OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Úlomky zrady - 14.

31.08.2013 (18:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 15× • zobrazeno 2613×

14.

„Nevera je zákonitá, vernosť neprirodzená.“

- Licinius Aulus

Keď som šla od Draca, pripadala som si odrazu inak. Nikdy by som neurobila nič proti Duncanovi, nebolo to kvôli láske, ale skôr zo strachu, ktorý vo mne zanechával. Možno by mi fyzicky neublížil, to mu ale nebránilo v tom, aby ma psychicky ničil a zabíjal.

Vedel, že to jediné, čo má pre mňa zmysel je môj syn a dokonale to zneužíval. Tá forma, ktorú sme držali pred našimi priateľmi a rodinou mi pripadala zo dňa na deň komickejšia a úbohejšia.

Ja a Duncan sme neboli rodina, nikdy. On mi neodpustil moje pochybnosti a časom si povedal, že mi to vráti a nenechá na mne ani jedinú suchú nitku. A podarilo sa mu to. Len akosi nerátal s tým, že sa Draco niekedy vráti. Myslím, že ak by sa už neukázal, tak by mi Duncan Liama nechcel vziať.

Predtým, ako som šla domov som sa ešte zastavila v obchode a napokon som si zašla na kávu v Šikmej uličke.

Liam bol v škôlke a Duncan doma. Chcela som sa mu vyhnúť a rozhodne som s ním nechcela stráviť ani jedinú sekundu na viac.

Keď som sa okolo obeda vybrala domov, aby som stihla pripraviť Liamovi niečo na jedenie, mala som zlý pocit. Oblieval ma studený pot a pripadala som si, že každú chvíľu odpadnem. Nevedela som, čo táto moja zlá predtucha znamená a bála som sa okamihu, keď to zistím.

Otvorila som dvere a potichu vošla do chodby. Nevedela som, kde je Duncan a ani som to nemala v pláne zisťovať.

Bola som rozhodnutá zavrieť sa v kuchyni a nevytiahnuť odtiaľ päty do momentu, kým nepôjdem po môjho synčeka, ale v tom sa mi do uší dostal ženský hlas.

Znel tlmene a veľmi naliehavo. Možno trošku vydesene a bola som si istá, že prichádza zhora. Potichu som sa tam vybrala a po špičkách som prebehla k dverám do spálne.

„...etko vytáral tým idiotom!“ začula som Duncanov naštvaný hlas.

Čosi buchlo a ozvali sa kroky. Mykla som sebou, ale keď kroky ustali, upokojila som sa a priložila som ucho k zatvoreným dverám.

„Pomôž mi, dopekla! Keď sa Hermiona vráti sme v keli!“ zvreskol odrazu a v hlase mu bolo počuť jasnú paniku.

„Upokoj sa!“ povedala tá žena a mne jej hlas pripadal veľmi známy. Až bolestne známy.

„Ako sa mám upokojiť?“ spýtal sa ironicky môj manžel a pohrdlivo si odfrkol. „Ty ma vôbec nepočúvaš, však?!“ dodal a znova niečo buchlo.

„Nemusíš to tu porozbíjať!“ upozornila ho tá žena a na chvíľu nastalo ticho.

Počas toho som nervózne prešľapovala a mala som dojem, že každú chvíľu sa tu zložím.

„Nemám v pláne sa sem niekedy vrátiť, tak prečo nie?“ ozval sa o niečo pokojnejšie Duncan a znova sa ozvali kroky.

Akoby veľmi rýchlo behal tam a späť a ja som si celkom živo vedela predstaviť, čo asi robí. Balí si veci.

„Povieš mi, čo sa vlastne stalo?“ pobádal ho opatrne ten ženský hlas.

Keby som si len vedela spomenúť, kto to je. Ten hlas som jasne poznala, len som mu nedokázala priradiť tvár. Bolo to nervozitou? Alebo tým, že mi celé brnelo a v ušiach mi hučalo?

„Budem musieť previesť na tvoj účet nejaké peniaze. Boam mi dal echo, že Bletchley na všetko prišiel. Predstav si, vraj môj braček od začiatku podozrieval len mňa a žiadneho iného vinníka ani nehľadal!“ odvetil Duncan.

„Prečo na môj účet?“ nechápala tá dotyčná.

Duncan naštvane zavrčal. „Lebo k môjmu účtu má prístup aj Hermiona. Kým jej ho nezablokujem, musím to urobiť inak. Preto časť peňazí pôjde na tvoj účet a druhú polovicu vyberieme a vezmeme so sebou. Bletchley chce najskôr nájsť nejaké dôkazy a preto po mne nepôjde skôr, ako ich bude mať v rukách!“

Takže Duncan je ten zlodej? Prečo ma to nenapadlo... preto sa Draco tváril tak záhadne, keď sme ráno spolu hovorili. On vie, že ak to Duncanovi dokážu, pôjde do väzenia a môj syn zostane mne. Odrazu ma zaliala vlna horúčavy a nádeje. Ako keď ste stratení v hlbokom tunely a odrazu na konci zasvieti jasné svetlo, ktoré znamená východ.

„A kam pôjdeme?“ vyzvedala tá žena ďalej a ja som už nemala najmenších pochýb o tom, že sa jedná o Duncanovu milenku.

Takže moja teória, že ma podvádza je potvrdená. A podvádza ma s niekým, koho poznám. Len keby teraz môj mozog chcel spolupracovať a nejako ten hlas zaradil.

„Čím ďalej, tým lepšie!“ odvrkol a ozvalo sa zatresnutie. To pravdepodobne zabuchol dvere na šatníku.

„A čo tvoj otec?“ Tá žena má očividne milión otázok a konečne položila takú, ktorá zaujíma aj mňa.

Ide v tom celom aj pán Igleby, alebo som ho doteraz neznášala bez príčiny?

„Čo s ním?“ nechápal Duncan.

„Vie o tom, čo sa deje? Pôjde s nami?“

„Pri Merlinovi, tebe úplne šibe?!“ zvreskol napajedene Duncan. „Môj otec je zásadový človek a okrem toho bývalý auror. On by nikdy neurobil nič nezákonné!“ povedal a zarazil sa. „Vlastne si myslím, že ak by toto vedel, rovno by ma strčil do Azkabanu a ani by ma len nevypočul,“ dodal.

Po celom tele mi prebehol mráz. Vedela som o pánovi Iglebym, že je zásadový a zároveň veľký moralista, no nebola som si istá, či dodržiava tie správne pravidlá.

„Je to predsa tvoj otec,“ ozvala sa opatrne Duncanova milenka, „myslíš, že by bol schopný dať ťa za mreže?“

Táto otázka v tejto chvíli trápila aj mňa. Urobil by pán Igleby, čo je správne alebo by chránil svojho jediného syna, ktorý je síce kriminálnik, no i tak je to jeho krv a jeho jediný dedič?

Ozval sa Duncanov falošný a hraný smiech. „S radosťou! Možno to nedáva najavo, ale vždy bol hrdý na Draca a keď sa ten idiot vyparil, boli z toho všetci hrozne nešťastní. A keď sa napokon našiel a ukázalo sa, že vlastní jednu z najprosperujúcejších firiem v krajine, bolo to samé ber si príklad z Draca, ten chlapec to niekam dotiahne,“ povedal posmešným hlasom.

Srdce smi v hrudi tĺklo ako o život. Mala som dojem, že som toho počula dosť a v hlave som spriadala plán, čo urobím. Nesmiem nechať Duncana ujsť, ale sama ho asi nedokážem zastaviť. Sú dvaja na jednu a v bojových kúzlach sa veľmi nevyznám. Načo by mi aj boli, nikdy som ich nepotrebovala.

Možno by som mala zalarmovať aurorské oddelenie, nech sem okamžite prídu a postarajú sa o to.

„Maminka?“ ozvalo sa od dverí do detskej izby a mne zamrelo v hrudi srdce.

Liam tam stál, mal na sebe presne to, čo som mu obliekla do letnej škôlky a naširoko sa usmieval. Pomaly prebehol ku mne a objal ma.

„Ocko povedal, že ideme spolu na dovolenku!“ oznámil mi a ja som cítila, ako pomaly blednem a všetko sa so mnou točí.

Duncan mal v pláne vziať so sebou aj nášho syna. Môjho syna. Naprázdno som preglgla a prikývla.

„Áno, anjelik,“ zašomrala som.

Spoza dverí sa stále ozývali hlasy, takže Duncan s tou jeho hlupaňou ešte nezaregistrovali moju prítomnosť. Ale táto situácia všetko mení, musím teraz dostať Liama preč.

„Zabudla som len niečo kúpiť, takže pôjdeme spolu do obchodu,“ oklamala som ho.

Takto to bude jednoduchšie. Duncan očividne Liamovi nasľuboval hory doly.

„Nie,“ povedal chlapček a zakrútil hlavou. „Pamätáš sa na moju frajerku?“ spýtal sa a naširoko sa uškrnul.

Zvraštila som obočie a úpenlivo premýšľala, no nedokázala som si spomenúť, na čo ten malý naráža.

„Anjelik...“ začala som opatrne a pološeptom.

„No veď, keď sme boli na metlobale. Na Astóriu,“ pripomenul mi nedočkavo a prekrútil očká.

Usmiala som sa a prikývla som. „Áno, jasné. Pôjdeme za ňou,“ navrhla som s nádejou.

Liam sa nechápavo zamračil. „Si v poriadku?“ spýtal sa a malú ručičku mi položil na líce.

„Samozrejme, tak poď!“ povedala som a postavila som sa.

Liam však cúvol a ukázal na dvere do spálne. „Ale Astória je tu, takže nemusíme nikam ísť!“ oznámil a usmial sa.

Vyvalila som na neho oči a vzápätí som sa v mysli zahriakla. Pokoj Hermiona, teraz len treba dostať Liama z Duncanovho dosahu.

No ten nezbedník bol ešte príliš malý, aby chápal niektoré súvislosti a preto veselo rozrazil dvere do spálne a zvolal: „Ocko, Astória, už prišla aj maminka, takže môžeme odísť!“

Ozval sa treskot, vzápätí rýchle kroky a Duncan sa zjavil predo mnou. Zamračil sa a pokrútil hlavou.

„Prečo musíš vždy všetko komplikovať?“ spýtal sa hrozivo pokojne a otočil sa na Liama, ktorý sa veselo uškŕňal.

„Pôjdeme do toho Disneylandu?“ vyhŕkol s očakávaním a očká mu len tak žiarili.

Duncan sa usmial a pohladkal ho po vláskoch. „Astória a ty ešte pobalíte tvoje veci a potom vyrazíme,“ odvetil mu tak milo, ako som ho ešte nikdy hovoriť nepočula.

V tom som si všimla blondínu, stojacu za mojím mužom. Nervózne kmitala pohľadom zo mňa na Duncana a očividne nevedela , čo urobiť.

„Poď,“ pobádal ju Liam a ukazoval na svoju izbu. „Maminka aj ty sa zbaľ, lebo za chvíľu ideme!“ povedal mi veselo a keď za ním vošla Astória, zabuchla dvere a s Duncanom sme osameli.

„Myslel som,“ začal nezaujato a neustále mi hľadel do očí, „že naše manželstvo, bude šťastné, ale všetko išlo do pekla!“ povedal a uškrnul sa. „Myslel som, že ma miluješ, ale bola to len ilúzia, rovnako, ako nebola pravdivá ani moja láska k tebe!“

Nemohol mi svojimi slovami ublížiť a on to vedel. „Liam je síce malý, ale nie je hlúpy. Dôjde mu, čo si urobil!“ upozornila som ho a prekvapilo ma, že sa mi vôbec netrasie hlas.

Nenápadne som zovrela svoj prútik a bola som odhodlaná zaútočiť.

„Hádam len nie si až taká hlúpa!“ zavrčal môj manžel a odrazu ma obklopila tma.

***

Do očí mi svietilo svetlo a ja som sa pomykala. V hlave mi zahučalo a celé telo som mala ako v jednom ohni.

Dezorientovane som sa poobzerala a uvedomila som si, že som doma, v spálni. Všade bolo ticho a dnu svietilo červené, ostré svetlo. To znamená, že je už večer a slnko práve zapadá.

Ale čo som robila celý deň? Kým som sa pokúšala si spomenúť, nemotorne som sa posadila a tupá bolesť v hlave o sebe nepríjemne dala vedieť. Všetko sa mi točilo a žalúdok som mala ako na vode.

Zhlboka som sa nadýchla a postavila sa na nohy. Najskôr som sa zatackala, ale keď som nadobudla stratenú rovnováhu, prešla som do kúpeľne a studenou vodou si opláchla tvár. Okamžite som pocítila ten nával úľavy, ktorý bol zmiešaný so strachom a desom.

Niečo nebolo v poriadku.

Pozrela som na seba do zrkadla a okamžite mi do očí udrela zaschnutá krv na čele. Vzápätí sa mi všetko, ako vo filme, odohralo pred očami.

Od šoku som stratila rovnováhu a bolestivo dopadla na zem. Tá bolesť, ktorá zahltila moje telo, bola v porovnaní s prázdnom, ktoré panovalo v mojom vnútri nič.

Z očí sa mi vydrali slzy a ja som dostala chuť podriadiť sa im a jednoducho plakať a nariekať, až kým ma to nepripraví o posledné zvyšky života.

Ale potom sa mi pred očami zjavil Liam. Jeho nezbedné vlásky, široký úsmev, neustále mudrovanie a milióny otázok, ktoré dennodenne kladie.

Vyškriabala som sa späť do stoja a na pár sekúnd som sa oprela o stenu. Keď som si už bola konečne istá, že to ustojím, pohla som sa späť do izby.

Vtedy mi do oka padol Duncanov prázdny šatník a rozbitá komoda pod oknom. Zastala som a obzrela sa okolo seba.

Teraz sa nesmiem zrútiť a nesmiem dovoliť, aby ma ovládol strach. Musím byť silná a za každú cenu sa postarať o to, aby Duncan zaplatil za všetko zlé, čo vykonal a aby sa dostal presne tam, kam patrí.

Ale v prvom rade, musím získať späť svojho syna. Pri tejto myšlienke mnou prebehol akýsi elektrický výboj a ja som vedela, čo mám robiť.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - 14.: