OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Welcome to Mystic Falls - 1. kapitola

12.09.2013 (13:00) • Beatrice • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1156×

1. 

Chloe:

S povzdychnutím som si odložila veci na posteľ v izbe, ktorá je odteraz moja. Následne som si na ňu sadla a zložila hlavu do dlaní. 

Nechcela som tu byť. S mojou sestrou Caroline a našou mamou, veľkou pani šerifkou. Žila som s otcom, no keď zomrel, musela som ísť sem, do Mystic Falls k mame. Nenávidela som to tu. K tomuto miestu sa viazalo až príliš veľa spomienok, ktoré som chcela vytesniť. A ešte k tomu, nikdy sa tu nič zaujímavé nedialo a ja som sa tu mohla s mojou drahou sestričkou unudiť k smrti. 

Sľúbila mi však, s najnadšenejšou carolineskou tvárou, že ma dnes predstaví svojím kamarátkam. S povzdychnutím som musela súhlasiť. Nechcela som nikoho spoznať. Bola som zaťatá, ale vedela som, že Caroline aj mama by sa hnevali, keby som nešla a nechcem sa hneď so všetkými hádať. 

Pomaly som sa zdvihla a poobzerala sa po mojej novej izbe. Veľké okno zabezpečovalo presvetlenosť celej izby, rovnako ako zariadenie v jemných, bledomodrých a béžových farbách. Posteľ som mala hneď oproti oknu, veľkú, zrejme mala konštrukciu zo železa. Vedľa postele stáli skrine a oproti nim knižnica, napravo od ktorej bol pracovný stôl a naľavo dvere. 

Nechcelo sa mi hneď vybaľovať a bola som si istá, že keď sem dobehne Caroline, raz-dva sa mi pohrabe vo veciach a nájde niečo nositeľného. Sadla som si na niečo ako gauč hneď pod oknom a pozerala som na zapadajúce slnko.

Výhľad nemám na ulicu, ako Caroline, ale na lesík za domom. Teraz bolo leto a celý les sa zelenal. Vždy je z tadiaľto vidieť krásny západ slnka, tak mi to popisovala mama. Znelo mi to ako reklama na nejaký prímorský hotel a ja som si to aspoň konečne mohla od sledovať.

Musela som priznať, že v niečom predsa len mala pravdu a západ slnka bol krásny. Ale taký je predsa západ slnka, nie? Krásny, romantický, na pláži, ruka v ruke s vaším priateľom. Počujete morské vlny udierať na pobrežie a šum mora. Kdesi v diaľke zaškrieka čajka. On sa nakloní a... Zaklopanie na dvere ma prebralo z predstáv. 

„Poď ďalej!“ zvolala som a ďalej som sedela na gauči. Skrčila som nohy a objala si ich rukami. 

Dvere do izby sa otvorili a dnu opatrne nakukla hlava mamy. Hneď bola v izbe celá a trochu vyčítavo sa na mňa pozerala. 

„Prečo ešte nie si vybalená a prezlečená?“ spýtala sa a ja som od nej odvrátila hlavu a pozerala sa von z okna. „Vieš, že dnes idete s Caroline von.“ 

„Som si istá, že Caroline mi hneď niečo vyberie,“ zahundrala som a odmietla sa na ňu pozrieť. Mama si vzdychla a odišla mi z izby. Zrejme usúdila, že dnes nemá šancu sa so mnou rozumne porozprávať. Mala pravdu, nemala som náladu na nejaké vážne a dôležité rozhovory.

No ako náhle odišla jedna, prišla druhá. Caroline sa však neobťažovala zaklopkať, len vletela do izby ako veľký víchor a razom sedela vedľa mňa. Usmiala sa na mňa. 

„Som rada, že si tu.“ 

Úsmev som jej silene opätovala, ale neodpovedala som. Čo som mala povedať? Ja nie? A klamať tiež nechcem.

Po asi minúte trápneho ticha, keď ani jedna nič nepovedala, Caroline sa zdvihla a prešla k mojim taškám na posteli. 

„Počula som, že ti mám niečo vybrať...“ zamrmlala akoby ani nie mne a hrabala sa mi vo veciach.

Stále si niečo šepotala a mrmlala, a hundrala. O pár minút bola celá moja posteľ zahádzaná oblečením, keď Caroline víťazne zvýskla a vytiahla krátku úzku čiernu sukňu, široký opasok a k tomu top polnočnej farby, akoby posiaty hviezdami. Vypleštila som oči. Ani som nevedela, čo všetko mám. Caroline sa otočila ku mne. Ja som len krútila hlavou. 

„Caroline, to si nemôžem obliecť! Mama sa zblázni, keď ma v tom uvidí a nepôjdeme nikam!“ Prevrátila som oči. Možno by to tak bolo lepšie a nikam by som nešla. Caroline sa však zatvárila rozkazovačne. 

„Oblečieš si to a ja sa idem tiež prezliecť.“ Odišla z izby a ja som sa prezliekla do nachystaných vecí.

Práve, keď som si zapla opasok, znova vošla do izby Caroline a niesla jedny topánky. Oblečené mala úzke červené šaty a na nohách čisto čierne topánky na vysokom opätku. Keď videla, že už som oblečená, usmiala sa. 

„Vidíš, si krásna. Teraz už len topánky a pár drobností.“ Podala mi rovnaké topánky, aké mala ona, ibaže tie moje boli na špičkách a pätách posiate diamantíkmi. Mali menší opätok, čo som bola len rada. Nie žeby som nevedela v takých topánkach chodiť, ale keď som si vysoký opätok dala, bola som vyššia ako väčšina chlapcov, čo bolo poriadne otravné. Obula som sa a Caroline ma zaviedla do jej izby, kde ma posadila pred zrkadlo a začala líčiť.

Čierna ceruzka, špirála a červený rúž. Ryšavé vlasy uhladené na jednu stranu. Spýtavo som sa na ňu pozrela a ona prikývla, že už je hotovo. Postavila som sa a prešla k jej veľkému zrkadlu. Páni, naozaj som vyzerala dobre. Mala som dlhé štíhle nohy, takže mi sukňa pristala a topánky mi ich ešte predĺžili. Líčenie tak isto pekné. Nikdy som sa takto nemaľovala, ale asi začnem uvažovať o zmene. Keď som sa na to pozrela celkovo, ani to nevyzeralo, že sa idem len stretnúť s Carolininými priateľmi. 

„Caroline?“ 

„Hmm?“ Obzrela som sa. Práve si dávala špirálu.

„Kam ideme?“ 

„Na stretnutie s mojimi priateľmi,“ odpovedala a odložila špirálu. Prevrátila som oči. 

„Mne nemusíš klamať.“ 

„V Grille je party a my na nej nesmieme chýbať.“ Uškrnula sa moja sestra a ja som si vzdychla.

Party. Úžasné, toto som naozaj chcela na začiatok svojho pobytu v Mystic Falls. Po pár minútach sa Caroline zdvihla. 

„Môžeme ísť.“ 

Vyšli sme von na chodbu, potom dole a von z domu, k autu. Práve keď sme nasadli, vyšla z domu mama. 

„Care, daj na ňu pozor,“ zavolala za nami.

Caroline len prikývla a naštartovala. Potom sme hladko opustili náš dom, len ja som prevracala očami a zlostne si mumlala. 

„Ona to tak nemyslela. Len vie, že ja sa tu vyznám lepšie, ako ty. To je celé,“ zdôvodnila to pokojne a celý čas upierala oči na cestu.

„Mhm.“ 

Odvrátila som sa od nej a pozerala, ako ubieha cesta. Cítila som, že v tom maminom ponaučení bolo niečo viac, čo možno mala chápať len Caroline. Ale prečo by mala na mňa dávať pozor v tomto meste, kde sa nikdy nič nedeje.

No, teda, stalo sa tu zopár udalostí. Celkom som si to preštudovala, kým som sem prišla. Zabili tu vraj nejakú Jennu Sommers a Vicki Donovan. Nezávisle od seba, no nevedela som, či sa to doriešilo. Na internete to nebolo a nezaujímalo ma to až tak, aby som sa pýtala mamy. Nebála som sa však, že by ma mohol niekto nejako napadnúť či zabiť.

Mne sa nikdy nestalo nič, pri čom by som sa musela báť o svoj život. Nevedela som však, či je to vlastne dobre alebo zle. Samozrejme, v očiach nezaujatého pozorovateľa by som bola teraz za hlupáka, čo si neváži život. Lenže ja som z celého svojho srdca chcela zažiť nejaké dobrodružstvo, niečo zaujímavé a nezabudnuteľné. Priala som si to, lebo som neverila, že by sa mi niečo také mohlo stať. 

„Bude sa ti tu páčiť, určite si nájdeš kamarátov. Si milé dievča a príjmu ťa aj moji kamaráti.“ Otočila som sa za zvukom Carolininho hlasu. 

„Ja nemám dva roky, Caroline. Som o viac ako rok mladšia od teba a to ma nerobí bábätkom,“ odvrkla som nahnevane.

Ospravedlňujúco sa na mňa pozrela, ale ja som si ju nevšímala. Nechápala som Carolininu potrebu sa za všetko ospravedlňovať a brať vinu na seba. Ja som taká nebola. Väčšinou som sa urazila a ospravedlnenie ste odo mňa málokedy počuli. Len vtedy, keď som mala pocit, že je to na sto percent moja vina. Je to blbý postoj k životu, keďže som vďaka tomu veľa priateľov nemala ani na minulej škole.

Už som sa párkrát zamýšľala, že by som sa mala zmeniť, ale nepodarilo sa mi to. Možno som trochu dúfala, že mi nové prostredie trochu zmenší tvrdohlavosť. Chcela som zapadnúť, ale nechcela som si to priznať. 

„Už sme tu,“ jemne povedala Caroline a zastavila pri obdĺžnikovej budove.

Vystúpila som a zahľadela som sa na svetielkujúci názov. Tak toto je ten slávny 'Mystic Grill'. Z vnútra bolo počuť hlasnú dunivú hudbu a smiech ľudí. Caroline bola o pár sekúnd pri mne a spolu sme vykročili ku vchodu. Už sa tam stihlo zozbierať pár opitých chalanov, čo po nás začali hvízdať a kričať. Caroline ich úplne ignorovala a so sebavedomým výrazom otvorila dvere.

Ovalila ma hlasná hudba a blikajúce svetlo. Pomerne dosť ľudí sa dnes dostavilo na party. Zrejme to bude preto, lebo sa tu koná raz za tisíc rokov. Dvere sa za nami zavreli. A tuto to mám. Už nie je cesty späť.

S hlbokým nádychom a výdychom som vyrazila za Caroline, ktorá sa predierala davom. Keď sme nakoniec zastali, ocitli sme sa pri okrúhlom stole, z kadiaľ sa na nás usmievali štyri tváre, dvaja chlapci a dve dievčatá. Caroline si okamžite prisadla pri tmavovlasého chalana s čiernymi očami. Nemala som inú možnosť, ako si sadnúť vedľa brunetky s bielou pleťou. 

„Ahojte,“ nesmelo som sa usmiala a prešla som každú jednu tvár, potom som sa zahľadela na svoje ruky na stole. Ostatní tiež pozdravili. 

„Som Elena Gilbert,“ predstavila sa brunetka vedľa mňa. „Toto je Stefan Salvatore, Bonnie Bennett a Tyler Lockwood,“ ujala sa predstavovania Elena a postupne ukazovala na ľudí okolo stola. 

„Ja som Chloe Forbes. Ale to už určite viete,“ odpovedala som zdvorilo a usmievala som sa.

Bonnie sa uškrnula. 

„Máš pravdu, Caroline o ničom inom, ako o príchode jej sestry nehovorila.“ Ostatní prikyvovali a smiali sa.

Ja som sa trochu previnilo pozrela na Caroline. Zrejme sa na mňa naozaj tešila.

Rozhovor sa rozbehol a ja som sa smiala a zapájala do debaty. Nebolo to také príšerné, ako som si predstavovala a o hodinu som sa s nimi bavila ako zo starými známymi. Zachytila som Carolinin šťastný úsmev a tento krát som jej ho opätovala. Že by sa mi konečne podarilo zapadnúť? Síce, nemôžem nič hovoriť po takom krátkom čase, ale cítila som sa medzi nimi dobre.

Po tej hodine sa ku nám pridal Jeremy Gilbert, Elenin brat, ktorému vraj práve skončila robota za pultom. Mal hnedé vlasy, hnedé oči a bol naozaj skvelý. 

„Máš krásne meno,“ usmial sa na mňa, keď som sa predstavila. 

„Ďakujem,“ opätovala som mu úsmev, červenajúc sa. 

Rozprávala som sa najmä s ním, zdalo sa, ako keby sme sa mohli baviť o všetkom a nikdy nenastalo to trápne ticho. 

Práve som sa smiala na vtipe, ktorý povedal Jeremy, keď sa Stefan zahľadel na niekoho za mnou. 

„Klaus,“ zvolal prekvapene.

Všetci, vrátene mňa, sa obzreli. Uvidela som vysokého chlapa so slabohnedými kučeravými vlasmi. Mal bledomodré tričko s dlhým rukávom, ktoré zvýrazňovalo jeho svaly. Klaus, ako som sa už dozvedela, hľadel na mňa. V jeho tvári sa zračilo neuveriteľné prekvapenie, hnev a nenávisť, ako sa mi zdalo. Cítila som, ako sa mi krv opäť hrnie do líc.

Sklopila som oči, potom som sa odhodlala sa na Klausa opäť pozrieť. Zdalo sa, že sa trochu spamätal, lebo zmätene zažmurkal a pozrel sa na mojich spolu sediacich, potom na mňa.

„Čo tu chceš, Seraphine?“ vyštekol na mňa nenávistne.

Autor: Beatrice, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Welcome to Mystic Falls - 1. kapitola: