OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Utečenec - 2. kapitola

27.09.2012 (18:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1670×

Ak by Lina tvrdila, že ňou nová skutočnosť neotriasla, klamala by. Tie dve slová jej zmenili život. Som nevinný...

Bola šťastná – jej vnútro sa začínalo lepiť dokopy. Dokonca už aj Sirius vyzeral lepšie ako pred mesiacom. Už nebol taký chudý, častejšie sa usmieval a dokonca párkrát aj zažartoval na tému „Remusove šedivé vlasy“. Bolo to skoro ako za starých čias. Skoro. Niekto tu chýbal. Ten najdôležitejší článok ich Záškodníckej rodiny. James s večne strapatými vlasmi a Lily s jej karhavými rečami. No Potterovcov spomínali veľmi málo. Nikto nechcel pokaziť tú dokonalú predstavu šťastia a bezstarostného života. Až raz – 31. júla na Harryho narodeniny. Raz sa to predsa muselo pokaziť.

„Myslíš na nich niekedy?“ spýtal sa jej Sirius. Sedeli práve za stolom v jedálni a v tichosti večerali. Tentokrát bez Remusa – opäť sa zotavoval z ťažkej noci.

„Na koho?“ robila nechápavú Lina aj keď presne vedela, o kom to hovoria.

„Lily a James. Myslíš na nich niekedy?“ zopakoval svoju otázku a s tichým buchnutím položil príbor na tanier. Zamyslene si ju prezrel. Bola zvláštne napätá. Nečudoval sa tomu. Pochyboval, že téma Potterovci bola medzi Linou a Remusom nejak populárna... tak ako on.

„Ja... niekedy,“ odvetila, oči aj naďalej upierala na jedlo pred sebou.

„A Harry? Myslíš aj na neho?“ povedal Sirius nečujne. Lina sa zamračila a zdvihla zrak.

„Áno. Neustále,“ pritakala. Nastalo päť sekundové ticho.

„Pracuješ v Rokforte ako zdravotníčka. Rozprávaš sa s ním často, však?“ ozval sa napokon. V jeho hlase bola počuť závisť a zle skrývaná túžba. No Lina pokrútila hlavou.

„Nie. Nikdy sme spolu neprehovorili ani slovo. On ani nevie, že tam pracujem,“ odvetila. Sirius prestal dýchať od prekvapenia.

„Ako to myslíš? Chceš tým povedať, že ťa nepozná? Že nevie, že jeho krstná mama žije na tom istom mieste ako on? Sakra, Lina!“ zrúkol podstatne hlasnejšie než mal v pláne. Lina zahanbene sklopila zrak. „Prečo si sa o neho nepostarala, Lina? Bola si jeho krstná mama – Lily a James ti verili, že v prípade núdze sa o neho my dvaja postaráme! A ty dobre vieš, že ja som nemohol,“ hlesol. Potom si všimol, že sa po Lininých lícach kotúľajú slzy. Zaľutoval. Bez zaváhania sa postavil, obišiel stôl a postavil Linu na nohy. Potom ju čo najjemnejšie objal.

„Prepáč mi to. Nechcel som ťa rozplakať,“ šepol a pohladkal ju po chrbte. Lina sa už naplno rozvzlykala.

„Máš pravdu. Máš vo všetkom pravdu. Ja... nezvládla som to, Sirius. Nedokázala som sa pozrieť na Harryho bez toho, aby mi nepripomenul Lily a Jamesa... a teba,“ vzlykla a zaborila si hlavu do jeho ramena. Príjemne voňal. Tak mužne.

„To je v poriadku. Nehnevám sa na teba, Lina. Len... prosím, neplač,“ povedal jemne. Pohľad na jej utrápenú tvár ho bolel. Stačilo, že sa cítil úboho on, nemusela aj Lina.

Tá po chvíli napokon prestala plakať a zdvihla hlavu. Spriama sa mu pozrela do očí. Smutne sa pousmiala. Bol to on, stále to bol jej Sirius. A aj napriek tomu sa jej zdal iný. Dospelejší. Smutnejší. Jeho šedé oči, ktoré kedysi pripomínali búrkové mračná, boli zahmlené, skoro prázdne. Vystrašilo ju to. Pocítila náhle nutkanie ho pobozkať, prebudiť ho k životu ako v tých detských rozprávkach o princezne a princovi.

Pomaly sa postavila na špičky a jemne sa otrela svojimi perami o tie jeho. Aj cez tie roky v Azkabane jej chutil sladko. Privrela oči a začala si vychutnávať hebkosť jeho pier, ktoré sa okamžite poddali a nežne láskali jej ústa.

„Lina,“ zašepkal a prehĺbil ich bozk. Lina mu tlmene vzdychla do úst. Ako dlho čakala na túto chvíľu? Potrebovala cítiť jeho ruky na svojich bokoch, jeho rýchlo tlčúce srdce na tom svojom.

V tej chvíli zazvonil jej domový zvonček. Sirius s Linou od seba odskočili akoby ich niekto popálil. Chvíľu sa zmätene obzerali okolo seba až kým Line nedošlo, že sa niekto snaží dostať do jej domu. Stŕpla. To určite nebol Remus. Ten nikdy neklope a rovno sa premiestni do obývačky. Preboha...

„Sirius... Sirius, musíš sa skryť. Okamžite!“ vyhŕkla vystrašene Lina a razom ho začala pchať smerom do pivnice. Sirius ju v akoby v tranze poslúchol a postavil sa za veľkú nepoužívanú skriňu.

„Lina... Je to zbytočné. Nájdu ma tu. Nemáme šancu,“ snažil sa jej dohovoriť Sirius. Lina sa zarazila a privrela oči. Mal pravdu. Chvíľu sa zdalo, že nad niečím tuho uvažuje a napokon mu strčila do rúk svoj prútik.

„V tom prípade sa premiestni. Okamžite!“ povedala rázne. No Sirius pokrútil hlavou.

„Nenechám ťa tu samú – a ešte k tomu bez prútika,“ odvetil. Zvonček sa opäť rozzvonil. Lina sa strhla. Tvárila sa, že prepočula jeho poslednú poznámku rozbehla sa hore späť na prízemie. Chcela s ním ujsť... naozaj chcela. No už len kvôli Remusovi nemohla.

Trochu si upravila šaty, kŕčovito sa usmiala a otvorila dvere. Zatajila dych. Pred dverami stáli dvaja aurori.

„Dobrý deň. Ste pani Moranová?“ ozval sa jeden z mužov. Lina prikývla a ešte viac rozšírila svoj úsmev.

„Ako vám môžem pomôcť?“ spýtala sa ich milo. Aurori si vymenili pohľady.

„Chceli by sme vám položiť zopár otázok ohľadom Siriusa Blacka. Smieme vojsť ďalej?“

„Ale samozrejme!“ odvetila a vpustila ich dnu. „Tak... čo by ste chceli vedieť?“ vyzvala ich keď si sadli na pohovku oproti nej.

„Kedy ste videli Siriusa Blacka naposledy?“ začal prvý. Lina sa zarazila.

„Už to bude pár rokov dozadu,“ odpovedala značne nervózne. Jeden z aurorov, ten nižší, si ju podozrievavo premeral.

„Pani Moranová, uvedomujete si, že pokiaľ nám klamete a viete niečo o pohybe Siriusa Blacka, tak ste povinná nám povedať pravdu? Black je obvinený z trinástich vrážd a zrady – nie je to žiadny nevinný spolužiak zo školy. Ste si istá, že ste ho nevideli?“ pokračoval po chvíli. Lina privrela oči a pokrútila hlavou.

„Siriusa Blacka som nevidela už štrnásť rokov od chvíle, čo sa konal súdny proces. Určite by som nepomáhala mužovi, ktorý predal mojich priateľov Voldemortovi. Určite ste už o nich počuli – Lily a James Potterovci,“ odsekla. Jeden z aurorov za zatváril zahanbene za to ten druhý jej neveril ani slovo.

„Môžeme sa tu poobzerať, pani Moranová?“ spýtal sa jej naoko zdvorilo. Ani nečakal na odpoveď, postavil sa a zamieril ku schodom.

„Nemali by ste mať náhodou súdny príkaz, pokiaľ mi chcete prehľadať dom? Máte ho?“ povedala Lina už značne podráždene. Jeho kolega sa ospravedlňujúco usmial, čapol ho za ruku a nasmeroval k dverám.

„Prepáčte, že sme vás obťažovali, pani Moranová. Prajeme vám pekný deň. Zatiaľ dovidenia,“ hlesol a už ich nebolo. Lina si nahlas vydýchla úľavou a chvíľu bez pohnutia sledovala zatvorené dvere. Stačil kúsok a boli by odhalený. Siriusa by odviezli do Azkabanu kde by dostal dementorov bozk. A Lina by opäť dopadla až na samé dno. Bola by mŕtva.

Niečie ruky sa obmotali okolo jej pásu. Lina spokojne zvrátila hlavu dozadu a oprela sa o Siriusovo rameno. Chvíľu si vychutnávala jeho prítomnosť a napokon hlesla:

„Nie sme tu v bezpečí. Mali by sme odísť.“

Sirius prikývol.

„Máš pravdu. A ja presne viem kam.“

Ešte v ten večer sa aj s kuframi premiestnili na Grimmauldovo námestie. Okrem starého domového škriatka ich nečakalo žiadne prekvapenie, ak samozrejme Lina nerátala tony prachu. Boli tu v bezpečí. Zatiaľ. Lina tušila, že je najvyšší čas navštíviť Dumbledora v jeho pracovni.

................

Chcem vám poďakovať za jednu veľmi, veľmi dôležitú vec: hlasovanie...

Keď som si všimla, že má Humusáčka a Utečenec hlasy... Ani neviete, ako sa mi rozšírili oči prekvapením a následne na to radosťou. :) Teší ma, že obetujete jeden alebo dva zo svojich  hlasov mne a mojej poviedke - je to pre mňa česť. :) Ďakujem!

A pre ostatných: V nasledujúcej kapitole bude "v Dumbledorovej pracovni" a "šampión" - čo znamená hlavne Harry... :)

Killy

P. S.: Na mojom zhrnutí objavíte novú poviedku s názvom "Ktorý je ten pravý?". Bola by som vám vďačná za názor - a prípadný záujem o poviedku mi píšte pod zhrnutie. :)

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Utečenec - 2. kapitola: