Ako som písala minule, už neuvidíme dvanásťročného Damona ani Theresu, ale aj tak sa máte na čo tešiť! Pomaličky sa nám to začína vyjasňovať. Kapitola z pohľadu Theresy, rok 1859, teraz už ako dvadsaťročnej - keby sa niekomu nechcelo počítať :D. Príjemné čítanie!
13.03.2012 (19:00) • Damonika • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1720×
THERESA:
Rok 1859 (o osem rokov neskôr)
Načala som ďalšie jablko. Sedela som na svojom zvyčajnom mieste a lístie mi robilo príjemný tieň pred žiariacim slnkom. Dole pod stromom som počula šušťanie.
„No konečne. Myslela som, že i zostarnem kým prídeš,“ prehlásila som dole k Damonovi. S ľahkosťou preskočil na korene a šplhal sa hore. Nešiel však na svoj konár. Posadil sa predo mňa a ani na mňa nepozrel. Pozeral niekde dolu, do vody.
„Všetko v poriadku?“ spýtala som sa neisto.
„Musím ti niečo povedať Ter,“ hovoril sklesnuto. A mňa už začali napadať tie najhoršie scenáre.
„Čo? Zistili, že sem chodíš? Veď Stefan ťa má...“ nestihla som dokončiť, lebo mi skočil do reči.
„Nie nezistili. Stef ma stále kryje.“ Zarazila som sa.
„Tak?“ Zhlboka sa nadýchol a pomaly spustil.
„Otec ma posiela do armády. Vraj dúfa, že ma tam prevychovajú.“ A aj cez to, ako smutne to hovoril, pregúľal očami.
„Len to nie! Druhého Stefana neznesiem!“ Chytila som sa zhrozene za srdce. Obaja sme sa snažili odľahčiť situáciu, ale ani to nepomáhalo. Pousmial sa, no stále hľadel do zeme.
„Nechce sa mi tam. Nebudeš tam ani ty, ani Stefan.“
„Hlavu hore. Budeme si písať. Pokojne i každý deň. Dobre?“ navrhla som. „A nejdeš tam na večnosť.“
„Na päť rokov Ter!“ Dych sa mi zasekol niekde v krku.
„To bude dobré,“ prinútila som sa povedať.
Zdvihol hlavu hore a upriamil na mňa pohľad. Poznám ho už niekoľko rokov, ale takto sa ešte nedíval. Nikdy. A nie na mňa. Topila som sa v jeho svetlomodrých, hlbokých studničkách.
„Predtým ako odídem...“ začal, kým sme si dívali do očí, „som chcel niečo urobiť.“
„No?“ zamumlala som. Zrušil tú malú vzdialenosť medzi nami a pobozkal ma. Chcela som protestovať, ale zrazu som si nevedela usporiadať dokopy myšlienky. Nedokázala by som vytvoriť slovo, nieto ešte vety. A to všetko kvôli tomu bozku. Rukou mi podoprel bradu a bozkával ma vášnivejšie. Palcom mi prechádzal po líci. A jeho pery chutili tak sladko...
„Počkaj!“ Našla som rozum, ktorý to len pred chvíľou, tak zbabelo vzdal a utiekol kade ľahšie. Odtrhla som sa od neho, no asi to nebol tak dobrý nápad, ako sa zdal. Stratila som rovnováhu a skoro zletela dozadu do vody, keby ma Damon nechytil. Vďačne som na neho pozrela a potom sklopila hlavu.
„To nejde, sme len priatelia. Dobrý priatelia.“
„Prestaň! To je chabá výhovorka. A už dávno nie sme len priatelia. Vieš to, tak prečo nie?“
„Pretože odchádzaš!“ zhúkla som zronene.
„Práve preto!“ povedal tým istým tónom čo ja.
„Práve preto nie!“ opakovala som, „Bude to len horšie.“
„Chápem.“ Povzdychol si.
„Čo Stefan?“ odklonila som rozhovor inde.
„Stef? Ten má svoju Mezzanotte.“
„To je tá jeho kobyla, o ktorej si hovoril?“
„Uhm... má ju radšej ako svojho brata,“ povedal zatrpknuto, no kútiky úst sa mu dvíhali dohora.
„Ále chudáčik, hádam nežiarliš?“
„Na koňa?“
„Na novú lásku jeho života, predsa! Hádam si si nemyslel, že to budeš večne len ty? Musíš sa s tým zmieriť. Stef je na mladšie.“ Jeho výraz by som vám priala vidieť! Na nezaplatenie.
Rozprávali sme sa, kým už nemusel ísť.
„Tu o pár rokov,“ stanovil.
„Tu o pár rokov,“ zopakovala som po ňom.
Dal mi pusu na líce, tak rýchlo, že som ani nestihla nijako zareagovať a odišiel.
Tak dúfam, že sa vám kapitola páčila a že budete komentovať!
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Damonika (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction
Diskuse pro článek Theresa je minulosť, som Tess: 10. kapitola - Theresa:
Nádherné trošku smutné ale teším sa na ďalšiu :) inak možeš spraviť aj potom inu poviedku s malým špuntom damonom a stefanom :) rýchlo ďalšiu
Ach, skoro som sa rozplakala, keď sa lúčili . A teším sa na ďalšiu kapitolku. A čo bude o tých pár rokov??
páčila, aj keď bola OPäŤ krátka...
Opravdu nádherné , těším strašně moc na další
Páni... bylo to skvělé, sice krátké, ale skvělé Doufám že pokračování příjde hodně brzy. Je to skvělá povídka
Krásne a smutné... Neviem či mám len takú blbú náladu z dneška ale normálne sa mi tlačia slzy do očí. Nádherné. Teším sa na pokračovanie:)
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!