OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Stvorený pre lásku, kapitola 2 - Dum spiro, spero



Stvorený pre lásku, kapitola 2 - Dum spiro, speroDraco prišiel nato, že elixír zle namiešal a sám pomaly umiera v izbe. Príde nato niekto? Kto napadne Snapa? Ako sa do toho zas zamiešal Potter? Kto bude vylúčený? Koho to bude nakoniec pohreb? Boli stvorený pre lásku?




Cítil som, ako mi trhlo srdcom, stiahlo sa hrdlo. Žeby som si dal až príliš záležať? Nevadí. Keby som mohol, tak sa usmejem. Vytiahol som v mysli obrázok Rémy v bielych šatách, zaplavenou slnečným svetlom na hladine jazera. Nie, to vôbec nevadí...


pesnička :)

Privoňala som k šálu ešte raz a zasnívala som sa. V mysli behali spomienky ako vo filme. Draco Malfoy, tá odporná sviňa! Už dva roky mi každý deň strpčuje život. Len, čo ma vidí, celý sa rozžiari, ako keby sa už nevedel dočkať, kedy ma zas začne týrať.

Jediný dôvod prečo som ho ešte neposlala domov v zápalkovej škatuľke je... Vlastne ani neviem... Pousmiala som sa nad tým keď sa mi vybavilo ako sa končí každá naša hádka. Vždy ma vytočí natoľko, že zabúdam, že som čarodejník a idem naňho päsťami ako nejaký obyčajný mukel. On ma len arogantne pevno zovrie v náručí, smeje sa a čaká kým sa upokojím. To nie je fér, takto demonštrovať, že je chlap, väčší a silnejší. Vďaka tomu aj na sto metrov spoznám jeho vôňu.

Vdychovala som úžasnú arómu zo šálu a čakala jeho pevné zovretie, ktorým mi dával najavo, kto je tu lepší. No neprišlo a mňa striaslo, ale nie od zimy. Natiahla som si plášť a zababušila sa do darovaného šálu. Rukou si prehrabla vlasy a na sneh sa zniesol malý fialový kvietok. Fialka. Sklonila som sa preňho a na tvári sa mi roztiahol úsmev. Milovala som fialky. Ale v takejto zime ešte nerástli. Tak kde sa tu vzal? Vzala som ho do dlane. Kvietok sa zväčšil, zachvel, vypustil obláčik voňavého peľu a začal potichu hrať moju obľúbenú pieseň. Bolo to kúzlo. Nádherné kúzlo. Vytiahla som prútik a poklepala po kvietku.

„Kto ťa vytvoril?“ V mysli sa mi objavil obraz unaveného či smutného svetlovlasého chlapca.
„Dobre Draco, viem, že si niekde tu. Tak vylez!“ No nepohol sa ani lístok. „Nehnevám sa. Odpúšťam ti. Tak sa ukáž, prosím ťa.“ Nič, zaskučal len vietor. „Vieš, že si ťa môžem nájsť!“ Nič. „Tak ako chceš.“
Vytiahla som prútik, v mysli sa sústredila na Dracovú tvár. „Ukáž mi ho!“ 

Bol to nepríjemný pocit. Ako keby vás niekto hodil do tmavého vreca a trhol s vami. Zrazu sa predo mnou začalo črtať slabé svetlo, ktoré sa zväčšovalo. Videla som posteľ so zeleným baldachýnom, na zemi pri nohách, ležal čierny kabát, ešte mokrý od snehu.


Ja som to vedela. Šmirák jeden! Obraz sa zaostril a približoval. Ako neviditeľný duch som sa pomaly niesla smerom k posteli.
Ležal na nej s nohami na zemi. S očami do korán. Snažila som sa viac sústrediť. Zabralo to a ja som letela bližšie. Hnevala som sa naňho, s viac ako polovice svojej duše som ho neznášala, možno aj nenávidela, ale milovala som jeho sivé oči. Neviem prečo. Priťahovali ma, ako svetlo nočnú moru. Pretože...


„Ach nie...“ Zalapala som po dychu.  Jeho oči! Neboli sivé, tvrdé, chladné, plné života a zároveň  jedinou skutočnou mašinou na pravdu v réžii Draca Malfoya. No oni boli... boli, ako sklenené guľôčky, v ktorých sa prevaľovalo mlieko. Zrazu zasipel, ako by sa dusil. Z pootvorených úst vytekal karmínový pramienok, no nebola to krv. Zasipel znovu a jeho chrbát sa prehol vzad v dokonalom oblúku. Čo sa to tu do pekla deje? Pýtala som sa sama seba a pritom pozorovala, ako jeho pery pomaly strácajú farbu. Cítila som, ako sa ma pomaly zmocňuje panika. Hľadela som do tých bielych oči a sledovala, ako sa mu v kútiku tvorí slza. Draco... Ďalšie zasipenie a ďalší krč. A v ten okamih sa moje srdce zastavilo  po prvýkrát, keď...


„Bréma...“ Vyšlo z Dracových úst, keď mu krč vytláčal vzduch z pľúc. Keby som mohla, tak v tú ranu umriem. Vidí ma? Nie, nie, nie to nemôže. Nemám telo. A aj tak, sa so svojim skleneným pohľadom  pozerá úplne inam.
„Ja...“ vyšlo potichu z jeho úst. A pritom sa ozvala rana spolu so  zvukom rozbíjajúceho sa skla. Keby to šlo, tak mám srdce niekde... Rozhliadla som sa. Pri jeho nohách, na zemi boli sklené črepy z nejakej nádoby. Z kvapiek tekutiny, ktorá sa na nich ešte nachádzala, sa tvoril biely dym. Sledovala som pravdepodobnú trajektóriu pádu, až k Dracovým ochabnutým prstom na pravej ruke. Hľadela som na tu dlaň, s ktorou mi tak často zakrýval ústa, na tie dlhé prsty, ktoré ma vždy neochvejne lapili, ako pavúk svoju malú mušku.


Draco! Čo? Čo ty?! Cítila som ako sa niečo blíži. Nemala som telo, no aj tak som cítila, ako sa ku mne niečo blíži s nárazovou silou tsunami.
Jeho telo sa opäť prehýbalo v kŕčoch. Snáď minútu zostalo prehnuté od špičiek po hlavu. Počula som, ako sa jeho pľúca snažia, no nedokážu sa nadýchnuť. Totálne som prepadla panike. Hoci som nedýchala, mala som pocit, že mi niekto kradne kyslík. Chcela som svoje telo. Chcela som ho chyť. Chcela som mu pomôcť dýchať. Krč pominul a jeho telo sa naspäť zosunulo na posteľ. Ničomu som nerozumela a zároveň okolnosti toho, čo sa to tu deje, boli jasné. Otrávený! Nie... otrávil sa. Opravila som sa. No mala som pocit, akoby mi unikala pointa.

Chcem svoje telo! Chcem svoje telo! Chcem svoje telo! Hystericky som kričala a snažila sa spomenúť, ako ukončím toto kúzlo. Pozrela som sa na Draca, ako tam leží osamelo, v nemých bolestiach, ako rozbitá bábika.
„Zbohom...“  Počula som jeho chrapľavý hlas. Rýchlo som mu pozrela do tváre a mala som pocit, akoby niekto rozbil mňa. Nikdy ju nemal takú pokojnú, bez jedinej vrásky, takú uvoľnenú, zmierenú, šťastnú?  Pochopila som... Moju myseľ prebodávalo milión obrazov, v stovkách spomienok, ktoré som teraz videla inak. Ten rozžiarený pohľad ktorým mal zakaždým keď ma videl. To, ako ma učil premiestňovať, nebol výsmech. To, ako sa na poslednú chvíľu pridal do nášho týmu, nebolo preto, aby mi strpčoval život.  A vtedy v horách to...  Opäť sa mi zastavilo srdce. Čo som to urobila? Inotaj ma trhal na kusy a ja som túžila po tom objatí, ktoré sa nachádzalo snáď v každej spomienke naňho.
Nie, nie , nie! Toto nezvládnem! Chcem preč! Preč, prosím!


Svetlo zmizlo a ja som ostala v tme. Trhlo mnou a bolo mi na zvracanie, no oveľa horšie to bolo, keď som sa vrátila do svojho tela. Nedokázala som sa udržať na nohách. Zaborila som sa do ľadového snehu a plakala ako malé  dievča.

„Nie!“ povedala som konečne nahlas. „Draco.“ Rukou som nahmatala prútik a pevne ho zovrela. Zachránim ho! Rozkázala som si v duchu. Behom jedného úderu srdca som už stála a utekala smerom k hradu. Vyslala som dopredu kúzlo a rozrazila tak vchodové dvere. Nemienila som sa ničím zdržovať. Letela som cez hrad ako drak. Preskočila brnenie, ktoré mi do cesty do hodil zloduch a vyčarovala malý vzdušný víchor, aby ho odfúklo čo najďalej odo mňa.


„Whiteová... B- Bréma?“ Počula som čísi hlas, no utekala som ďalej. Zastavila som až pred kamennou podobizňou čarodejníka.
„Pu... pu... pusti ma!“
„Heslo.“
„Neviem, heslo. Nie som zo Slizolinu.“
„Tak odíď a neruš ma!“
„Prosím, niekto tam umiera.“
„To môže povedať každý a zmizni skôr, ako na teba niekoho zavolám.“
„Prosím.“ Prosila som zúfalo.
„Nie.“ Vyriekol svoj ortieľ a otočil svoju kamennú hlavu na stranu, aby sa na mňa nemusel pozerať.
„Tak, v tom prípade...“ Namierila som prútik na sochu. „Odstúp, lebo ti pomôžem!“
„Ako si dovoľuješ vyhrážať sa  slizolinskému strážcovi? Zavarila si si na veľké problémy a teraz vypadni skôr, ako ťa za tú opovážlivosť, vyhodia zo školy.“
„Fortis cadere, cedere non potest“ (Statočný padne, ale neustúpi.) Ja to nebudem, tak ustúp lebo ťa rozbijem!“


„Á tak chrabromilčan. To som si mohol myslieť. Drzosť a žiaden rozum. To je váš znak. Bež si už poba...“
„Bombarda!“ vykríkla som a stena oproti soche vybuchla. „ Ustúp, ďalšia poletí na teba!“
„Bréma, čo to tu sakra robíš?“ ozval sa za mnou udýchaný hlas.
„Harry... táto socha ma nechce pustiť,“ povedala som zúfalo a dúfala, že mi pomôže.
„Prečo chceš isť do slizolinskej klubovne?“ Mračil sa na mňa.
„Draco sa otrávil a...“
„Super!“ Zajasal.
„Neser ma Potter!“ A namierila som prútik voči nemu a on pár metrov zacúval.
„Hej, pokoj...“

„Whiteová, Potter!“ ozval sa hlas profesora Snapa. „Čo to tu robíte? Ako si dovoľujete ničiť školský majetok. Strhávam každému z vás päťdesiat bodov. Obaja ste okamžite...“
„Pán profesor , musíte okamžite...“
„Slečna Whiteová, ja nemusím...“
„...Draco je otrávený, musíme...“
„Na vašom mieste by som si v tejto situácii vôbec...“
„On umiera!“
„Dosť! Oba pôjdete okamžite so mnou...“
„Nie!“ zúfalo i nahnevane som zvolala.
„Čo si to dovoľujete. Strhávam Chrabromilu  ďalších päťdesiat bodov. A teraz...“ Mávol prútikom a ja s Harrym som sa poslušne otočila a kráčala smerom k veľkej sieni. „Obaja pôjdete so mnou a bez rečí.“
„Harry...“ Zúfalo som sa pozrela na chlapca vedľa mňa. Netváril sa nadšene, ale prikývol.
„Silence!“ vykríkol Harry a mieril prútikom na Snapa. „Bréma, bež!“


Okamžite som sa otočila a bežala naspäť. Švihla prútikom a namierila na sochu. „ Bombarda maximus supero!“ Socha čarodejníka i s celou stenou vybuchla a premenila sa na drobný prach. Preliezla som dierou a nevedela kam ďalej.  Spoza jedného kresla sa objavila jedna hlava.


„Malfoy?“ spýtala som sa ostro a chlapec s roztrasenou rukou ukázal na jedny dvere.
„Ro... rovno, doľava, potom hore, až na koniec, ale odo mňa to ne...“ Koniec som bohužiaľ nepočula. V ušiach mi bilo srdce. Po troch som prekonávala schody. Zastavili ma až posledné dvere otočene na východ. Narazila som do nich plnou silou a jediné čo prasklo, bola pravdepodobne kosť v mojej ruke. Po tvári mi už tiekli slzy prúdom. Niekto ma opatrne chytil za ramena a pomohol mi postaviť sa.


„Bréma...“ Počula som opatrný hlas Harryho.
„Nejdú otvoriť.“
„Alohomora!“ zašepkal a ja som počula ako cvakol zámok. Položila som ruku na kľučku a rýchlo otvorila. Na okamih ma oslepilo svetlo vychádzajúceho slnka. Po pamäti som sa hnala k posteli.
Draco na nej ležal už pokojne, bez jediného náznaku života. Zhlboka som sa nadýchla a priložila mu prsty na krčnú tepnu. Po nekonečnej sekunde som pocítila opatrne bum bum v jeho žilách, ktoré donútilo aj moje srdce ďalej byť.

„Žije...“ Opatrne som oznámila.
„Ale nie na dlho.“ Povedal Harry a ukazoval nie nejaké miesto na zemi. Diera v kamenej podlahe a v nej črepy.
„Akcio bezoár,“ zakričal a o pár sekúnd mi podával malý čierny kameň. Vložila som ho Dracovi do úst a pomocou kúzla ho donútila prehltnúť.
„Ako rýchlo zaberie?“ spýtala som sa, keď som nepostrehla žiadnu zmenu.
„Neviem.“
Chvíľu som ho pozorne sledovala, keď v tom mi niečo doplo. Jeho hruď sa nedvíhala. Pery začali modrať. Ohmatala som mu krk. Nedýchal.
„Tak kedy to zaberie?“ spýtala som sa zúfalo.
„Neviem.“
Na nič som nečakala. Zaklonila som Dracovi hlavu a zhlboka sa nadýchla. Priložila svoje pery k Drakovým a vydýchla.

„Tak tu ste! Za toto... Čo sa to tu deje. Whiteová? Malfoy?“ Počula som rozčúlený hlas profesora Snapa.
„Nedýcha!“ vykríkla som medzi nádychmi. Počula som Harryho slová, ako bezoár, patronus, madam Pomfreová. Asi sa to Harry snažil vysvetliť.
„Bezoár nezaberie, uhni dievča!“ rozkázal, no ja som sa ani nepohla. Chytil ma za boľavú ruku a trhol ňou.
„Au!“ skríkla som od bolesti. Zvuk praskajúcej kosti ma nenechal na pochybách, že by to mohla byť len jednoduchá zlomenina. Tasila som svoj prútik Snapovi priamo do tváre. Hrozivo na červeno celý svietil.
Snap ustúpil o pár krokov. „Chcem mu pomôcť,“ povedal pomaly. „Musím sa pozrieť.“ Oči mi tekali z Draca na Snapa a zo Snapa na Harryho. Harry prikývol. Posunula som sa no nesklopila prútik.
Snape podišiel k Dracovi. Rýchlo mu prezrel oči, uši, ústa. Potom mu rozopol snehobielu košeľu. Nad srdcom , pod kožou sa mu rozlievala čierna škvrna.
Profesor Snape vydesene vyvalil oči.

„Pán profesor?“
„Má Malfoy dievča?“
„Nie,“ vyhlásil Harry.
„Áno.“ V rovnakom čase som povedala ja.
„Tak jej oznámte, že už nemá a, že sa k nemu nemá približovať.“
„Nechápem pán profesor,“ spustil Harry.
„Pán Malfoy sa ju rozhodol vymazať zo svojho života a to doslova.“
„Takže bude žiť?“ spýtala som sa opatrne.
„Toto rozhodnutie záleží len na pánovi Malfoyovi.“ Nechápavo sme naňho hľadeli, a tak pokračoval.

„Pokiaľ sa rozhodne pustiť elixír,“ ukázal na tmavú škvrnu, „aj do svojho srdca, áno a  to dievča pre neho nebude znamenať absolútne nič. Samozrejme, ak to do troch dní neurobí, postupne mu zlyhajú všetky orgány, ale keď tak pozerám, myslím, že budem preháňať aj s dvadsaťštyri hodinami.“
„Čo... čože? To nemôžeme nič urobiť?“
„Nie, toto je čisto rozhodnutie pána Malfoya, nikto tento elixír nepoužíval na pubertálne hlúposti, možno preto, že nato nie je ani určený tak sa ani nikto za tie stovky rokov neunúval naňho vymyslieť protijed, a ten by aj tak účinkoval na jeho účinky a nie na niečo spôsobené nesprávnym používaním. Môžeme mu len pomôcť dýchať. Respiro!“ vyslovil zaklínadlo a Dracové pľúca sa nafúkli. „A čakať nato, ako sa rozhodne,“ vravel rýchlo a popritom robil xyz vecí ktoré som ani nestihla sledovať.

„Takže ak... ak sa rozhodne... ak zvolí prvú možnosť, tak bude žiť?“ Snažila som sa z formulovať otázku. Snape miesto odpovede stuhol snáď na kameň.
„Bude žiť?“  spýtala som sa  znovu. Mlčal a mne to doslova trhalo nielen uši. „Bude?“ Pýtala som sa už so zúfalstvom v hlase. Snape sa konečne pozrel na mňa. Uvidel slzy ktoré mi už schli na tvári a aj tie, ktoré sa tam práve robili. Všimol si, ako kŕčovito držím Draca za zápästie a ako druhou naňho stále mierim prútik. Ako sa trasiem po celom tele, že mám plášť celý mokrý, možno aj to že som bosá. Zahľadel sa za mňa, kde ak som si dobre pamätala, bol hodený Dracov plášť. Vzdychol si. V živote som ho nevidela vzdychnúť. Chcela som naňho zakričať, nech to už nikdy nerobí keď v tom prehovoril.

„Slečna Whiteová, musíte si konečne uvedomiť, že ten elixír sa na takéto účely nepoužíva.“ Nechápavo som naňho hľadela. „Má veľmi jasnú funkciu.“ Stále som nechápala, čo sa mi snaží naznačiť. Pozrel na zem, smerom k diere s črepmi. „Niektorí mu hovoria aj vypaľovač.“ Zadrhávajúc som rýchlo nasala vzduch. „Existujú kúzla, elixíry, tinktúry, ktoré by mohli... ale v tejto situácii, existuje toľko okolností, ktoré nedokážeme predvídať, že...“ Nijak som nereagovala, dokázala som len sedieť a sledovať, ako sa opäť pustil do kúzlenia. Po chvíľke prestal a pozrel sa na mňa.

„Teraz ho musím dostať do nemocničného krídla.“ Nechápala som načo čaká, dokým som si neuvedomila, že na mňa. Rukou som ho predsa držala za zápästie. Chvíľku mi trvalo než som prišla nato ako povoliť svoje prsty. 
Akurát v tej chvíli do izby vbehla profesorka Mecgonagalová a madam Pomfreová. Niečo hovorili, ale ja som ich nepočúvala. Kľačala som na posteli a hľadela na prázdne miesto. Zdvihla som pohľad, až keď som počula svoje meno.

„Potter, postarajte sa o slečnu Whiteovú. Odveďte ju do nemocničného krídla. Myslím, že som jej zlomil ruku,“ dopovedal a zmizol v chodbe.
Schúlila do klbka na posteli, takmer som sa opäť rozplakala, keď som ucítila Dracovú vôňu na posteľnej bielizni.

„Bréma!?“ počula som Harryho ustrašený hlas. Chcela som mu povedať, že mi nič nie je, ale moje ústa sa nepohli. Pocítila som jeho teplé ruky na svojom tele, keď ma zdvíhal. Všetko mi, ale bolo jedno. V mysli mi postupne behali spomienky a čím ďalej, tým mi bolo horšie. Pri jednej som si prehrabla vlasy rukou a šokovane som stuhla. Kde je?

„Pusti ma!“ Harry ma okamžite pustil a ja som si začala prehľadávať veci. „Kde je?“
„Čo?“
„Ten kvet?“
„Aký?“
Zúrivo som zavrčala a rozbehla sa smerom von. Po svojich stopách som bežala až k brehu jazera. S úľavou som vydýchla. Ležal tam v snehu, kde som spadla. Opatrne som ho zdvihla a on opäť začal hrať. Klesla som na zem a začala zas plakať. Slzy začali padať na fialku a tá sa zatriasla. Vytvorila sa okolo nej kryštálová miska. Cez slzy som sa usmiala. Prechádzala som po jej okraji prstom, keď som si všimla, že je tam niečo vyryté. Otočila som ju tak aby som nato videla. Bolo tam strieborným písmom napísane - Dum spiro, spero. Kým dýcham, dúfam. Vydala som zvuk niečo medzi plačom a smiechom.

„Tak dobre. Dum spiro, spero! Draco...“

 

 


 


Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Ak máte nejaké pripomienky nápady, podnety, ale čokoľvek, moje komentáre sú len pre vás.

Kapitolu venujem každému kto sa na ňu tešil.
S laskou vaša Tralala :) ♥


 

 

 

predchádzajúca « moje zhrnutie » ďalšia kapitola




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stvorený pre lásku, kapitola 2 - Dum spiro, spero:

15. NikkiR
22.08.2011 [11:34]

Wow :D rozhodně originální a skvělé =D těším se na pokračování :))

14. Tralala přispěvatel
07.06.2011 [21:20]

Tralalatak mi rekni o jake koze si mluvila ty a vcem se tak lisila od meho vozu? Emoticon

13.
Smazat | Upravit | 07.06.2011 [20:56]

Já o koze, ty o voze... Jsem zvědavá, jestli se spolu někdy domluvíme... Buď mě opravdu nechápeš, nebo jen chápat nechceš... Emoticon

12. Tralala přispěvatel
07.06.2011 [20:49]

TralalaKoukam ze ses prudce vzdelana, radsi nechci vedet v cem Emoticon pokud ses chytra holka tak nato prijdes proc to tak je a pokud ne tak vlastne ti je to stejne jedno vid?

spojeni toho ze ses balbutik s trema teckama, mi sice moc nesedi ale je to usmevne kdyz se clovek nad tym tvym vysvetlenim zamysli Emoticon preci jen, ocividne ses odbornik na vsechny sislajici a nebo jinymi vadami reci postizene lidi.

text mi prijde citelny, aspon z toho co mi rekli lide,(protoze mam i verzi bez tech zmen a chtela sem vedet jestly se to da cist) dokonce svete div se, pochopili i zamer Emoticon , ale mozna kdyz se nebudu ucit na skousky napisu druhou cesku doslovnou mozna i obrazky nahrazenou verzi ( preci jen verbalni komunikace nikdy nebyla dokonala) jen a jen pro tebe Emoticon
a zatim ty, kdyz tak rada myslis, muzes pouvazovat nad tym, proc cesi se tak krasne tvari ze slovaci mluvi ugrofinsky, ze se nam vubec neda rozumet, i kdyz na druhou stranu mate pravdu... protoze to ceske ano zni preci uplne jinak jak to slovenske ano, že jo? a taky nepouzivame jako kazde treti slovo vole a nebo kravo, coz musi byt velice matouci
coz v podstate slovakum vubec neni na skodu vzdyt my pak ovladame uuuuuuplne jinej jazyk zadarmo Emoticon

rikas ze je to nudne, sladke, nezajimave, tuhle cast komentare beru, protoze tahle cast je kritika a ja mam spis rada tu negativni kritiku, protoze je to vacsinou uprimnej nazor kt. chce autorovi pomoct vyladit nedostatky :)

taky rikas ze si touhle kapitolou skoncila, tak fajn, ja te taky nenutim cist me povidky, nestojim nad tebou z vidlema a nechrlim ti ohen do tvare aby si to delala, ja ti pekne dekuju, za precteni tehle a za tvuj komentar Emoticon

poznamka na okraj ja proti cechum nic nemam, ba naopak sou to skvely lide, jako mala sem bydlela v cechach a mam tam pulku rodiny a moc rada tam travim cas jen mi prijde smutne ze vic a ochotneji se tam domluvim anglicky nez slovensky Emoticon

11.
Smazat | Upravit | 07.06.2011 [14:36]

Měla jsem na mysli tvojí třetí kapitolu... Opravdu moc by mě zajímalo, z jakého důvodu se téměř v každém slově vyskytuje písmeno H... Proto jsem se ptala na vadu řeči... Občas ti, kteří šišlají nebo trpí sykavkou, zvláštně píší... Já osobně koktám, mluva se mnou je někdy i na tři dny... Proto pořád ty tři tečky... Emoticon

10. Tralala přispěvatel
07.06.2011 [14:15]

Tralalanemam vadu reci, a je to tak zamerne napsane, pokud nechapes proc, holt smula Emoticon

9.
Smazat | Upravit | 07.06.2011 [10:46]

No, jelikož se další kapitola nedá číst, končím zde... Zatím je to sladké, zlomené, docela nezajímavé, ale na to, že nejsem moc zvyklá na slovenštinu, je to pro mě čtitelné... Mimo dalšího dílu...
Nemáš náhodou vadu řeči? Emoticon

8. Tralala přispěvatel
06.06.2011 [20:15]

Tralala3 uz je a 4 taky staci si kliknout na dalsi kapitolu Emoticon

7.
Smazat | Upravit | 06.06.2011 [16:20]

Krásne! Teším sa na pokráčko! Emoticon... Prosím čo najskôr! Emoticon

6. slniecko
04.06.2011 [22:11]

No som zvedava ako to bude pokracovat
peknucke.... inotaj ma dostal Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!