OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Welcome to Mystic Falls - 2. kapitola

Neopatrná Chloe a typická skúsensoť s Mystic Falls. Veď čo by bolo bez zlých upírov, nie? Trochu akčnejšia, ale kratšia kapitola. Vaša Beatrice.

14.09.2013 (09:00) • Beatrice • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1108×

Všetci, vrátene mňa, sa obzreli. Uvidela som vysokého chlapa so slabohnedými kučeravými vlasmi. Mal bledomodré tričko s dlhým rukávom, ktoré zvýrazňovalo jeho svaly. Klaus, ako som sa už dozvedela, hľadel na mňa. V jeho tvári sa zračilo neuveriteľné prekvapenie, hnev a nenávisť, ako sa mi zdalo. Cítila som, ako sa mi krv opäť hrnie do líc.

Sklopila som oči, potom som sa odhodlala sa na Klausa opäť pozrieť. Zdalo sa, že sa trochu spamätal, lebo zmätene zažmurkal a pozrel sa na mojich spolu sediacich, potom na mňa.

„Čo tu chceš, Seraphine?“ vyštekol na mňa nenávistne.

 

2. 

 

Chloe:

 

Zamračila som sa, lebo som si nebola istá, koho oslovuje. Keď sa však všetci pozerali na mňa, iná možnosť nebola.

„Ehm... prepáč, ale ja som Chloe, nie Seraphine,“ pomaly zo mňa vyliezlo. „Mrzí ma to, asi si si ma s niekým zmýlil,“ dodala som rýchlo.

Klaus neveriaco pokrútil hlavou. „Vyzeráš presne ako ona,“ vyhlásil a vymenil si významné pohľady s ostatnými, ktoré som nepochopila. 

„Čo sa deje?“ S nadvihnutým obočím som sa pozerala po tvárach ostatných. „S niekým si ma pomýlil, to sa stáva.“ 

Ako keby boli na tenisovom zápase, pozerali sa raz na mňa, potom na Klausa a nikto mi neodpovedal. Elena pošepkala niečo Stefanovi a on prikývol. 

„Toto nie je náhoda, Chloe,“ rozhodne povedal Stefan.

Prevrátila som oči a vzdychla si. A to som si myslela, že sú normálni. Ale z takejto malichernosti robiť somára, to sa mi nezdá. Postavila som sa. 

„Keby niečo, budem pri bare. Vy si tu pokojne môžete riešiť svoju magickú náhodu.“ Pokrútila som neveriacky hlavou a odišla som k baru.

Tam som si sadla na jednu barovú stoličku a obzrela som sa. Už mali hlavy dohromady a napäto a vážne sa dohadovali. To som si mohla myslieť. Čudáci najvyššej úrovne. Síce som sa s nimi dobre bavila, zrejme niečo vo mne ich chcelo celý čas označiť za bláznov.

„Čo si dáš?“ spýtal sa ma chlapčenský hlas.

Otočila som sa a uvidela vysokého svalnatého chalana, s medovými vlasmi a modrými očami. Prečo tu vlastne všetci vyzerajú, ako keby vyliezli z módneho časopisu? 

„Len minerálku, ďakujem,“ objednala som si a usmiala som sa. Za okamih mi ju už nalieval. Ešte raz som sa poďakovala a odpila som si. 

„Videl som ťa sedieť tam pri stole s Caroline a ostatnými. Odkiaľ ich poznáš?“ Pozrel sa na mňa, utierajúc poháre. 

„Caroline je moja staršia sestra. Som Chloe,“ predstavila som sa. 

„Ja som Matt Donovan. Teší ma,“ usmial sa. No videla som mu v tvári, že nie je veľmi šťastný.

Počkať, Donovan? Ako tá mŕtva Vicki? Ak boli rodina, nečudujem sa mu. Chudák. Je smola, že práve tých najlepších ľudí - a Matt vyzeral milo a príjemne - postihnú takéto veci. Nedala som však najavo svoje myšlienky a stále som sa usmievala, nechcela som to vyťahovať, veď sa ani nepoznáme. 

„Prečo som ťa nikdy nevidel, Chloe? Držali ťa v pivnici?“ spýtal sa so smiechom na perách. Zasmiala som sa s ním a pokrútila som hlavou. 

„Dnes som sa sem prisťahovala. Žila som s otcom, no on zomrel...“ smutne som si povzdychla.

Bolo mi za ním smutno, aj keď som ho dobre nepoznala. A kvôli jeho smrti som sa musela presťahovať sem. Bum, dvojitý smútok. Mattovi sa tvárou mihol záblesk poznania, ktorý hneď zmizol a mala som pocit, že tam ani nebol. 

„Poznal si ho?“ zvedavo som sa spýtala a odpila si z minerálky. Prikývol. 

„Raz-dvakrát som ho videl,“ odpovedal neurčito. 

„Aha.“ Nič iné ma nenapadlo povedať, tak som len dopila minerálku a zaplatila. 

„Tak zatiaľ, Matt,“ usmiala som sa a zakývala mu. 

„Ahoj,“ odkýval mi a ďalej sa venoval svojím povinnostiam.

Zamierila som k nášmu stolu, no keď som videla, ako sa stále vážne bavia, zamierila som k záchodom. Došla som na prázdnu chodbu, kde bolo trochu tichšie. Aspoň si moja hlava oddýchne. Vošla som na dievčenské záchody, zdalo sa, že tam nikto nie je. Oprela som sa o umývadlo a pozrela sa do zrkadla. Túžila som si tvár opláchnuť studenou vodou, možno by to zmiernilo moje rozhorčenie nad dnešným večerom. 

Zrazu som v zrkadle zachytila nejaký pohyb. Rýchlo som sa otočila, no nikto tam nebol. Stisla som pery, už aj ja asi bláznim. Obrátila som sa späť k zrkadlu a skoro som dostala infarkt. Zdesene som vykríkla a vypleštila oči. Tesne za mnou totiž stála Elena, ktorej rovné vlasy sa nejako stihli stať kučeravými. Elena sa uškrnula a chytila ma pod krk a bleskovou rýchlosťou sme zrazu boli pri stene, tvárou v tvár. 

„Čo to, do...“ nedokočila som vetu, to zovretie mimoriadne bolelo. 

„Konečne sa opäť stretávame Seraphine,“ stále s diabolským úsmevom zapriadla Elena. 

„Zbláznila si sa? Veď ja som Chloe!“ dostala som sípavo zo seba. „Akú hru to tu hráte?!“ 

Elena sa zatvárila zmätene, ale potom sa na mňa zamračila. 

„Nerob zo seba hlupáka, Seraphine. To ti nepomôže, zabijem ťa tak či tak,“ zasmiala sa desivým smiechom a ja som vytreštila oči.

Neviem, či je to nejaké privítanie v meste, čo sa deje každému novému, každopádne toto bolo riadne strašidelné. Ešte vždy som dúfala, že ma Elena pustí, začne sa smiať a z kabínok vybehnú ostatní. 

Moja nádej spľasla ako balón, keď Elene zrazu vyrástli špicaté zuby a celá tvár sa jej znetvorila. Pod očami mala čierne čiarky a oči jej sčerveneli. Tými špicatými zubami pripomínala upíra. Upíri však neexistujú, to nie je možné!

Zdesene som začala vrieskať, no keď Elena zosilnila stisk na mojom krku, zmohla som sa len na pridusené syčanie.

Musela som sa z tejto situácie nejako dostať. Pokúsila som sa kopať nohami do jej brucha, ale ako keby bola z kameňa. Zrazu ma hodila o zem a ja som sa došmýkala na druhý koniec miestnosti, kde som hlavou narazila do steny. Tupá bolesť sa mi rozliala do celej hlavy a držiac sa za hrdlo som zjajkla. Elena sa ku mne rozmazane približovala. Celý svet bol rozmazaný. Zacítila som prudký kopanec do brucha a od bolesti sa mi nejako opravilo boľavé hrdlo a ja som skríkla na plné pľúca. 

„Nikto ti nepomôže,“ povedala s pôžitkom ešte stále znetvorená Elena a naklonila sa nado mňa.

Kričiac som sa snažila odplaziť inam, no za mnou bola už len stena. Prestala som sa snažiť a zalial ma čudný pokoj. Vedela som, že už sa nijako nezachránim. Vedela som, že zomriem. Pokojne som sa pozerala na Elenu, a prijala som bolesť, keď sa mi zahryzla do krku. Svet sa rozmazával a ja som bola pripravená na temnotu, keď sa prudko otvorili dvere. Elena razom letela na druhý koniec miestnosti a ten, čo ju odhodil kľačal pri mne.

Chytil ma za ruku a ja som rozoznala Klausa. Opatrne ma zdvihol na ruky a vyniesol ma von. Keď som sa obzrela, Elena tam už nebola. Pritisla som sa ku Klausovmu hrudníku. Hoci som ho vôbec nepoznala, zachránil ma a ja som v ňom videla jediný pevný a ochranný bod v tomto šialenstve.

Zadným vchodom ma vyniesol von a položil na trávnik. Za pár sekúnd boli pri mne všetci. Caroline vystrašene vykríkla moje meno, keď ma zbadala. 

„Musím jej dať moju krv, inak zomrie!“ 

Ani som si už nemyslela, že sú blázni. Po tom, čo sa mi stalo, mi to pripadalo normálne. Jediné, načo som sa sústredila bola Klausova ruka, jemne držiaca tú moju. 

Zachránil ma, zachránil ma, znelo mi bez prestania v hlave. 

Pri ústach som mala zrazu niečiu krvavú ruku a o pár sekúnd mi ju niekto tlačil do úst. Bránila som sa, no keď mi už dochádzal dych, napila som sa. Nevedela som popísať tú chuť. Najskôr bola odporná, no potom, ako som ju pila dlhšie, chcela som viac. Bolo to asi to najlahodnejšie, čo som kedy ochutnala. No vtedy sa ruka odtiahla a ja som sa sklamane zamračila. Už som videla normálne, ale cítila som sa príšerne slabá. 

„Čo sa jej stalo?!“ zaznel zničený hlas mojej sestry. 

„Ele..“ odkašlala som si. „Elena ma napadla,“ vybehlo zo mňa skôr, ako stihol ktokoľvek odpovedať.

Videla som, ako sa Caroline spýtavo pozerá na Klausa. Čo už urobil, naznačil či ukázal som nevidela, kedže bol za mnou. No Caroline sa o pár sekúnd zatvárila, ako keby jej svitlo. 

„Stefan, odveď Elenu,“ zašepkal niekto tak ticho, že som mala pocit, že sa mi to len zdalo.

Pozrela som sa hore a uvidela Klausovu tvár tak blízko mojej. Zahľadel sa mi do očí. Chcela som uhnúť pohľadom, ale nedalo sa mi. Úplne si ma pripútal. 

„Nebudeš si nič z toho útoku pamätať,“ hovoril pokojne a pomaly, ale v tej vete bolo cítiť rozkaz. Nedalo sa neposlúchnuť a napodriadiť sa tomu podmanivému hlasu. Slabo som prikývla. 

„Nič si nebudem pamätať,“ zopakovala som pošepky a vtedy svet zahalila čierňava.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Beatrice, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction



Sdílet

Diskuse pro článek Welcome to Mystic Falls - 2. kapitola:

A uz sa nam to rozbieha Klaus si zabudol okuliare, chloe je totalne mimo a stefan vyyziva svojr mizerne schopnosti na vymazavanie pamate.... pomaly prihorieva

Wau... Prvý diel bol super, ale tento je ešte lepší. Páči sa mi, ako sa o ňu Klaus stará, hoci vyzerá to tak, že Seraphine si Katherine proti sebe z nejakého dôvodu poštvala, ale jednoznačne sa teším na to, ako sa to vykľuje atď. Hlavne si pohni s tým ďalším dielom. :) Ale Super, len tak ďalej...

Ďakujem, som rada, že sa vám páči.

Síce sa veľmi čítaniu FF v poslednej dobe nevenujem, táto tvoja ma celkom zaujala. Hlavne teda záhada menom Seraphine.
Teším sa, ako to bude napredovať a hlavne, ako sa Chloe vysporiada so všetkými tými "nadprirodzenými vecami"

Přidat komentář:

Nick:

Text: