Zázraky sa dejú - Kapitola 11. - Rozlúčka • OurStories.cz ~ naše povídky

Elena sa rozhodla aj so svojím nenarodeným dieťatkom odísť z Mystic Falls. Už len ostáva rozlúčiť sa...

20.08.2013 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 312×

EDIT: Článok neprešiel korekciou gramatiky!

Som tehotná.

V tú chvíľu, keď som sa to dozvedela som nevedela čo mám robiť ako sa mám cítiť. Bola som šťastná no aj som sa bála. Nemám v pláne to povedať nikomu. Ani Damonovi a Stefanovi už vôbec nie. Proste odídem. Odídem a začnem nový život aj so svojím dieťaťom.

"Čo budeš robiť?" spýtala sa ma Bonnie.

"Odídem," povedala som a ani sa na ňu nepozrela. Dívala som sa do zeme a spomínala na chvíle s Damonom. Už nikdy nebudem počuť jeho sarkastické poznámky, nikdy nebudem cítiť jeho dotyky na mojom tele, nikdy mi ráno nespraví svoje úžasné raňajky, už nikdy ho neuvidím. Spomínala som a pritom plakala. Bonnie si ku mne sadla a utešovala ma. Neskôr ma zakryla dekou a urobila čaj s medom. Po niekoľkých hodinách som zaspala.

Keď som sa zobudila Bonnie vedľa mňa sladko spinkala. Zakryla som ju a šla do kuchyne, aby som ju nezobudila. Bola som príšerne hladná tak som si spravila palacinky (neviem prečo práve palacinky) a čaj. Keď som ich však dojedla stále mi niečo chýbalo. Chcela som jedlo, ale nie palacinky ani nič podobné. Ťahalo ma to inam. Do pivnice. Šla som ako zhypnotizovaná. Stále som kráčala a kráčala, až som došla k dverám, kde sa moja posedlosť ešte zdvojnásobila. Opatrne, pre istotu, som vošla dovnútra. Zbadala som na stole pytlík s krvou.

Jasné, práve mi to došlo, nosím pod srdcom predsa upírie dieťa je jasné, že budem mať chuť na krv. Keď som si to konečne takto ujasnila zobrala som sáčok a začala piť. Hnusilo sa mi to, ale už som prestávala byť hladná, tak som si povedala, že to pretrpím.

"Elena? Čo to tu robíš?" ozval sa zrazu za mnou Damon. Poskočila som, ale rýchlo som sa spamätala. Utrela som si ústa, aby som z nich zmila dôkazy. Potom som sa konečne otočila k svojmu milému.

"Ahoj. Ja-Ja som tu niečo hľadala," koktala som a nervózne som sa usmiala. Dúfam, že mi uverí, pomyslela som si.

"Aha a už si to našla?" spýtal sa ma.

"Nie. Asi to tu není," priznala som a pobozkala ho. Bolo to úžasné. Moje pocity sa akoby zdvojnásobili. Bolo to omnoho intenzívnejšie ako keď som ho bozkávala inokedy. Trocha mi to pripomínalo pocity, ktoré mi opisoval Stefan keď hovoril o upíroch. Po niekoľkých minútach sme sa od seba konečne odlepili.

"Úžasné," povedala som s úsmevom. Damon mi úsmev opätoval a pevne ma objal.

"Chceš večeru?" spýtal sa ma.

"Ak budeš taký dobrý," povedala som a znova ho pobozkala.

"Tak poďme." Zobral ma za ruku hore, kde pri stole sedela Bonnie.

"Ahojte holúbkovia," povedala provokatívne.

"Ahoj," povedali sme skoro naraz. Damon sa hneď vybral ku kuchynskému drezu a ja som išla k Bonnie. Tá mi naznačila, aby sme šli do obývačky. Tak sme teda šli.

"Povedz mu to!" vybehla na mňa Bonnie.

"Nie!"

"Bonnie chceš večeru aj ty?" prišiel sa spýtať Damon.

"Jasne ak budeš taký dobrý a ochotný..." povedala Bonnie so širokým úsmevom a ja som nad tým len krútila očami. V poslednej dobe sa mi zdá, že Bonnie Damona vyzlieka pohľadom.

"Vidíš aký je zlatý? Postaral by sa o teba aj o vaše bábätko. Elena! No tak. Musíš mu to povedať. Nemyslíš, že si zaslúži, aby vedel o vlastnom dieťati?" spýtala sa Bonnie.

"Bonnie! Veď ja ani neviem či je jeho alebo jeho brata!" povedala som už vážne hystericky.

"A mohli by sme sa o tom baviť, keď hlavný dôvod našej debaty nebude vedľa chystať večeru?"

"Nepočuje nás," poznamenala Bonnie.

"Ako vieš. Je to upír Bonnie," pripomenula som jej.

"Veď dobre. Ale aj tak mu to musíš povedať!"

"Ale ja nechcem. Proste a jednoducho odídem z mesta a už sa o tom viac nemienim baviť," uzavrela som náš rozhovor a šla za Damonom.

A takto to šlo stále. Bonnie ma presviedčala, aby som Damonovi povedala, že čakám jeho dieťa aj keď to ešte nebolo isté. Damon ma brával na všelijaké výlety, akcie a večere a ja som sa cítila strašne previnilo, že mu musím takto klamať hlavne v takej závažnej veci ako je tehotenstvo. Mal nejaké podozrenia, ale ihneď som ich zahnala vášnivým bozkom a v krajnom prípade aj niečim iným....

Stále som pila krv a začínala mi chutiť čím ďalej tým viac. Našťastie, keď som bola v blízkostí ľudí nemala som žiadne vražedné myšlienky smerované na ich tepny. Už len to by mi k šťastiu chýbalo. Proste som bola na sto percent presvedčená, že je to napoli upírske dieťa. Najprv som sa bála, ale teraz mám nesmiernu radosť, že budem mať dieťa. Teším sa na to. Najviac sa však obávam, že budem musieť opustiť Mystic Falls. Čo to trepem o Mystic Falls. Nechcem opustiť Damona. Chýba mi už vtedy keď so mnou není čoilen jeden deň nieto ešte celý život. Už nikdy ho neuvidím....

Stále sme sa spolu s Bonnie snažili zistiť ako je to vlastne možné, ale na nič sme neprišli.

O NIEKOĽKO MESIACOV:

"Bonnie musím odísť," povedala som jej hneď ako som ju dnes navštívila.

"Ale prečo už zajtra?" pýta sa Bonnie a má slzy na krajíčku.

"Pretože som v štvrtom mesiaci. Zachvíľu to na mne bude vidno," pripomenula som jej a postavila sa pred zrkadlo. Brucho som už mala mierne zaguľatené. Nepotrvá dlho a všetkým dôjde koľká bije. Bonnie sa rozplakala a hodila sa mi okolo krku.

"Budeš mi strašne chýbať. Budem ťa navšťevovať raz do týždňa, dobre? A stále budem pátrať po tom ako sa to vlastne stalo," sľúbila mi.

"Dobre Bonnie. Ďakujem. Hlavne si daj pozor a nedovoľ Damonovi, aby na niečo prišiel. Prosím, kvôli mne," poprosila som ju.

"Jasné. Budem opatrná,"povedala mi Bonnie a konečne sme sa od seba odlepili. Obe slzy v očiach.

"A to len tak odídeš? Nenecháš mu ani odkaz ani nič?" spýtala sa Bonnie.

"Samozrejme, že neodídem len tak. Nechám Damonovi odkaz na rozlúčku."

"Dobre to som rada. Aspoň to si zaslúži."

"Nie Bonnie. Damon si zaslúži omnoho viac. Zaslúži si byť šťastný a voľný. Hlavne nepotrebuje cítiť nijakú zodpovednosť, ale to mu ja proste nemôžem poskytnúť. Bonnie pochop, že Damon nieje na deti. Je to skvelý frajer, ale rodinný typ? To on proste nieje. A aj keby bol on to nechce," vysvetľovala som jej a plakala stále viac a viac. Bonnie ma objala a ja som potom už len plakala a plakala.

U Bonnie som bola až do večera. Potom som šla k Damonovi. Lietadlo do Denveru (kam mám namierené) letí zajtra o jedenástej. Bonnie pôjde so mnou a na ďaľší deň sa vráti späť. Samozrejme v Denveri už mám dom a všetko čo potrebujem. Takže toto je môj posledný večer tu. Nabrala som veškerú odvahu a šla za Damonom.

"Ahoj princezná," privítal ma Damon a hneď ma pobozkal a objal. Keď ma objímal, pomaly sme sa premiestnili na gauč a tam sa spolu túlili. Ja som to už proste nevydržala. Rozplakala som sa. Snažila som sa, aby to Damon nepočul ani nijak nezaregistroval, ale márne.

"Zlatko? Prečo plačeš? Stalo sa niečo?" vysypal na mňa a pritiahol si ma k sebe tak, aby mi videl do tváre.

"Nič sa nestalo. Ja len, že ťa strašne milujem. Zbožňujem ťa. Si to najkrajšie a najlepšie čo ma v živote postretlo. Keď som s tebou mám pocit, že celý svet ani len neexistuje proste si len ty jediný. Vždy ťa budem milovať nech sa stane čokoľvek naša láska vydrží naveky. Prosím len si vždy spomeň na to, že ťa milujem, záleží mi na tebe a obdivujem ťa. Pamätaj, že v mojom živote nebude nikdy iný muž ako ty. Vždy budeš len ty. Naveky." Ďalej som už nemohla pokračovať. Nedokázala som to.

"Áno miláčik ja viem aj ja ťa mám veľmi rád, milujem ťa, ale prečo mi to hovoríš práve teraz? A prečo plačeš?" spýtal sa ma a hladkal ma po vlasoch zatiaľ čo ja som mu plakala na hrudi. "Upokoj sa. Všetko bude v poriadku. Budeme šťastný. Naveky spolu," povedal mi Damon a vtisol mi bozk na čelo. Ani nevieš ako veľmi sa mýliš, pomyslela som si. Čoskoro som už zaspala na Damonovej hrudi. Ráno som sa zobudila o siedmej. Damon spal ako zabitý. Bože bol taký zlatý. Prečo mi toto robí. Prečo mi to musí takto sťažovať. Znova som začala plakať. Vplietla som si ruku do jeho vlasov a zadívala sa mu na jeho krásne zavreté oči. Hladkala som ho po vlasoch, bozkávala na čelo a vychutnávala si posledné chvíle s ním.

"Prepáč Damon. Viem, že je to odo mňa nespravodlivé, sobecké a neviem ešte aké, ale možno tomu neveríš robím to kvôli tebe. Damon ty si zaslúžiš iný život. Ty si musíš život užívať, potrebuješ voľnosť a nie sa zaviazať deťmi. Viem, že by z teba bol úžasný otec. Naše dieťa by ťa malo rado. Zbožňovalo by ťa. Budem mu o tebe rozprávať. Nikdy na teba nezabudneme. Ani ja ani naše dieťa. To ti sľubujem. Milujem ťa. Naveky," povedala som mu, položila svoj odkaz pre neho na stolík, pobozkala ho na čelo a odišla. Bolo mi otrasne. Bolela ma hlava z toľkého plakania, cez uslzené oči som nič nevidela a mala som pocit, že sa čoskoro psychicky zrútim. Vybehla som z Damonovho domu, nasadla do auta a rútila sa cestami ku mne domov, kde ma už čakala prichystaná Bonnie.

"Preboha ty vyzeráš," privítala ma.

"Ja viem. Celú noc som preplakala," priznala som a objala ju.

"Tak poď. Ideme. Teraz sa už s tým nedá nič robiť," povedala mi Bonnie a viedla ma do domu. Naraňajkovali sme sa a o deviatej sme vyrazili na letisko. Dve hodiny sme sedeli na letisku. Toto som nikdy nepochopila. Prečo sa musí na letiská chodiť aspoň dve hodiny skôr? Načo tu majú ľudia vysedávať? Zaoberala som sa týmito primitívnymi otázkami, aby som nemusela myslieť na Damona a na to čo idem urobiť. Keď sme s Bonnie už konečne sedeli v lietadle mala som pocit, že začnem tancovať. Konečne som sa zbavila toho letiska.

O desať minút jedenásť sa lietadlo začalo napĺňať a o jedenástej nám už vysvetľovali bezpečnostné opatrenia. Neskôr nám pilot oznámil, aby sme sa zapásali a lietadlo vzlietlo. Keď som sa pozrela von oknom videla som moje rodné mesto ako sa mi čoraz viac vzďaľuje. Navždy som opustila Mystic Falls a spolu s ním všetkých svojich priateľov. A čo je najhoršie, spolu s ním sa mi už navždy vzdialil aj Damon.

Autor: , v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction