OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Stratená - 3. kapitola

07.11.2012 (11:00) • HollyMary • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1020×

Vošla som do triedy, po triede boli rozlietané decká. Mohlo ich byť asi dvadsať? Necítim sa práve úžasne, keď ku mne prišlo dievča s ryšavými vlasmi a hnedo-zelenými očami. Mala na sebe veľmi slušivé tyrkysové šaty s jemnou čipkou. Proste bola absolútne trendy! A to sa mi páčilo.

„Ahoj, ja som Lýdia Martinová, máš skvelý vkus. Tá bunda nemá chybu, odkiaľ ju máš?“ vyhŕkla na mňa, ani som nestihla zareagovať, čo povedala, a už ma ťahala za ruku. Posadila ma hneď vedľa seba.

„A ako sa voláš? Páči sa ti tu?“ spýtala sa ma skôr, ako som si stihla vôbec uvedomiť, čo sa deje.

„Ahoj, ja som Holly Stilinská a zatiaľ sa mi tu páči.“

„Počkať, ty si Holly? Bože, ja si spomínam, my sme sa spolu hrávali! Dlho som o tebe nepočula. Konečne prišla nová krv, už ma to tu začínalo nudiť. A ako bolo v LA, vážne ti to závidim, toľko obchodov,“ pošuškala mi poza plece, keď sa po niečo natiahla do kabelky. Vytiahla si rúž a zrkadielko.

„Táto farba by ti svedčala,“ povedala a priložila ho k mojej tvári.

„Ja veľmi na rúže nie som,“ odvrkla som, trošku až prehnane drzo. Ja viem tak, ale je až príliš rýchla na mňa ja si len zvykám.

Och, konečne do triedy prišiel Stiles, mala som chuť mu jednu streliť, nechal ma stratiť sa tu! Doma mu nakopem zadok! Ale asi by som mala hneď teraz, nie? No nevadí.

Stiles sa rozhliadol po triede, keď ma konečne našiel, nasadil ten svoj absolútne vtipný výraz tváre, kedy sa on tvári vraj vážne. No mňa to vždy rozosmialo. Prišiel ku mne a začal veľmi vážne debatovať, ale nevšimol si, že som si medzitým nasadila slúchadlá a veľmi zaujato som počúvala môj oblúbený song od Florence + The Machine - Never let me go. Bolo vtipné sledovať, ako mi niečo vraví, a ja som pritom nemala ani potuchy čo.

„Holly!“ počula som, keď mi strhol jedno slúchadlo z ucha. „Mohla by si, prosím ťa, aspoň vnímať, čo ti vravím?“ Prikývla som. „Ďakujem. No chcel som sa ťa spýtať, čo nechápeš na vete Počkaj, prosím, chvíľku tu?“

„Máš pocit, že ja budem na teba čakať celú večnosť ? Lebo nie, nebudem, a mimichodom, dlho ste sa nevracali,“ odpovedala som mu stroho.

Stiles sa otočil a prešiel dva kroky dozadu, a sadol si za mňa. Zazvonilo.

„Teraz máme angličtinu," povedal a potlapkaľ ma po ramene.

„OK,“ otočila som sa a začali si kresliť na zošit. Bože, oni nemajú o čom debatiť? Počula som Scotta, ako hovorí Stilesovi niečo o svorke a nebezpečenstve v lese.

„Nie, nie je to už vôbec bezpečné,“ povedal potichu Scott.

„A čo môj otec, čo mu mám akože povedať? Nemôžem dovoliť, aby sa mu niečo stalo," odpovedal Stiles, nebol z toho nadšený. Mám pocit, že sa dnes prejdem trochu po lese. Ja viem, som zvedavá , ale ved zvedavosť je zdravá.

„A čo Derek, čo na to vraví on?" spýtal sa nazúrene.

„Derek? Peter mu to kázal, nechceli mi povedať viac," odpovedal Scott . A kdo je, dofrasa, Peter? A prečo spomínali Dereka? Príliš mnoho otázok sa mi hrnie hlavou. Nie!

Dnes sa tam pôjdem pozrieť. Pamätám si, keď som bola ešte malá, bol tam dom, ale neviem, kto tam býval. Vraj tam bol i požiar. No, Holly, dnes tam ideš.

„Slečna Stilinská?“ spýtal sa ma hlas spredu. Bola to profesorka. Celá trieda sa otočila ku mne, ešte i Stiles stíchol!

„Áno?" odpovedal som. Čo odo mňa chce? Chce ma už absolútne strápniť pred celou triedou?

„Dúfam, že s vami nebudú také problémy, ako v LA.“ Dokelu! Odkiaľ vedela o LA. Ach, už viem, veď to mám v záznamoch.

„Nie, samozrejme, veď preto ma sem dovliekl ,“ odpovedala som na trápne otázky. Aspoň pre mňa boli trápne, pozerala na mňa celá trieda. Profesorka sa pousmiala a začala vysvetlovať Shakespeara. Zase! Začali rozoberať Dereka, a mne vravia, nech sa mu vyhýbam? Už zvonilo, keď som si uvedomila, že stále pozerám von oknom na les.

Po škole som išla hned domov, škola ubehla rýchlo. Stiles ma odviezol a šiel k Scottovi, to je dobré, lebo sa nemusím vytratiť. A bude u Scotta, takže sa nemusíš ničoho báť.

Mimochodom, Holly, dnes ostaň doma, je spln, stihol mi ešte povedať. A odišli.

Okey, otvorila som dvere izby, hodila tašku na posteľ a prezliekla si niečo pohodlnejšie.

Svoje alibi som si poriadne premyslela, keby niečo, išla som si len zabehať. Nasadila som si slúchadlá a pustila som sa do svojho plánu.

Ach, už to vidím. Blížila som sa k lesu, bola tam bariéra so Zákazom vstupu s autom!

Napísane veľkými červenými písmenami. To ale pre mňa neplatí. Ľahkým švihom som preskočila bariéru a rozhodla som sa pokračovať tam, kde som skončila. Utekala som pomedzi stromy, keď som naraz zacítila niečí pohľad na môj chrbát. Ale keď som sa otočila, nikto tam nebol. Pokračovala som, keď som zrazu v diaľke videla čiernu siluetu.

Autor: HollyMary, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená - 3. kapitola: