Tatia Petrova - Another Story - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Trochu kratšia kapitola. Tatia prichádza do nového domu. Bude sa jej tam páčiť? A čaká ju aj jedno stretnutie. S kým sa stretne? Dúfam že sa vám 2. kapitola bude páčiť. Každý komentár ma poteší. Aj kritika. Luterien

01.01.2013 (21:00) • Luterien • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 903×

2. kapitola

Nové bývane

„Takže tu mám bývať? To myslíš vážne?“ spýtala som sa Sama a urobila som grimasu, akoby mi bolo zle.

„Je to len dočasné,“ hovoril a uprel na mňa ospravedlňujúci pohľad. „Za taký krátky čas som ti nemohol nájsť nič lepšie. Prepáč. Musíš sa uspokojiť s týmto.“ Poobzeral sa dookola po dome. Bol dosť veľký ale bol aj opustený.

Podišla som k oknu. Krátko som prstami poklopkala po parapete a kývla hlavou, na znak súhlasu. „Bude to dobré. Môžeš ísť. Ďalej to zvládnem aj sama.“

„Naozaj? Pretože v aute si tak nevyzerala.“

„Ale no tak! Ty sám vieš, čo všetko som zvládla. Bez teba. Takže naozaj môžeš ísť. Toto sa ťa už netýka. Môže sa vrátiť k Isabelle,“ pousmiala som sa. Vedela som, že toto ho presvedčí.

Isabella bola jeho dávna láska. Prekonali spolu nemožné. Neskôr som mu zachránila život a on trval na tom, že sa mi odvďačí. Isabella ho nakoniec opustila. No ja stále verím, že majú šancu.

„Pretože pravá láska vždy zvíťazí,“ povedal mi Elijah a ja som vedela, že je to pravda. Pretože on mal vždy pravdu.

„Ale čo keď je tá láska zakázaná. Aj vtedy zvíťazí?“ Zbadala som, ako Elijahova tvár zosmutnela.

„Je to možné. Ale ak je to naozaj pravá láska, tak vždy zvíťazí. Nech je aj zakázaná,“ usmial sa na mňa a ja som sa celá rozžiarila. Na chvíľu som zabudla na všetko. Bola som rada, že nemusím byť sama. Elijah bol pri mne vždy, keď mohol.

„Veríš v lásku, Tatia?“ opýtal sa a ja som sa zarazila.

„Prečo sa ma na to pýtaš?“

„Len ma to zaujíma.“

„Možno.“ Spomenula som si na Klausa. „Ja len dúfam, že príde,“ dopovedala som.

„Kto?“

„Láska,“ zasmiala som sa a vstala som. Musela som znovu vidieť Klausa.

„V to dúfam aj ja...“ pousmial sa tým jeho krásnym úsmevom a tiež vstal.

„Myslím, že sa budem musieť rozlúčiť,“ povedala som a pobrala som sa na odchod.

„Tak fajn. Maj sa Tatia!“ rozlúčil sa Sam a ja som zatvorila dvere.

„Maj sa,“ šepla som pre seba.

***

Dve hodiny ubehli ako voda, kým som si prezerala dom. Ktosi to tu zariadil. Ktosi, kto ma dobre poznal, pretože nábytok bol presne tam, kam by som ho umiestnila aj ja. A bol to všetko môj štýl.

Sam...Vždy myslí dopredu. pomyslela som si. Vždy myslel dopredu. Už ho možno nikdy neuvidím. Bolo mi to trochu ľúto.

Posadila som sa na posteľ a začala som vymýšľať plán, ako prekvapím Klausa. Tisíc rokov si myslel, že som mŕtva. Musela som svojím príchodom zapôsobiť. A bola by som najradšej, keby tam bola aj Elena. To by bolo dokonalé. Aký šok musela mať, keď sa dozvedela o Katarine. A teraz by som sa objavila aj ja... Dokonalé... To pre ňu bude ďalší šok. A nielen pre ňu... Prekvapím každého! Musela som sa zasmiať nad mojimi plánmi.

Najprv by som mala zájsť za Elenou. Chcem vidieť, ako sa zatvári. Zobrala som si bundu. Vybehla som z von a začala som rozmýšľať, kde majú dom bratia Salvatorovci. Bola som rozhodnutá. Klaus musí počkať, teraz je na rade dvojníčka. Predsa len, ešte stále som nevymyslela veľkolepý návrat.

Stála som pred známym domom. To musí byť on. Zaklopala som na dvere. Nič. Druhýkrát. Zasa nič. Tak som si otvorila sama.

„Bože!“ zvýšila som hlas. „To snáď nie je možné!“ Zhora som však začula kroky. Po schodoch bojazlivo schádzala Elena. Je mi naozaj až príliš podobná. A stala sa z nej upírka. Kedy to všetko stihla? Zdá sa, že som zmeškala viac, než som si myslela.

„Katherine?“ opýtala sa. „Čo ty tu robíš?“

„Nuž... nebudeme to preberať pri dverách, nie? Nechcela by si ma pozvať dovnútra, Elena?“ Zatvárila sa prekvapene. Tak tento plán mi nevyšiel.

„Predpokladám, že s Katarinou ste kamarátky, však?“ Pozrela sa na mňa ešte nechápavejšie.

„Dobre, tak povedzme, že nie som Katarina. Pozveš ma, alebo nie? Vlaste nemáš na výber!“ strácala som trpezlivosť a tak som zvýšila hlas. Moje dvojníčky sú ale hlúpe!

„Nechápem, čo to má znamenať.“

„Mali by sme si pohovoriť, Elena. Asi potrebuješ, aby som sa ti predstavila. Tak fajn. Som Tatia.“ Asi stále nechápala. „Pôvodná Petrova. To ti už niečo hovorí?“

„Ó môj bože!“ Vyzerala vyľakane. „Klaus hovoril, že si mŕtva.“

„No, on si to aj myslí. Ale nikto ma nevidel zomierať, takže... Myslím že to nepotrebuje komentár. Takže, môžem ísť dnu?“ Prekvapilo ma, že Klaus o mne už hovoril.

„Oh, samozrejme, len poď. Stefan ani Damon tu nie sú.“ Konečne! Vkročila som dnu.

„Takže, môžeme si pohovoriť?“ opýtala som sa, zatiaľ čo som si ju obzerala. „Páni, si ako môj odraz v zrkadle,“ šepla som jej.

Autor: Luterien (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction