OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Úlomky zrady - 01.

08.07.2013 (10:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 17× • zobrazeno 3877×

01.

„Láska je poézia života, ktorá sa v manželstve mení v prózu.“

- Jean Giraudoux

Sedel som na verande svojho malého domčeka a lial do seba asi siedmy pohár škótskej. To bolo asi to jediné, čo som muklom závidel. Miloval som muklovský alkohol a rovnako som miloval muklorodenú čarodejnicu, ktorá sa vydala za môjho brata.

Už len to, že ja mám brata je ako nejaká debilná hra tohto ešte debilnejšieho sveta, ale to, že ten takzvaný brat, mi ukradol ženu môjho života, tak to je teda vrchol.

Nalial som do seba celý obsah pohára a privrel oči. Nechal som príjemný vánok, nech mi rozfúka vlasy a užíval som si ten úžasný pocit samoty, ktorý po pár sekundách mojej akože meditácie hrubo narušil akýsi návštevník.

Neobťažoval som sa vstať a ísť sa pozrieť o koho sa jedná. O tom, kde žijem vedeli len dvaja ľudia a tí sem mali vo väčšine prípadov vstup povolený.

Takže keď sa predo mnou zjavila Pansy Parkinsonová a škaredo na mňa zazrela, nemohol som inak, ako sa rozosmiať.

„Mohla som si myslieť, že ťa nájdem takto!“ prehodila a očkom strelila po poloprázdnej fľaši.

„Tak potom ťa to vlastne ani neprekvapilo,“ zašomral som a uličnícky som na ňu vyplazil jazyk.

„To znamená, že môj darček ti tu rozhodne nenechám!“ odvrkla a posadila sa do kresla oproti mne.

„Tak to asi neprežijem,“ zatiahol som pobavene a strelil očkom po fľaši, ktorú položila na zem.

Pansy si povzdychla a rukou si prehrabla tmavé vlasy, ktoré jej splývali s čiernym sakom, ktoré mala prehodené cez plecia. „Dnes máš narodeniny. Tvoja mama by ich s tebou rada oslávila!“ povedala mi presne to, čo na každé moje narodeniny a ja som len mykol plecom.

Keď som dokončil Rokfort, zhrabol som všetky svoje peniaze, ktoré mi po otcovi zostali a utiahol som sa do malého domčeka pri mori. Nekomunikoval som s nikým zo svojej rodiny a už sedem rokov som nikoho z nich ani nevidel.

Nevedel som, ako sa má Hermiona a to jediné mi vadilo. Preto vždy, keď sem Pansy prišla som z nej vytiahol všetko, čo sa o mojej švagrinke dalo a potom som sa tváril spokojne a vyrovnane, aj keď vo vnútri som šalel a ubíjal sa.

„Hermiona sa má dobre,“ predvídala Pansy to, na čo som sa chcel opýtať a potom sa uškrnula, „Duncan šiel niekam na služobnú cestu a ona je teraz u tvojej mami,“ dodala a záhadne sa na mňa zapozerala.

„Ak si myslíš, že tam teraz budem utekať, tak si na sakra veľkom omyle,“ povedal som len a načiahol som sa po fľašu, ktorá stála na malom sklenom stolíku.

Odzátkoval som ju a nalial som si plný pohár žltkastej tekutiny. Alkohol bol mojim vykúpením a ja som v ňom takpovediac hľadal záchranu. Keď som sa opil, nebol som schopný tak veľmi premýšľať a teda som sa netrýznil spomienkami. Boli príliš bolestivé než aby som sa nimi zaoberal každý jeden prekliaty deň, čo ma ešte čaká.

Bol som za Pansyne návštevy vďačný a to hlavne preto, lebo ona bola jediná osoba na svete, ktorá o všetkom vedela. Vyrozprával som jej každý jeden detail toho, čo sa mi stalo a ona ma bez jediného slova vypočula a dôležité bolo, že ma neľutovala.

Miesto toho mi po skončení môjho monológu povedala, že som idiot a mal som premýšľať predtým, ako som urobil takú kravinu. Neviem teraz presne, čo z toho mala na mysli, ale keď sa spätne pozerám na svoj život, tak mi to pripadá, ako keby to celé bolo len jeden zlý a nekončiaci vtip.

„Draco, prosím! Ak tam pôjdeš, tak...“

„Uvidím ju!“ zareval som okamžite a Pansy sebou mierne mykla. „To mi k ničomu nepomôže!“ fľochol som napajedene a čiernovláska si zahryzla do spodnej pery. „Radšej mi povedz, kde je Miles,“ dodal som už miernejšie.

„Musel zariadiť niečo na burze,“ odvetila a zastrčila sa hlboko do kresla, akoby si myslela, že s ním tak splynie. „Budúci týždeň sa berieme,“ zašomrala pološeptom.

„Čo tým chcel básnik povedať?“ spýtal som sa mierne sarkasticky, aj keď som v skutočnosti presne vedel, na čo narážala.

„Prídeš tam?“ uisťovala sa asi po tisíci raz.

Pretočil som oči a povzdychol som si, „už som ti predsa povedal, že áno,“ sykol som napajedene a znova si odpil z alkoholu.

Cítil som, ako ma od neho páli hrdlo, ale bolo mi to fuk. Alkohol mi popravde povedané nikdy nechutil, ale nemohol som bez neho prežiť.

Keď som položil pohár na stôl a pozrel na Pansy, videl som, že sa na mňa podivne pozerá.

„Mám zložiť neporušiteľnú prísahu, aby si mi verila?“ spýtal som sa a dal som si záležať, aby zo mňa irónia poriadne odkvapkávala.

Videl som, že Pansy potlačila povzdych a narovnala sa v kresle. „Draco, oni tam budú,“ povedala mi to, čo som už aj tak vedel.

Nebol som z tej predstavy nadšený, no tváril som sa, že mi to je akože úplne jedno a že ma to rozhodne nemôže vykoľajiť, aj keď bol opak pravdou.

Nepovedal som Pansy nič, len som čo najflegmatickejšie mykol plecom a zameral sa na obzeranie si svojich ponožiek.

„Bolo by lepšie, ak by sa s ňou stretol už predtým,“ povedala takmer šeptom a ja som na sebe cítil jej intenzívny pohľad.

„Bojíš sa, že to nezvládnem a vyrobím vám tam škandál?“ vyriekol som a Pansy si skutočne frustrovane povzdychla a zagánila na mňa.

„Správaš sa absolútne detinsky. Tu predsa ide výlučne o teba. Nechcem, aby si trpel!“ zvolala plačlivým hlasom.

„Tak to mám pre teba novinku,“ začal som a znova sa pozrel na ňu, „ja už trpím!“

Až keď som to povedal nahlas, uvedomil som si, koľko pravdy v tom vlastne je. Nikdy som si to nepripúšťal, nie tak celkom a vždy som sa snažil nahovoriť sám sebe, že je všetko v absolútnom poriadku a hlavne, že je všetko tak, ako má byť.

Ale momentálne som sa dostal do akéhosi podivného stavu, kedy som si uvedomoval, že nič nie je tak ako má.

„Tak s tým niečo urob,“ počul som ju povedať, ale nebol som si istý, či by bolo dobré na jej poznámku nejako reagovať. „Získaj ju!“ povedala odrazu rozhodne a ja som na ňu vypúlil oči.

„Čo?“ nechápal som celkom, kam tým mieri.

„Hermiona a Duncan možno majú navonok šťastné manželstvo, ale v skutočnosti to jediné, čo ich drží pokope, je Liam!“ oznámila mi a pevne na mňa hľadela.

Jasné, Liam. Ešte som nespomenul, že Hermiona má syna? Juchú, ja mám synovca. Skvelá novinka, no nie?

„Draco, naozaj. Prestaň sa konečne ľutovať a rob niečo!“ skríkla na mňa takým tým typickým mamičkovským hlasom, až som sa ošil.

„Musím si to premyslieť,“ povedal som len a tým som túto debatu považoval za uzavretú.

Pansy zrejme taktiež, lebo vstala a načiahla sa po fľaši, ktorú položila vedľa svojho kresla. Chvíľu ju zvierala v rukách a zrejme si nebola istá, čo urobiť. Napokon ju položila na stôl a povedala:

„Všetko najlepšie.“ A s tými slovami opustila môj dom, aby ma znova nechala padnúť do mojich ponurých myšlienok a sebatrýznení.

Tak a hlásim sa s novou sériou :) Budem Vám vďačná za všetky Vaše komentáre a názory :) Hádam budete s vývojom poviedky spokojní.

Mimi

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Úlomky zrady - 01.: