Welcome to Mystic Falls - 10. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Páni. Už sme na 10. kapitole! Táto, trochu kratšia kapitola, bude práve z Kolovho pohľadu. Ako vníma Chloe a je naozaj taký zlý?
Príjemné čítanie, vaša Beatrice.

06.11.2013 (20:00) • Beatrice • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 738×

10.

Kol:

„Si v poriadku?“ začul som hlas Chloe.

Vydýchol som a pozrel na to ohnivé dievča. Už od začiatku ma upútala. Jej spôsoby ku mne, ako sa na mňa pozerá, to všetko ma uchvátilo. A síce mi vtedy pri jazere praskli nervy a udrel som ju - veľmi som to ľutoval. Vysvetlil som jej, ako to je všetko s upírmi, no klamal som jej. Musel som. Bola to súčasť plánu a toto som musel obetovať. Napriek tomu, že by ma však mala neznášať sa ku mne začala utiekať ako ku ochrane. Až potom nastala tá zvláštna zmena, ktorá ma trápila.

Chloe zrazu nechcela, aby som sa jej dotýkal alebo sa na ňu nejako pozeral. Vážne ma to mrzelo. Neviem, skutočne neviem, čo so mnou porobila, ale takéto pocity som ešte za tých tisíc rokov nemal. Síce som veľa času strávil prepichnutý dýkou v rakvy, no keď sa Klausovi uráčilo, chodil som po svete.

Skúsil som mnoho vecí, stretol mnoho žien, no ani jedna ma tak nezaujala, ako Chloe. Zisťoval som, že ju mám naozaj rád, že ju chcem ochraňovať a vedel som, že si neodpustím, ak sa jej niečo stane.

Áno, bola to Seraphinina dvojníčka. Vyzerala rovnako ako Seraphine, ale tú som nemal veľmi rád, mal som iné dôvody, aby som jej pomáhal. No moje presvedčenie v správnosti toho rapídne klesalo s každým úsmevom Chloe.

Seraphine bola úplne iná ako Chloe. Bola zlá, podlá a bez problémov klame Chloe o tom rituáli. Je pravda to s tým Harkerovským zariadením u Salvatorovcov, ale to Chloe vie len vďaka Jaredovi. Ale nevie všetko, najmä tú dôležitú časť. Nadvihol som obočie.

„Áno Chloe, som v úplnom poriadku, prečo sa pýtaš, veď ťa to nezaujíma,“ snažil som sa povedať čo najnormálnejšie a usmial som sa, ale pripadalo mi, že nič z toho nebolo veľmi prirodzené. Zrejme chcela ešte niečo povedať, no ja som ju prerušil. „Sme tu. Vystúp,“ povedal som trochu drsnejšie, ako som chcel, keď sme zastali pri dome Salvatorovcov.

Keď vystúpila, pridal som plyn a odišiel. V spätnom zrkadielku som videl jej zmätenú, prekvapenú a vystrašenú tvár. Bála sa tam ísť a ja som ju tam nechal samotnú. No musel som ešte niečo vybaviť. Zastal som pri Grile a vošiel dnu. Poobzeral som sa. Bol pri bare, kde inde. Sadol som si vedľa neho a uškrnul som sa.

„Chcel si niečo, Klaus?“ vyslovil som s pohŕdaním. On najskôr ukázal neznámej čašníčke dva zdvihnuté prsty, až potom sa na mňa obrátil.

„Kol,“ rozlial sa mu na tvári široký úsmev. „Pravdaže som niečo chcel. Chcem, aby si mi povedal, čo máš so Seraphine.“

Na stotinu sekundy som stuhol prekvapením. Odkiaľ to len môže vedieť? Ale je zasa pravda, že Klaus má oči a uši všade.

„Nič,“ pokrútil som hlavou a odpil som si z pohára, ktorý doniesla blonďavá čašníčka.

„Naozaj? To sa mi nezdá,“ nadvihol obočie Niklaus.

„Seraphine som naposledy videl, myslím, okolo roku tisícosemnásť. Plus-mínus pár desiatok rokov. Hľadala ťa,“ klamal som, až sa prášilo.

Ale môjmu bratovi nebudem nič vykladať. Klausovi sa však zrejme nepáčilo, čo som hovoril a ani tomu neveril.

„Čo máš s Chloe?“ strelil ďalšiu otázku.

„Prečo sa pýtaš?“ nepriateľským tónom som odpovedal ďalšou otázkou. Nevyviedlo ho to však z miery.

„Asi pred troma, či koľkými dňami som ju zachránil pred Katherine, ktorá si myslela, že to je Seraphine,“ vysvetlil. Prikývol som.

„Si späť v meste ty, je tu Katherine, ktorá sem zrejme vyčmuchala Seraphine a prišla aj Chloe. Náhoda? Nemyslím si, braček,“ krútil hlavou.

„A čo keď to náhoda je, Klaus?“ Dopil som pohár a tresol ho na bar s tým, že odchádzam. Klaus ma však zastavil.

„Nepodceňuj ma,“ varoval ma.

„Čosi som sa naučil počas tých rokov v truhle,“ uškrnul som sa a pobral som sa k východu.

„Kol!“ zvolal otrávený hlas.

„Ešte niečo?“

„Dávaj pozor na tú tvoju Chloe. A nielen pred Serpahine. Seraphine je neľútostná, to viem veľmi dobre. Tí, čo sa s ňou spolčia, nekončia dobre.“ Potľapkal ma po chrbte. „A ešte jedna vec - neklam mi,“ zašepkal smerom ku mne a už nikde nebol.

Chvíľu som tam stál ako soľný stĺp. Mohol som tušiť, že sa mi sem prišiel len vysmiať. Ako on všetko vie a ja nič. On je pán sveta, ktorému ja klamem. Vzbĺkla vo mne voči nemu zlosť. Toto mi robiť nebude. Bol som v pokušení sa vybrať za ním a najmenej mu odtrhnúť hlavu, ale to, že je silnejší ako ja, mi v tom mierne bráni.

Počkať čo to vlastne hovoril? Že mám dávať pozor na Chloe. A nielen pred Seraphine. Okamžite som sa prebral zo strnulosti. Čo ak vie niečo, čo ja nie a Chloe je už teraz v nebezpečenstve?

V sekunde som bol v aute a uháňal smerom k Salvatorovcom, na okraj mesta. Ako som ju tam mohol nechať samú? Prečo som taký neopatrný? Bála sa tam ísť a ja som ju tam nechal.

Hryzúc si dolnú peru som dúfal, že je ešte nažive. Nemali by ju však prečo zabiť. Síce, Damon obľubuje extrémne riešenia situácii, Stefan je predsa len pokojnejší a mohol by ho zastaviť. A Caroline by hádam nezabila svoju sestru, aj keby mala podozrenie, že je to Seraphine. Verila by, že je tu nádej a je to Chloe.

Ako to viem? Sledoval som ich, pozoroval ich správanie. Obávam sa najmä reakcie Damona, jeho zbrklosti. Radšej som šliapol na plyn a za chvíľku som už brzdil pri ich dome. Vybehol som a vtrielil dnu. Vzbĺkol vo mne hnev.

V obývačke sedela priviazaná na stoličke Chloe so zapchanými ústami. Prudko som sa nadýchol nosom a snažil upokojiť. Musím hrať svoju rolu. Zasmial som sa, ale bol to len pohrdlivý a úsečný smiech. Vydržal som hrať bezstarostnosť asi desať sekúnd, potom som sa vrhol ku Chloe a začal ju odväzovať.

~oOo~

„Tak sa náš rozhovor môže skončiť.“

Musel som sa dozvedieť, čo cíti a prečo sa tak chová. Sám som to nevedel pochopiť a dúfal som, že mi to vysvetlí. Márne.

Sklamaný som sa pohol pomaly k dverám, zrejme v nádeji, že Chloe zmení názor a povie niečo viac, čo aspoň trochu objasní situáciu. Už som bol takmer pri dverách a plný sklamania som sa chystal už konečne odísť, no vtedy sa rozhýbala.

Vrhla sa mi okolo krku a zahľadela do očí. Pri jej prosbe o to, aby som neodchádzal, som sa neudržal. Šťastne som sa na ňu usmial. Bola taká krásna. Ohnivé vlasy mala rozpustené okolo tváre, uhrančivé oči na mňa hľadeli s niečím, čo som si myslel, že v nich neuvidím. Ona ma zrejme naozaj mala rada. Videl som v nej tiež tú nespútanosť, ten oheň v nej. Priťahovala ma, to som nemohol poprieť.

Neposlušný pramienok vlasov som jej zastrčil za ucho a rukou jemne prešiel po obryse jej lícnej kosti. V jej očiach horela nedočkavosť a zvedavosť, čo som prvé sekundy nechápal, potom som porozumel.

Keď mi priložila svoje pery na moje. Bol to neopísateľný pocit. Bol som už s pár ženami, no ani pri jednom bozku s nimi som necítil to, čo teraz. To šťastie, tú radosť, spokojnosť. Spočiatku nežný bozk som jej začal oplácať. Ruky som spustil okolo jej bokov, ona mi rukou zašla do vlasov. Vtedy som si to uvedomil. Nedovolím, aby sa jej niečo stalo.

Ochránim ju pred Seraphine, Debbie, Damonom a pred ďalšími, čo by ju chceli vidieť mŕtvu. Nemôžu ju zabiť. Ten rituál sa nesmie vykonať! No ako tomu budem môcť zabrániť? Pritisol som ju bližšie k sebe. Cítil som, ako sa pomedzi bozky usmiala.

„Môžem vojsť?“ ozvalo sa znenazdania klopkanie na dvere. Okamžite sme od seba odskočili.

„Poď dnu, Caroline,“ pozvala ju červenajúca sa Chloe s trochu nechápavým a neistým výrazom v tvári.

Chcel by som vedieť, čo sa jej preháňa hlavou a prečo sa tak cíti. Myslím, že keď popritom zabudla byť vystrašená zo svojej neškodnej sestry. Videl som, ako sa na Chloe Caroline veselo usmiala, sálala z nej súrodenecká láska a zrejme sa naozaj tešila, že je Chloe späť a v poriadku.

Začalo ma mrzieť, že som to takto domotal. Mohol som ísť za ňou - za Seraphine a zakrútiť jej krkom. No potom by padla mŕtva aj Chloe. Mohol som povedať Chloe, kde je pravda a spolu by sme dokázali poraziť Seraphine. Ale ku Seraphine ma viazalo čosi silnejšie, ako moja vôľa. Má niečo, čo by malo byť len moje a kvôli tomu ju musím slepo poslúchať. Nemám na výber. Akokoľvek veľmi by som to chcel napraviť, nemôžem. Seraphine môže za väčšinu mojich skutkov, môže za to, že ma všetci pokladajú za toho zlého a zlomyseľného Pôvodného upíra, ktorý ti vrazí nôž do chrbta.

„Čo by si chcela?“ ozvala sa Chloe po dlhšom tichu.

Caroline sa ošila a potom na mňa prosebne pozrela. Pochopil som ten pohľad a prikývol som. S rukou na kľučke som počul tiché zaúpenie. Obzrel som sa na Chloe.

Tvárila sa mierne zdesene a zavrtela jemne hlavou. Povzbudivo som sa na ňu usmial, potom sa otočil a odišiel z izby. Mal som v pláne zostať za dverami a počúvať, čo sa bude diať, no na chodbe opierajúc sa o stenu stál Damon, ktorý sa na mňa nepriateľsky usmieval.

Zamračil som sa na neho, no on ukázal na schody. Pokrčil som plecami a zišiel dole. Možno sa dozviem niečo zaujímavé, no v každom prípade musím sekať dobrotu, aby mi verili.

Caroline:

Nechápala som Chloein vydesený pohľad, ktorým vyprevádzala Kola z jej novej izby. Čo sa bála zostať so mnou v jednej miestnosti? Už skôr som od nej cítila zlé a vydesené pocity, ale nemyslela som, že sú namierené voči mne. Napriek všetkej zvedavosti a nepríjemnému pocitu vo mne som sa na ňu usmiala.

„Takže Kol? Páči sa ti?“ žmurkla som na ňu.

Mykla plecom a v okamihu sa posadila do kresla na opačnej strane miestnosti. Za ďalšiu stotinu sekundy som tam bola aj ja, sediac oproti nej. Zatvárila sa mierne vydesene, no ja som pokrútila hlavou a chytila ju za ruku. Mierne ňou trhla, ale udržala ju na mieste. Mrzelo ma to, nechcela som, aby sa ma bála.

„Chloe, nemusíš sa báť, naozaj. Síce som len krátko... no, vieš, upír, mám vynikajúce sebaovládanie,“ vcelku povzbudivo som sa na ňu usmiala.

Čosi zašomrala, pokrčila plecami a prikývla. Ruku si vymanila spod mojej a odhrnula si vlasy za ucho. Ja som tiež tú moju pomaly odtiahla.

„Len som chcela, aby si vedela, že Matt je v poriadku. Je živý a zdravý,“ nadšene som hovorila. Chloe rezervovane prikývla.

„To som rada.“

Zostala som mierne zaskočená. Myslela som, že sa bude neuveriteľne tešiť, že Matt, ktorého zabila je nažive. Lenže Chloe bola akási iná, vôbec sa o niečo také nezaujímala. Mala som o ňu strach. Nastalo ticho.

„Mala by si potom zavolať mame, že ťa nikto neuniesol. Bude šťastná,“ navrhla som.

„Zavolám,“ prikývla a bola ticho. Už som to nevydržala.

„Chloe, čo ti je? Zdáš sa mi nejaká iná,“ naliehavo som sa na ňu zapozerala.

„Nič mi nie je!“ skríkla a postavila sa s nahnevaným pohľadom.

Ukazovala na mňa prstom, chcela zrejme ešte niečo povedať, no zrazu som začula zdola zavrčanie, niečo ako zvuky zápasu a nakoniec rinčanie rozbíjajúceho sa skla. Myslela som si, že som to začula len ja, no Chloe prudko obrátila hlavu a už nebola v miestnosti. Vybrala som sa za ňou, bola som na vrchu schodiska, keď som začula posmešný mužský hlas.

„Neudržal som sa.“

« Předchozí díl

Autor: Beatrice, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction