OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Stávka - šiesta časť

03.04.2013 (17:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 14× • zobrazeno 3802×

"Ak každý z Vás má silu premôcť vlastné predsudky, ak každý z Vás má odvahu k láske, potom vo svete existuje veľká nádej."

- Raoul Follereau

Neviem, koľko času prešlo odkedy sme sem vošli, no Grangerová sa mojim bozkom a mojim dotykom prestala vzpierať. Vyhral som stávku! Ja som ju naozaj vyhral! Blaise, môžeš sa tešiť!

Všetky moje myšlienky sa v tejto chvíli točili len okolo toho, ale len do chvíle, kedy mi Grangerová zavzdychala do ucha. Ten zvuk, ten krátky ston mojím telom vyslal chvenie a obrovskú dávku túžby. Tak to dotiahnem do konca. Mohol by som, nie?

„Hermiona,“ pošepol som do jej pier a pomaly ju začal ukladať na pohovku.

Keď si uvedomila čo robím, strhla sa. „Nie!“ pokrútila hlavou a oči sa jej rozšírili hrôzou.

„Nebuď ako decko,“ fľochol som a znova som ju stiahol na seba. Obsypával som jej krk bozkami a rukami jej hladne blúdil po chrbte.

„Prestaň!“ vrieskala a snažila sa odo mňa dostať.

Tak najskôr sa postará o to, že v mojich nohaviciach navrie problém a potom povie prestaň? Je naozaj trafená.

„Čo máš za problém?“ vreskol som na ňu a pustil ju.

Vyskočila na nohy a upravila si dokrčenú košeľu. „Ty si môj problém!“ odsekla napajedene.

Kučery sa jej točili okolo hlavy v strapatých chuchvalcoch a pery mala červené a opuchnuté.

„Vyzeráš, akoby si sa práve s niekým muchlovala,“ zaškeril som sa a Grangerová pretočila oči.

„Ja presne viem, o čo ti ide!“ povedala a namierila na mňa prst.

Nadvihol som obočie a uškrnul sa. „O čo?“ spýtal som sa.

„Chceš ma len dostať do postele!“ vyhlásila a ja som si nemohol pomôcť, ale vybuchol som do hurónskeho smiechu.

„Ty si tak sprostá husa,“ poznamenal som a Grangerová odula ústa. „Môžem mať hociktorú, na ktorú ukážem prstom. Tak načo by som sa namáhal s humusáčkou?“

Až keď som dopovedal, došlo mi, čo som povedal. Grangerová celá zbledla a stratila ten svoj dominantný postoj. Strnulo na mňa civela a v medových očiach sa jej zaleskli slzy.

„P-prepáč,“ vyjachtal som, ani sám neviem prečo. Občas som ako schizofrenik, v ktorom sa bijú dvaja a zatiaľ je žiaľ remíza.

„Choď dopekla,“ sykla a vybrala sa k dverám.

Automaticky som vyskočil a rozbehol sa za ňou, pritiahol som ju k sebe a zozadu ju zovrel v tuhom objatí.

„Čo odo mňa chceš?“ spýtala sa už pokojnejším tónom a ja som si ju opatrne otočil k sebe. Dával som si pozor... čo ak je agresívna?

„Ja...“ začal som, ale nebol som si istý, ako voliť slová. V takýchto príhovoroch nie som dobrý. „Páčiš sa mi,“ zaklamal som a následne na to som si uvedomil, že neklamem.

Držal som ju v náručí, jej malé, jemné a príjemné telo, ktoré sa pod mojím dotykom chvelo a vyžarovalo zvláštne teplo, ktoré ma tak veľmi lákalo. Hnedé kučery, ktoré mi vždy pripadali hrozné, sa mi zrazu páčili. Miloval som, ako jej padali na plecia a splývali s habitom. Miloval som, keď si hrýzla peru a keď na mňa pozerala zvodným pohľadom nymfy. Pravdepodobne si to ani veľmi neuvedomovala.

Odrazu sa na jej tvári sformoval jemný úsmev a pomaly ma rukou tisla dozadu. Nechápal som čo robí, ale nechcel som ju zastavovať. Nemohol som, bál som sa, že ak niečo poviem, vytiahne ju to z toho podivného tranzu, v ktorom práve je.

Po pár sekundách som zacítil, ako sa mi podlomili nohy a dopadol som na niečo mäkké. Obzrel som sa a uvedomil som si, že ležím na posteli. Grangerová sa týčila nado mnou a opatrne sa na mňa obkročmo posadila. Po celý čas si hrýzla peru a v tvári mala zvláštnu červeň a to ma privádzalo do vytrženia.

„Takže sa ti páčim?“ spýtala sa a sklonila sa nado mňa. Opatrne sa svojimi perami obtrela o moje a odtiahla sa, aby mi mohla pozrieť do očí.

Nemo som prikývol a načiahol sa za ňou. S úsmevom mi položila ruku na hruď a zatlačila ma späť dolu.

„Nerobíš to len preto, aby si si niečo dokazoval?“ pokračovala so svojimi otázkami a ja som cítil, ako môj kamarát tam dolu trhá boxerky a nohavice.

„Nie,“ vydýchol som a môj dych sa zrýchľoval.

Grangerová už viac neotáľala a sklonila sa nado mňa. Hladne svojim jazykom útočila na môj a ja zasa na jej. Rukami som jej prechádzal po celom tele, zatiaľ, čo ona sa hrala s mojimi vlasmi.

Keď som jej rukami zašiel pod sukňu, strhla sa. „To nesmieme!“ vyhlásila a tá vášeň, čo sa v nej zrkadlila sa ako mávnutím prútika vyparila.

„Prečo?“ spýtal som sa a pridržal ju.

Chcela sa zo mňa dostať, ale nemohol som jej to dovoliť.

„Daphné a Ron...“ začala, ale ja som ju jediným pohľadom umlčal.

„Ten ryšavý idiot si nevidí ďalej od nosa a Daphné je presne ten typ, ktorý chce len a len moje peniaze. Jej nejde o mňa,“ povedal som a pretočil som Grangerovú pod seba. „Tak sa prestaň hrať na netýkavku a venuj sa mi,“ prikázal som a sklonil som sa nad ňu, aby som sa mohol povenovať jej ušnému lalôčiku.

„Malfoy, pusť ma!“ zasyčala a rukou, ktorú mala voľnú ma tĺkla do ramena.

„Nie,“ povedal som s úškrnom a pozrel do jej vzrušením naplnených očí.

„Ja s tebou nechcem nič mať!“ vrieskala a metala sebou.

„Dofrasa, Grangerová, nechovaj sa ako krava. Dospej konečne!“ okríkol som ju a ona ako na povel zastala a civela na mňa. „Mala by si byť rada, že o teba prejavujem záujem!“ dodal som.

Grangerovej obočie vyletelo dopoly čela. „Áno?“ spýtala sa.

„No áno,“ pritakal som a ohrnul spodnú peru. „Ja som Malfoy a ty si Grangerová. Už viac nebudeš mať možnosť okúsiť, čo to je mať sex s naozajstným chlapom!“ povedal som a v sekunde som to oľutoval.

Na moje telo sa spustil nával jej kopancov a buchnátov, sprevádzaný jačaním a vrieskaním, ktoré pílilo uši.

„Grangerová, pri Salazarovi!“ zvreskol som a vyskočil na nohy.

Grangerová nečakala a vyletela tiež. Intenzívne sa na mňa mračila a ja som sa zasa mračil na ňu.

„Si totálne blbá,“ povedal som jej a nato na mojom líci pristála jej ruka.

Bola to intenzívna facka, až mnou myklo. Určite mi na líci zostane odtlačok jej ruky. Za to mi zaplatí... môže byť akokoľvek sexy, ale toto si nebude dovoľovať.

Chytil som ju za plecia a zatriasol ňou. „To sa jednoducho nemôžeš chovať normálne? Musíš sa správať tak hrozne idiotsky? Poviem ti, že ťa chcem a ty mi uštedríš facku. Úprimne závidím tomu, kto ťa dostane,“ povedal som a dal som si záležať, aby mi irónia odkvapkávala z úst.

„Ty...“ zajachtala a opatrne na mňa pozerala. „Ty ma naozaj chceš?“ spýtala sa a naprázdno preglgla.

„Viem, že je tomu asi ťažké uveriť, ale áno,“ odvetil som a pritiahol ju k sebe, no nepobozkal som ju.

Miesto toho som ju len držal a pozeral do jej očí a ona sa pod mojím pohľadom roztápala. Cítil som, ako sa upokojila a uvoľnila a o pár sekúnd som mal svoje ústa na jej. Tento krát to celé vyšlo z jej iniciatívy.

„Nemusíme to robiť, ak nechceš,“ pošepol som do jej pier.

„Sklapni a vyzleč sa!“ odvetila a kmásala mojím opaskom.

Pomohol som jej pri rozopnutí pracky a potom som ju už nechal, aby si so zvyškom poradila sama. Ja som si ju zatiaľ povyzliekal a bozkami zasypával každú časť jej tela, na ktorú som dosiahol. Ešte sme stáli a tak som ju napokon zvalil na posteľ a stiahol si dolu poslednú časť oblečenia, ktorá mi ešte zostala.

Grangerová ležala na posteli úplne nahá a ja som si dával načas. Prezeral som si jej telo, ktoré bolo celé zasypané zimomriavkami a pomaly a veľmi jemne ju hladil. Napokon som sa sklonil k nej a jazykom jej dráždil bradavku.

Každý jej ston na mňa pôsobil ako bič. Chcel som ju, chcel som sa hrať s jej telom, chcel som ju cítiť a chcel som ju len pre seba. Chcel som ju vlastniť!

„Si si istá?“ spýtal som sa ešte a Hermiona opatrne prikývla.

Bol som nedočkavý a to nebolo dobre. So šialenou intenzitou som do nej vnikol a z jej pier sa vydral výkrik, ktorý sa do mňa zabodol ako dobre naostrený nôž. Narazil som tam na nejakú prekážku... do riti!

„Ehm,“ začal som formálnym tónom a pozrel na ňu.

Ležala podo mnou, tvár jej horela červeňou a z pery, ktorú si rozhrýzla jej vytiekol malý pramienok krvi.

Uchvátil ma a to kvôli jednej jedinej veci. Keď som bol malý, moja teta Bella a otec mi nahovorili, že humusáci majú krv blatovej farby a hnusne zapácha. Lenže krv, ktorá tiekla z pery Hermiony, bola úplne rovnaká ako moja.

„Prepáč,“ pošepla do ticha, ktoré sa rozhostilo. Jediné čo bolo počuť, bolo praskanie ohňa v krbe.

„Nič sa nedeje. Mala si mi to povedať!“ napomenul som ju nežne a opatrne ju pobozkal.

Do mojich úst sa dostala kvapka jej krvi... chutila rovnako ako moja.

„Ja...“ zajachtala, ale zastavil som ju.

„Nechaj to na mňa. Postarám sa o všetko,“ pošepkal som jej do ucha a pomaly sa začal hýbať.

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Stávka - šiesta časť: