Stratená - 4. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

A máme tu ďalšie pokračovanie článku. Holly bude mať nečakanú návštevu, hneď po jej veľmi nebezpečnom dobrodružstve v lese. Prajem pekné čítanie!

19.11.2012 (15:00) • HollyMary • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 702×

Zľakla som sa a zastavila som. Zrazu mi zazvonil mobil. Volala mi mama. Zdvihla som.

„Ahoj, mami, stalo sa niečo?“ spýtala som sa nervózne.

„Nie, všetko je v poriadku, len som chcela vedieť, aký bol prvý deň v škole?“ povedal hlas v mobile.

„Ale celkom sa to dalo, hlavne, že žijem. Keď sa mi prihovorila profesorka, myslela som si, že sa prepadnem pod zem,“ odpovedala som.

„A čo sa stalo?“

„Len sa ma spýtala, či nebudem mať problém aklimatizovať sa,“ znovu som odpovedala. To snáď nemyslí vážne toto, keď sa snažím nakŕmiť moju zvedavosť!

„Aha, tak to dúfam i ja, Holly?“ spýtala sa mama, presne som vedela, na čo naráža.

„Pravdaže, mami, veď vieš, so mnou nie sú problémy,“ odpovedala som posmešne. Na tvári sa mi vykúzlil šibalský úsmev.

„Dobre, medík, ja už musím ísť. Pozdravuj doma!“ lúčila sa so mnou. Vďaka bohu, už bolo načase.

„Aj ty, mami, ľúbim ťa. Pa!“

„Papa, moja,“ rozlúčila sa a zložila telefón.

Konečne, keď som zdvihla hlavu postava zmizla! Prečo mám pocit, že tu niečo nesedí? Okamžite musím zistiť čo. Pokračovala som v behu, keď som narazila na dom. Teda ak to ešte tak smiem nazývať. Bol to ten dom, na ktorý si spomínam z detstva. Vošla som dnu, tu asi musel vypuknúť požiar. Tuším, že si spomínam, že mi niečo také i Stiles vravel. Keď som otvorila dvere, predo mnou stálo veľké schodisko. Vošla som dnu, a spravila jeden krok smerom ku schodom, keď som začula niečo hore.

Vyšla som po schodoch a keď som sa otočila doprava, stál tam, tesne pri mne, muž! Skríkla som od strachu!

„Ó, zdravím, ospravedlňujem sa za to, že som vás vydesil. Moje meno je Peter Hale a vaše?“ spýtal sa ma ten kretén, ktorý pred sekundou zo mňa spravil hysterku! Mohol mať asi tak štyridsať rokov, vyzeral sympaticky. Ale stále nezabúdajme na to, že ma vydesil!

„Čo tu, do pekla, stvárate? Chcete ma zabiť?! Do čerta, aj s vami! Ja som Holly Stilinská!“ rozkrikovala som sa na celý dom. Veď som bola v šoku!

„Ešte raz sa ospravedlňujem, vážne som to nemal v úmysle. Ale čo tu hľadáte? Tu by ste nemali čo robiť,“ zamrmlal na mňa, akoby sa ma snažil odradiť.

„Ja? Ja som len bežala okolo a bola som zvedavá,“ odpovedala som. „Myslím, že už by som mala ísť." A pohla som sa smerom ku schodom.

„Samozrejme, nebudem vás zdržiavať,“ s úsmevom na tvári prikývol.

Utekala som rýchlo domov. To bol ten Peter, ale o čo vlastne ide? Musím zistiť ich tajomstvo, niečo mi na nich nesedí.

Ked som prišla domov, rýchlo som schmatla kýbeľ zmrzliny a pustila som si Disney Channel. Nebola som sústredená, stále mi to vŕtalo hlavou. Ten Peter je vážne zvláštny. Snažila som sa sústrediť na seriál, ale z vyčerpania som zaspala na pohovke.

Medzitým v lese:

„Kto to bol a čo tu chcela?“ spýtal sa Derek Petra, keď vošiel dnu.

„Mám pre teba novú korisť. Volá sa Holly Stilinská a je niečím zvláštna. Takú osobu som už raz stretol, má veľký dar, ale neviem, čo presne,“ odpovedal rozrušene, „ale určite viem, že by bola pre teba veľká zbraň!“

„Počkaj, povedal si Stilinská? Ona je rodina so Stilesom? Tak potom niet divu, že je zvláštna,“ odfrkol Derek. „Takú osobu potrebujem, ak to má byť eso v rukáve,“ posmešne odpovedal.

„Derek, deje sa tu niečo čudné. Potrebuješ silu a tú ti ona poskytne,“ zakričal Peter, „ale uvedomuješ si, že sa môžem i mýliť a môže ťa ohroziť? Neviem, čo presne môže byť?“

„A čo ak nie je nič, len sa ti nezdala?“ odpovedal Derek.

„Aj to môže byť, ale riskovať musíš tak či onak!“

„Dnes je spln, spravím to hneď teraz!“ povedal Derek.

„Nie! Nie, chcem ju ešte sledovať,“ pošuškal Peter.

„Máš smolu! Alfa som ja!“ A vybehol cez dvere a už ho nebolo.

Prebrala som sa na sms-ku od Stilesa.

Prespím u Scotta, otec príde až nad ránom. Ostaň doma.

Stiles

No super, sa ma doma potom čo sa dnes stalo v lese, skvelé! V televízii akurát púšťali Mestečko záhad, celkom vtipné, keď aj my tu máme menšiu záhadu. Idem hodiť sprchu.

Keď som vošla do izby mala som otvorené okno, no nespomínam si, žeby som ho otvárala. Vyzliekla som si tričko a nohavice a šla som do kúpeľne. Stále som premýšľala, čo bolo v tom dome také dôležité, že ma tam musel vystrašiť ten kretén.

Počula som niečo dole. To je asi Stiles, asi si len prišiel niečo vziať.

„Stiles?“ zakričala som, ale nikto sa neozval. Vypla som vodu.

„Stiles? Ujo Frank? Je tam niekto?“ vyšla som zo sprchy a zabalila som sa do uteráku. Otvorila som dvere, zliezla dole schodmi, ale dole nik nebol.

„Do frasa! Prečo musím mať ja dnes hlavnú rolu v horore?“ zamrmlala som sama sebe. Teraz zase niečo buchlo v mojej izbe! Ja sa bojím.

„Je tam niekto? Stiles, ak sa ma snažíš vystrašiť, tak sa ti to vonkoncom nedarí!“ A vošla som do mojej izby, kde bola tma. Keď som zažala, na pohovke pri okne sedel ten Derek Hale! Zľakla som sa a začala som vrieskať!

„Preboha, ako si sa sem dostal? Čo tu chceš! Vypadni, lebo zavolám políciu!“

„Ha-ha-ha, prečo by si ju volala?“ spýtal sa ma a diabolsky sa pousmial.

„Hmm, ja neviem, žeby si sa mi vlámal do izby?“ kričala som po ňom.

Zdá sa mi to, alebo má červené oči?

„Čo máš s očami?“ spýtala som sa.

Ale on sa len na mňa zahľadel a priblížil sa. Ja som spravila krok späť a rozbehla sa dole k schodom.

„Kam si myslíš, že ideš?“ zakričal a chytil ma okolo pása a zahryzol sa mi do ramena! Od bolesti som kričala.

„Au! Čo to robíš! Pusť ma!“ kričala som.

„Darujem ti niečo,“ pošuškal mi do ucha.

Pustil ma a odišiel von oknom. Ležala som na zemi v krvi.

Autor: HollyMary, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction