OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » The return of scion - 8. časť - To hádam nie!

02.09.2012 (22:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 770×

EDIT: Článok neprešiel korekciou!

8. časť

To hádam nie!

„Ja... ona... pobozkali sme sa.“

V tej chvíli mi dych zabehol v krku. Ani som nedýchala, len som čakala, čo povie mama. Toto bude zlé. Veľmi zlé. A zvlášť potom, čo som sa tu teraz dozvedela.

Keď si predstavím, že Ren sa možno niekedy bozkával s mojou mamou... to hádam nie! Rýchlo som tu myšlienku zahnala a očkom som znova sledovala tých dvoch.

Vtom som začula zospodu beh a zrazu už stál ten niekto v izbe. Otec podišiel k Renovi a vrazil mu do nosa päsťou.

„Čo si urobil?!“ zreval po ňom. „Ako sa opovažuješ?!“  chcel ho udrieť znova, ale namiesto Rena stál na mieste čierny vlk, ktorý na oca ceril svoje zaostrené tesáky.

Otec sa tiež premenil a vzápätí po sebe skákali dvaja vlci.

Tak toto sa mi asi len tak neprepečie. Som proste v háji!

Hnedý vlk sa zakusil čiernemu vlkovi do pleca a ten mu to oplatil, že mu zaryl svoje tesáky do prednej laby. Obaja aôe zaskučila a uskočili od seba. Otec sa naňho znova vrhol. Mama sa len prizerala a neurobila nič.

Nakoniec obaja prestali. Otec mu asi čosi povedal a prestali sa biť. Premenili sa na ľudí.

Ren mal rozthané tričko a za ramena mu vytekala krv. Otec mal zas úplne krvavé zápästie a držal si ho druhou rukou, aby na zem nekvapkalo veľa krvi.  

„Už sa k mojej dcére nepreblížiš!“ zavrčal naňho otec.

Ren sa naňho len arogantne pozeral. „Lebo čo? Ako mi to ty môžeš zakázať! Som od teba starší, takže si daj odchod!“ Zaškľabil sa.

„Ren, prestaň! Od Acelynn si drž odstup, lebo umrieš po druhý krát.“ Zapojila sa do toho mama.

Vtedy stíchol. Zamračene sa na ňu pozrela chcel vypochodovať z izby. Mama mu však zatarasila cestu.

„Poď sem, nech ťa vyliečim.“

„Nechcem od teba nič.“ Odbil ju a odišiel.

Mama si zahryzla do zápästia a priložila ho otcovi k ústam. Napil sa jej krvi. Nechápala som, prečo. Potom mi to však došlo. Pozrela som sa na jeho ruku a tá sa zahojila.

Otec objal mamu.

„Nechaj ho ísť,“ povedal jej a spolu odišli tiež preč.

Hlboko som si vydýchla.

Mala som v sebe ale veľmi zmiešané pocity. Nevedela som, čo robiť teraz.

Rýchlo som vybehla z izby a nepozorovane sa vykradla z domu. Bola mi zima, ale ignorovala som to.

V jemnom snehu ostáali stopy krvi a ja som ich nasledovala. Zrazu sa ale vytratili. Určite sa zmenil na vlka.

Premenila som sa tiež a rozbehla sa za ním. Musel uháňať veľmi rýchlo. Určite sa ho dotkli.

Prišlo mi ho ľúto. Chudák, veď nič nemal. Bol mŕtvy a zrazu vsunutý do sveta, z ktorého bol tak dávno ukradnutý. Nechovali sa k nemu férovo.

Našla som ho až pri tých domoch, kde sme spolu boli. Neboli ďaleko od nášho terajšieho bydliska.

Pred vchodovými dverami som sa premenila naspäť do ľudskej podoby. Vošla som donútra a zamierila do podkrovia. Niečo mi hovorilo, že bude práve tam.

Nemýlila som sa.

Ležal schúlený do klbka v kúte. Do očí sa mi nahrnuli slzy ľútosti. Možno bol dospelý, ale zároveň bol dieťaťom, ako aj ja. Nemal nikoho, s kým by tu prebýval a moji rodičia ho nechceli.

Opatrne som sa k nemu prikradli a kľakla si vedľa neho. Objala som ho okolo ramien.

Šklbol sebou a pozrel mi rovno do očí. Nič mi nepovedal, ale ja som vedela, že slov nie je potreba.

Zahryzla som si do zápästia a dala sa mu napiť svojej krvi. Neisto ju prijal a napil sa. Rana sa mu okamžite zahojila.

S úsmevom sa sa naňho pozrela a znova ho objala.

Vedela som, že to je to, čo potrebuje. Čo ja potrebujem. Čo obaja potrebujeme.

„Všetko som počula,“ pošepla som mu do ucha.

Trhol sa a prekvapene na mňa pozrel. „Naozaj? Ty... ty si to počula? Všetko?“

Prikývla som. „Mhm. Bola som v tej izbe, keď si tam s mamou prišiel. Schovala som sa za dvere a vy ste si ma ani nevšimli,“ vysvetlila som mu.

Udivene sa na mňa pozeral. Potom len sklonil hlavu a jemne ma odstrčil. „Tak potom si počula, že sa mám od teba držať ďalej. Mala by si sa tam medzi nich vrátiť. Budú ťa zháňať.“

„To v žiadnom prípade!“ prostestovala som automaticky. „Pôjdem tam, ale pôjdeš so mnou.“

„Ja sa tam už nevrátim! Nič v zlom, Acelynn, ale tvojho otca už nechcem vidieť. Ale teba tam potrebujú. Niektorí pôjdu preč a ty pôjdeš tiež, keďže si dcára alfa vodcov. Takže by si sa mala čím skôr vrátiť. Ja to v tomto svete nejako prežijem. Aj sám, určite.“ Pokúsil sa o úsmev, no nepodarilo sa mu to.

„Ale... Ren, ja nechcem byť bez teba.“

„Tak budeš musieť.“

Chytil mi tvár do dlaní, priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Bolo to úžasné. Mal jemné a teplé pery, ktoré sa perfektne vpíjali do mojich. Ja som mu vplietla ruky do vlasov, ako som to videla v niektrých ľudských filmoch.

Keď sa odo mňa odtiahol, pozrel mi neoblomne do očí. „Musíš ísť. Ešte sa stretneme. Toto je nie je zbohom.“

„Naozaj?“ Neverila som mu.

Poznám ho len niekoľko dní, ale mám ho veľmi rada. Vytvorilo sa medzi ním a mnou akési puto. Neviditeľné, ale silné.  

Pomaly som sa postavila. Nevedela som, či budem schopná odísť, ale chcela som sa o to aspoň pokúsiť. Rozlúčila som sa s ním a vyšla von z domu.

Vonku začínalo snežiť.

Premenila som sa na vlka a začala som uháňať preč. Keby som nad tým dlhšie rozmýšľala, určite by som to vzdala a vrátila sa k nemu. Snežilo už hustejšie, no ja som behala s plných síl a mala som taký divný pocit. Blížila som sa domov, kde na mňa čakajú rodičia, ktorí budú nahnevaný.  A samozrejme, nemôžem z toho vynechať Darrella, ktorý sa na tom bude zabávať.

Zastala som pred domo a premenila sa na človeka. Šlo mi to rýchlo. Už mi to pripadalo ako moja súčasť.

Vošla som dovnútra. Všetky pohľady sa upriamili na mňa a o sekundu už predo mnou stála mama.

„Kde si bola tentokrát, Acelynn?“ spýtala sa ma nahnevane.

Ja som len pokrčila plecami a chcela som sa popri nej prepchať ku schodisku. Mama mi ale zatarasila cestu.

„Mladá dáma, o tom sa ešte porozprávame. No teraz choď hore a do posledných dverí v strede. Urobila som ti tam izbu a máš tam aj nejaké veci na oblečenie,“ oznámila mi a prísne sa na mňa pozrela.

„Fajn.“ Nemala som jej čo viac povedať a preto som len vyšla do “svojej“ izby a zavrela za sebou dvere.

Nechcela som sa s nikým rozprávať. Možno že s Renom, ale toho dosť dlhú dobu asi neuvidím.

A s kým sa mám rozprávať ináč? Prebleslo mi hlavou. S nikým. To je jasné.

Ležala som na posteli a o všetkom uvažovala.  

Vtom mi do izby vtrhol otec. Zlostne na mňa pozrel a z očí mu sršali blesky.

„Čo si to urobila?“ spýtal sa.

Pokrčila som plecami. „Neviem. Prišla som?“ Usmiala som sa naňho.

„Acelynn, nežartujem!“ skríkol. „Pobozkala si Rena?“

„Aj keby, tak čo s tým urobíš?“ Odvrkla som.

Chcel mi niečo povedať, ale zazvonilo tu. Vytiahol z vrecka malý obdlžníkový predmet a stlačil na ňom talčídlo.

„Áno?“ ozval sa do tej veci.

Chvíľu počúval, potom rozprávala nakoniec ho znova odložil. Ážne na mňa pozrel.

„Čo sa deje, oci?“

„Odchádzame.“

Takže túto časť chcem venovať Trisha. Celá pre teba. :D Keďže si ju chcela už skôr, ale ja som mala výpadok, tak ju sem dávam, teraz.

Každý komentár poteší a dúfam, že sa vám táto kapitola páčila.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek The return of scion - 8. časť - To hádam nie!: