a ešte raz zašla do obývačky za deťmi.

„Takže, žiadne behanie, skákanie ani nič podobné jasne?" spýtala som sa. Obaja prikývli.

„Mám vás rada," povedala som, oboch ich pobozkala a šla.

DAMON:

Potuloval som sa len tak po Denveri. Dobre tak nie len tak. Chcel som stretnúť Elenu. Od Caroline viem, že má dvojičky. Chcel by som ich vidieť. Ani neviem prečo, ale mám taký pocit, že by som ich mal vidieť. Že sa za tým niečo skrýva. Niečo dôležité. Stále som chodil po uliciach a naťahoval krk či ju nezbadám, ale nič. Rozhodol som sa teda, že zájdem k jej domu a uvidím niečo aspoň cez okná. Keď som prišiel ku domu nakukol som do obývačky. Elenu som nevidel no zato som zbadal malé asi pol ročné dievčatko ako sedí na gauči a pozerá telku. Krásne dievčatko s hnedými očkami ako Elena. Niet pochýb, že toto dieťatko je Elinino. Keď som ju videl zatúžil som po tom, aby bola moja. A nielen kvôli jej kráse, ale kvôli tomu, že bola Elinina. Chcel som mať dieťa s Elinou no bohužiaľ to sa nikdy nestane. Túžil som vidieť aj toho chlapčeka, ale dievčatko ho zakrývalo. Rozhodol som sa teda preskúmať dom. Kto v ňom je a tak. Nenašiel som však nič. Ani toho Matthewa ani Elenu. To bolo dosť zvláštne, keďže deti v dome boli. Nenechali by ich predsa samých. Viac som neváhal. Vošiel som do domu a zamieril na poschodie. Prešiel som ho celé, ale nič ani nikoho som nenašiel. Potom som prepátral prízemie okrem obývačky. Taktiež nič. Tak som teda pomaly a potichu zamieril do obývačky. Nechcel som, aby ma uvideli chcel som sa len pozrieť na toho chlapca. Neviem čo to so mnou bolo. Bol som ako zhypnotizovaný proste som ho musel vidieť. Akoby sa v ňom skrývalo tajomstvo ľudstva alebo čo.

Priblížil som sa ku gauč a v tom: „Ocko!" zakričal chlapec. Ostal som stáť ako obarený. Žeby si ma splietol s tým Matthewom? Nie. To určite nie. A vôbec akoto, že to dieťa už rozpráva a stojí? Naozaj to dieťa stálo na gauči, vzpriamene a ukazovalo na mňa prstom. Dievčatko sa taktiež postavilo, ale bolo vystrašené. Bálo sa ma. Chlapček sa začal ku mne približovať.

„Damon nie! Je to niekto cudzí môže ti ublížiť," rozplakalo sa dievčatko. Damon? Ten chlapec sa volá Damon? A som ja v správnom dome? Býva tu vôbec Elena? Žeby mi uniklo jej presťahovanie? Tieto otázky som si kládol vo svojej hlave zatiaľ čo chlapček sa stále približoval a dievčatko plakalo. Musel som niečo spraviť.

„Nie, nie. Ja vám neublížim. Prišiel som za vašou mamou," začal som vysvetľovať.

„Ale ona tu není," povedalo dievčatko stále so slzami v očiach.

„Ja viem. Ale neboj sa ma. Dobre. Spolu tu na ňu počkáme a ja sľubujem, že sa vám nič nestane," povedal som a pomaly sa k nim približoval. Chlapec mi hneď skočil do náručia.

„Ty si náš ocko?" spýtal sa ma.

„No to by som aj ja rád vedel. A prečo vás tu mamička nechala samých?" spýtal som sa.

„Lebo sa nám nechcelo ísť do obchodu," povedal malý zrejme Damon.

„Ty sa voláš Damon?" spýtal som sa.

„Áno. Po tebe," povedal s úsmevom.

„A ty princezná?" spýtal som sa dievčatka.

„Lilly," povedala potichu ešte stále bojazlivo, ale už neplakala.

„Rád ťa spoznávam Lilly. Nejdeš sem k nám?" spýtal som sa jej. Sedela na samom konci gauča a bolo na nej vidno, že sa veľmi bojí. Pomaly sa k nám priblížila a ja som ju zobral do náručia. Je možné, že tieto deti sú naozaj moje? Lebo ak áno, som ten najšťastnejší upír na svete.

„Kde je mamička tak dlho? Som smädná," sťažovala sa Lilly.

„Prečo si to nepovedala? Dám ti piť len mi musíte ukázať, kde ho máte," povedal som a pozrel sa na Damona. Až teraz som si všimol, že má modré oči. Keby len modré, sú kopiou tých mojich. Než som sa stihol spamätať niekdo otváral vchodové dvere.

„Už som doma," povedala Elena no len čo sa otočila a zbadala ma s jej deťmi v náručí zmeravela.

„Damon? Čo tu robíš?" pýtala sa.

„No ja neviem. To skôr ty by si mi mala povedať prečo ma tvôj syn volá ocko," povedal som a na tvári vykúzlil očarujúci víťazoslávny úsmev.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction