Zázraky sa dejú - Kapitola 13. - Prekvapenie • OurStories.cz ~ naše povídky

Damon prekvapí Elenu, Caroline aj Bonnie, keď sa náhle objaví v Denveri pred Eleniným domom.

22.08.2013 (12:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 248×

EDIT: Článok neprešiel korekciou gramatiky!

"Bonnie kde je Elena?"

"Ja neviem. Nie je tu?" spýtala sa ma Bonnie.

"Nie Bonnie nie je! Keby tu bola asi sa

ťa na to nepýtam," vysvetľoval som ako malému decku.

"Tak ja vážne neviem kde je. Pýtal si sa už všetkých?" spýtala sa ma. Bola nervózna. Viem, že niečo skrýva. Ale čo? Rozmýšľal som. Nič ma nenapadlo.

"Bonnie ty niečo vieš," povedal som a priblížil sa k nej. Zadíval sa jej do očí ako pri ovplyvňovaní. Samozrejme som ju neovplyvňoval. Elena by mi to v živote neodpustila.

"Nepôjde to Damon. Beriem železník," oznámila mi.

"Neovplyvňujem ťa. Len chcem vedieť pravdu. Kde je Elena?" spýtal som sa znova.

"Damon ja neviem!" zakričala. Jasný znak toho, že niečo skrýva.

"Bonnie no tak! Chcem vedieť čo s ňou je. Je to kvôli mne? Už nechcela byť so mnou?" pýtal som sa jej.

"Nie. Elena odišla kvôli... Dobre, tak bolo to kvôli tebe. Vieš, ona už k tebe nič necítila, ale nechcela ťa zraniť," povedala a zrejme čakala na moju reakciu.

BONNIE:

"Bonnie kde je Elena?" prvá otázka, ktorú som počula, keď som prišla do domu Gilbertovcov. Po prílete som šla domov, kde som si odložila kufre a hneď na to som šla k Elene domov pre nejaké jej veci. A hneď tu ma privíta "príjemný" Damonov hlas. To teda pekne začína.

"Ja neviem. Nie je tu?" spýtala som sa ho.

"Nie Bonnie nie je! Keby tu bola asi sa ťa na to nepýtam," začal mi to vysvetľovať ako malému decku. Ja som samozrejme ani nevedela čo hovorím. Bola som strašne nervózna.

"Tak ja vážne neviem kde je. Pýtal si sa už všetkých?" spýtala som sa ho. Určite vedel, že niečo skrývam. Nad niečím premýšľal.

"Bonnie ty niečo vieš," povedal a začal sa približovať. Zadíval sa mi do očí ako pri ovplyvňovaní. Dopekla, železník som užívať ešte nezačala.

"Nepôjde to Damon. Beriem železník," oznámila som mu aj keď to nebola celkom pravda.

"Neovplyvňujem ťa. Len chcem vedieť pravdu. Kde je Elena?" spýtal sa ma znova.

"Damon ja neviem!" zakričala som.

"Bonnie no tak! Chcem vedieť čo s ňou je. Je to kvôli mne? Už nechcela byť so mnou?" spýtal sa ma a v jeho očiach bolo vidieť strach, bolesť a všetky tieto bolestivé pocity.

"Nie. Elena odišla kvôli... Dobre, tak bolo to kvôli tebe. Vieš, ona už k tebe nič necítila, ale nechcela ťa zraniť." Dobre toto som prehnala, ale bude to tak lepšie. Rýchlejšie sa s tým zmieri a možno ju ani nebude hľadať.

"Idem ju hľadať!" no, ale dúfať som mohla.

"Kde odišla?" spýtal sa ma.

"Niekde do Európy." Zaklamala som podľa Eleniných rád.

"Do Európy? Prečo?" zrejme to bola len rečnícka otázka tak som mlčala. Damon ku mne prišiel, chytil ma za plecia a začal mnou triasť: "Kde presne šla?" neodpovedala som.

"Bonnie! Si hluchá?!" kričal.

"Ja neviem. Povedala len, že ide do Európy. Nepovedala kde presne," uzavrela som.

"Fajn. Tak ja idem a neskúšaj ma zastaviť!" povedal varovne a potom som počula už len tresknutie vchodových dverí.

"Dopekla!" zanadávala som a zobrala mobil. Vytočila som Elenine číslo a čakala na odpoveď.

"Áno?" ozvalo sa z druhej strany.

"Ahoj Elena to som ja. Prepáč, ale musela som Damonovi povedať, že si odišla kvôli tomu, že k nemu už nič necítiš," vysypala som zo seba a čakala na jej reakciu.

"Dobre Bonnie netráp sa. Spravila si to čo bolo potrebné je to v poriadku," vydýchla som si.

"Elena a čo Caroline? Nepovieme jej to?" spýtala som sa jej. Nepáči sa mi, že o tom nevie.

"Tak dobre. Vieščo sprav to tak, aby o ničom nevedela. Chcem jej to radšej povedať sama. Ty ju sem iba priveď," povedala Elena.

"Dobre ako chceš. Tak ja už idem. Damon ťa šiel hľadať do Európy takže náš plán vychádza," oznámila som jej.

"Dobre. Ďakujem ti Bonnie. Si najlepšia kamarátka," povedala mi a potom už zložila.

ELENA:

Po telefonáte s Bonnie som šla do sprchy. Snažila som sa nemyslieť na Damona a na to kde sa teraz asi túla, ale nešlo to. Myšlienky sa zo mňa valili ako vodopád. Myslela som na naše spoločné chvíle, na našu prvú noc, na jeho dotyky, bozky, krásnu postavu. Samozrejme spolu s myšlienkami prišli aj slzy. Už som ani nevedela, ktoré kvapky sú zo sprchy, a ktoré sú moje slzy. Posadila som sa do sprchy a rozplakala sa ešte viac.

Takto som tam presedela asi dve hodiny až kým som konečne nezačala cítiť aj niečo iné ako bolesť. Zimu. Postavila som sa, umyla si hlavu a šla do postele. Pustila som si telku a pri nej aj zaspala.

DAMON:

Nasadol som do auta a vydal sa do Európy. Moc som neveril tomu, že Elena je práve tam, ale práve teraz to bola moja jediná stopa. Jediná nádej, že ju ešte uvidím. Nechápem prečo? Veď nám to spolu tak dobre šlo. Teda aspoň ja som si to myslel. Bolo to tak len z mojej strany? Ale nie to určite nie. Prečo pochybujem o jej láske? Určite sa niečo stalo a preto musela odísť. S mojích myšlienok ma vyrušil telefón.

"Čo je Bonnie?!" spýtal som sa rozčúlene.

"Kde si?" spýtala sa ma.

"Na ceste na letisko," oznámil som jej.

"A kam máš namierené?"

"Ešte neviem. Asi Paríž."

"No dobre tak sa drž pa." Zložila a ja som sa znova venoval ceste.

O TÝŽDEŇ:

BONNIE:

"No tak Caroline poď so mnou do Denveru." Uprela som na Caroline svoje prosebné oči a čakala čo sa bude diať.

"Bonnie, Elena sa niekde stratila a ty tu myslíš na nejaký výlet!" vyčítala mi.

"Dobre, tak takto. Poď so mnou a uvidíš Elenu." Caroline sa na mňa neveriacky pozrela.

"Bonnie ty vieš kde je a doteraz si nič nepovedala? Veď ju tu hľadá celé Mystic Falls!" začala svoj monológ.

"Áno a v tom je ten problém," povedala som jej keby jej to náhodou ešte nedošlo.

"A prečo sa skrýva?" spýtala sa.

"Officiálny dôvod je, že už nechcela byť s Damonom, ale je to úplne inak. No sľúbila som jej, že ti to povie sama," oznámila som jej.

"Tak rýchlo poďme už sa neviem dočkať akýže to má dôvod na to, aby nás takto vystrašila a opustila Damona, ktorý bol konečne po dlhej dobe šťastný." Povedala Caroline a začala sa baliť.

"Caroline? Čo robíš, ideme tam iba na otočku," oznámila som jej a na jej tvári bolo vidieť sklamanie.

"Ale no Bonnie. Keď už tam budeme tak tam ostaňme aspoň na tri dni." Prosíkala Caroline.

"No dobre. Vidím, že ťa neprehovorím a to si ešte nevidela Elenin dom. To potom nebudeš chcieť odísť vôbec," povedala som s úsmevom.

"Ona má dom?" spýtala sa Caroline užasnuto.

"Áno a ešte aký. Zdedila ho po rodičoch." Usmiala som sa a Caroline radšej už ďalej nič nehovorila. Nemala slov.

"Fajn tak ja idem domov a tiež sa pobalím. Na letisko pôjdeme mojím autom takže prídem po teba." Povedala som, rozlúčili sme sa a odišla som domov sa zbaliť.

"No tak Caroline poď už!" zakričala som znova. Sedela som v aute pred Carolininým domom.

"Veď už som tu." Nastúpila do auta a mohli sme vyraziť.

"Kde máš kufre?" spýtala som sa.

"Vzadu v aute."

"No dobre tak poďme. A ten jej dom je niekde blízko letiska?" spýtala sa ma.

"Nie. Je tri hodiny odtiaľ."

"A to ako sa tam dostaneme?"

"Elena pre nás príde na aute," oznámila som jej a jej tvár vyzerala rovnako ako moja keď mi Elena povedala, že si kúpi auto.

"Ona vyhrala v lotérii alebo čo?" spýtala sa.

"Nie má nejaké peniaze," povedala som.

"Damonove?" spýtala sa rovnako ako ja pred týždňom.

"Nie. Veď vieš, že Elena by si od Damona peniaze nezobrala," povedala som jej aj keď mňa to hneď tiež napadlo.

"Pravda." Uznala.

Kým sme prišli na letisko už ani jedna z nás neprehovorila. Každá sme sa venovala svojim myšlienkam. Vošli sme do vchodu 1D odkiaľ malo letieť lietadlo do Denveru.

"Idem zavolať Elene a dohodnúť sa." Zobrala som si mobil a vytočila jej číslo.

"Ahoj Elena. Mohla by si dnes pre nás prísť na letisko?" spýtala som sa.

"Jasne len povedz kedy prídete a som tam." Povedala mi celá šťastná. Zrejme sa tam sama už nudí.

"Dobre, tak teraz za desať minút už odlietame takže za tri, štyri hodiny sme tam," povedala som jej.

"Super tak ja sa osprchujem a idem na letisko," povedala.

"No dobre. Tak zatiaľ pa." Zložila som a v ten istý moment nám letuška oznámila, že odlietame.

DAMON:

Všade okolo mňa svietili tabuľky s nápisom DENVER. Čo je to s tým letiskom? To dnes nemajú žiadne iné lety len do Denveru alebo čo? Je to ako znamenie, pomyslel som si. Ale nie blbosť. Idem do Paríža. Ešte raz som si to premyslel. Elena vždy chcela vidieť Paríž, Londýn a tak podobne. Ale na druhej strane vždy chcela vidieť aj Denver. Vlastne Denver chcela vidieť zo všetkého najviac. Fajn! Blbé znamenia idem teda do Denveru. Povedal som si sám pre seba a šiel do dverí s nápisom 1D odkiaľ letelo lietadlo do Denveru.

BONNIE:

"Bonnie nechcem ťa strašiť, ale asi o päť miest ďalej sedí Damon," povedala mi Caroline a zadívala sa pred nás.

"Čože? Ako je toto možné? Čo tu vlastne robí?" šepkala som a dívala sa Damonovým smerom. Čo tu dopekla robí Damon? Elena ma zabije ak ju Damon uvidí, pomyslela som si. Zbytok cesty som pretrpela. Ja aj Caroline sme boli stále nervózne nevedeli sme či sa na nás Damon nedíva, či o nás už náhodou nevie a nehrá s nami túto hru. Ale museli sme to vydržať. Keď sa lietadlo zastavilo vyleteli sme z neho akoby horelo.

"Poď Caroline Elena je tam." Schytila som ju za rukáv a bežali sme k Eleninému autu.

"Elena poď rýchlo. Rýchlo Elena," poháňala som ju.

"Prečo?" spýtala sa ma a konečne naštartovala.

"Damon." Povedala som.

"Čo? On je tu? Čo tu robí?" Vysypala na mňa plno otázok.

"Neviem Elena naozaj neviem. Hlavne už poďme." Povedala som a keď sme sa konečne dostali z letiska oddychla som si. Damon nebol nikde v dohľade. Tak sme na neho už aj zabudli a venovali sa len jedna druhej a tretej :D.

Cesta ušla celkom rýchlo. Zabávali sme sa, smiali, rozprávali a tak ďalej.

"No tak Elena hovor. Viem, že sa celú cestu chceš spýtať len na to jedno." Šibalsky, ale trocha so smútkom som sa na ňu pozrela.

"Tak fajn. Ako sa má Damon?" spýtala sa ma konečne Elena.

"Ja sa mám fajn čo vy?" ozval sa Damon za nami. Keď sme sa otočili zbadali sme jeho arogantný úsmev. Všetky tri sme úplne skameneli. Vôbec nevyzeral na to, že je zranený. Bol celkom v pohode.

"Prekvapenie!" dodal neskôr, keď sme sa na neho už všetky dívali.

ELENA:

Celú cestu čo sme šli z letiska ku mne domov myslela som len na Damona. Odkedy som sa dozvedela, že je tu v Denveri bola som ako na nožoch. Nevedela som či nás náhodou nesleduje alebo nieje niekde nablízku a čoskoro ma nenájde. Keď sme konečne dorazili pred môj dom Bonnie sa ma spýtala: "No tak Elena hovor. Viem, že sa celú cestu chceš spýtať len na to jedno." Mala pravdu, celú cestu som sa chcela spýtať ako sa má Damon. Fajn, tak som to teda konečne vyslovila: "Tak fajn. Ako sa má Damon?"

"Ja sa mám fajn čo vy?" Otočili sme sa k nemu a on dodal: "Prekvapenie!"

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction