Spomeň si na mňa - 12. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Rozhovor s riaditeľkou a známa vôňa všehodžúsu. Hm, kam to asi povedie?

29.09.2013 (21:00) • MiriamTaylor • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 0× • zobrazeno 679×

Vonku lialo ako z krhly a Hermiona sa pozerala na tu spúšť vonku. Stihla si dať horúcu sprchu a teraz už sedela uvelebená vo svojom kresle v jej prefektskej izbe. Vonku sa zablyslo a oblohu rozžiarilo fialové svetlo. Postavila sa na nohy a podišla bližšie k oknu. Z jej podvedomia, vyplávala na povrch jedna z bolestných spomienok, ktoré sa tak veľmi snažila potláčať.

Spomenula si, ako sa veľmi bála bleskov, keď bola ešte maličká. Jedného dňa, keď bola silná búrka, ju otec vytiahol z postele. Neochotne vstala a pred oknom zbadala dve stoličky. Jej otec ju posadil na jednu z nich a sadol si vedľa nej. Pevne stisol jej ruku a povedal jej, že sa nemá čoho báť. Pred oknom spolu presedeli takmer celú noc a počítali spolu blesky.

Od toho dňa sa už búrky nebála, ale teraz zisťovala, že po jeho strate sa začína opäť báť. Odpila si zo šálky s horúcim kakaom a snažila sa premýšľať o niečom inom. Vedela, že to, čo sa dnes stalo s Dracom nebolo správne. Ale nedokázala vyhnať jeho pery z mysle. Nedokázala odtiaľ vyhnať jeho jemné dotyky, ktorými ju zasypával. Na chvíľu zabudla na to, že ju Orión chce zabiť. Zabudla na tie všetky problémy, cez ktoré ešte musí prejsť, dokonca, zabudla aj na Rona.

Ešte stále mohla pred sebou vidieť tie jeho sivé oči zaliate slzami. Nikdy by nebola povedala, že niekedy uvidí Draca Malfoya plakať. Inokedy by sa tomu možno tešila, tešila by sa z jeho utrpenia, no teraz? Súcitila s ním. Zacítila ako si ju niečie ruky opatrne pritúlili k sebe. Vedela, že to je on. Slabo ju pobozkal na rameno a robil si cestičku k jej krku. Jej ruky sa roztriasli a takmer by pustila šálku s kakaom na zem, ak by sa nebol odtiahol.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ustarostene a Hermiona počula v jeho hlase strach. Strach o ňu.

Otočil si ju k sebe a odhrnul jej z tváre zatúlané kučery. Slabo sa pousmiala.

„Som v poriadku, Draco,“ šepla a snažila sa vyzerať pokojne, no nedokázala vyhnať výčitky svedomia, ktoré jej hovorili, že toto nie je správne. Zľahka jej prešiel prstom po tvári a pobozkal ju. Jemne, ako keby sa bál, že sa mu rozpadne v náručí.

„Kto by to povedal, že Draco Malfoy dokáže byť nežný,“ výdýchla mu do úst a ruku zaborila do jeho plavých vlasov. Všetko bolo také krásne, keď tu bol s ňou. Keď jej jemne prechádzal rukou po chrbte a šepkal tak nádherné slová. Po chvíli sa odtiahla pre nedostatok kyslíka a zvedavo podvihla jedno obočie.

„Čo tu vlastne robíš? Nemal by si byť vo svojej izbe?“ napomenula ho a varovne zúžila oči.

„Vieš, Grangerová, ak si si nevšimla, vonku je strašná búrka. A ja sa jej bojím. Nechcel som byť sám,“ povedal s predstieranou hrôzou v hlase a snažil sa vyzerať vystrašene, ale nakoniec sa slabo zasmial.

„Och tak. No, ale neviem, či si tu v bezpečí. Pod mojou posteľou jej totiž obrovský bubák!“ pridala sa k jeho hre a zhrozene zhíkla.

„To je dobré, pretože ja sa bubákov nebojím,“ pobavene povedal a pretočil očami, „takže ťa ochránim,“ povedal odhodlane. Snažila sa ho odtlačiť, ale čím viac sa snažila, tým si ju Draco k sebe privinul pevnejšie. Bozkával ju a ťahal ju naprieč celou izbou. V hlasnom smiechu spolu spadli na posteľ. A vôbec netušili, čo sa deje kúsok od ich izby.

***

„Čo sa deje?“ spýtal sa muž ostražito.

„Už vedia príliš veľa. Nesmieme čakať, musíme zakročiť,“ povedal druhý hlas pošepky.

„Máš to čo som chcel?“

Muž horlivo prikývol a začal z vrecka niečo vyťahovať.

„Tu je to. Koľko to potrvá?“ spýtal sa nedočkavo.

„Týždeň. S týmto už mám všetko, aby som mohol uskutočniť naše plány,“ uškrnul sa a poobzeral sa po tmavých chodbách, či ich náhodou niekto nesleduje.

„A čo Orión?“

„To nechaj na mňa, teraz choď,“ prikázal muž tomu druhému a obidvaja sa pobrali opačnými smermi.

***

Hermiona prudko roztvorila oči, pretože už znova mala jednu zo svojich nočných mor.

Pomrvila sa v posteli a rýchlo si zakryla rukou ústa, aby nevykríkla. Draco ešte stále spal a vyzeral tak kľudne. Nemračil sa a ani sa neuškŕňal, jednoducho spal. Znova sa trocha pomrvila, ale Dracové ruky si ju hneď privinuli bližšie pričom jej zamumlal niečo nezrozumiteľné do vlasov. Vedela, že s Dracom nič nemala, ale aj tak sa jej to zdalo príliš osobné, zdieľať s ním tú istú posteľ. Chcela vstať, ale zistila, že jednu nohu ma prehodenú cez neho a jeho ruka je omotaná okolo nej. Bolo takmer nemožné vymotať sa z pod neho tak, aby ho nezobudila.

„Grangerová, nemrv sa, lebo budem musieť porušiť našu dohodu,“ zamumlal a pritiahol si ju k sebe bližšie, aby ju mohol zľahka pobozkať na pery.

„To by si nespravil,“ povedala pobavene a odtiahla sa od neho úplne, v snahe postaviť sa, a aj by sa jej to podarilo, ak by sa Draco po nej nenačiahol a nestiahol ju späť naňho.

„Malfoy, ty si taký zvrhlík!“ vyštekla a pomrvila sa mu nespokojne v náručí.

„Už som ti niečo povedal o tom mrvení. Keby bolo na mne, pomiloval by som ťa k smrti,“ povedal jej pobavene a vtisol jej bozk na čelo.

„Musím ísť. Dnes prišla riaditeľka, chcem sa s ňou porozprávať,“ povedala neprítomne, keďže jediné, na čo sa mohla sústrediť, boli Dracove pery. Nahlas si vzdychla a rukami sa jej podarilo, odtlačiť ho. Rýchlo vybehla z postele, skôr než by sa mu podarilo chytiť ju a uškrnula sa naňho.

***

Hermiona nervózne postávala pred riaditeľnou, pozerajúc sa na tie veľké dvere, ktoré už dobre poznala. Úprimne, bola vydesená k smrti. Nevedela, či svoj strach pripisovala Dracovi, keďže sa stále cítila zle z toho, že sú spolu a podľahla jeho šarmu, alebo sa jednoducho bála riaditeľky. Slabo potriasla hlavou, v snahe vytriasť tieto myšlienky z hlavy, a práve sa chystala slabo zaklopať na dvere, no skôr než to stihla spraviť, sa dvere otvorili samé a vnútri ju už čakala riaditeľka, sediaca za svojim stolom.

„Poďte dnu, slečna Grangerová,“ povedala pokojným hlasom, rukou ju zavolajúc k sebe. Hermiona slabo prikývla a cestou sa obzerala sa po riaditeľni, ktorá vyzerala celkom isto, ako keď patrila Dumbledorovi, no pár vecí bolo predsa len zmenených. Jeho ďalekohľad bol preč, tak ako viacero vecí, no sám riaditeľ nechýbal. Hermiona sa usmiala na obraz Dumbledora, ktorý visel za riaditeľkinou hlavou.

„Zdravím, slečna Grangerová. Aké prijemné vás opäť vidieť,“ povedal starým, láskavým hlasom a hľadel na ňu cez jeho pol mesiačikové okuliare.

„Potešenie je na mojej strane,“ odvetila s úsmevom no náhle sa pozrela na riaditeľku, ktorá si netrpezlivo odkašľala.

„Som veľmi potešená vaším príchodom, ale dnes som dostala informácie, ktoré boli pre mňa trocha znepokojujúce,“ povedala vážne a prekrížila si ruky na prsiach. Hermiona si hryzla do pery, tušiac, čo jej riaditeľka povie a sadla si oproti nej.

„Profesor Malkin mi povedal, že ste sa mu aj s pánom Malfoyom vlúpali do pracovne. Pýtam sa vás, je to skutočne pravda?“ spýtala sa riaditeľka s mierne rozhnevaným hlasom. Hermiona previnilo sklopila zrak a cítila sa opäť ako šestnásťročná čakajúc na svoj trest.

„Sklamali ste ma, no dúfam, že sa to už viacej nebude opakovať. Som si istá, že to musel byť nápad pána Malfoya, mám pravdu?“ spýtala sa s presvedčením, dúfajúc, že sa v tomto nemýli.

„Je mi to ľúto, ale bol to môj nápad,“ priznala Hermiona previnilo s porazeneckým povzdychnutím.

„Ako viete, dostala som jasné vysvetlenie od rádu, prečo ste sem prišli, ale to vám nedáva oprávnenie robiť niečo takéto,“ pokarhala ju s neprístupným pohľadom.

„Ale profesor Malkin nám klamal!“ vyhŕkla rýchlo so zamračením.

Riaditeľka zamietavo pokrútila hlavou.

„Profesor Malkin mi všetko vysvetlil a obávam sa, že podozrievate nesprávnu osobu, slečna Grangerová,“ povedala zamietavo a postavila sa.

„Teraz, prosím, odíďte a snažte sa nenapáchať viac škody než úžitku,“ povedala karhajúc a prstom ukázala na dvere.

„Dovidenia,“ zamumlala Hermiona, kráčajúc, čo najrýchlejšie k dverám. Ako to, že jej riaditeľka neverila?! Hermiona Grangerová sa predsa nemýli! Bola si istá tým, že Malkin v tom má prsty a dokáže to ostatným, aj keby pritom mala prísť o život!

Rozhorčene rozhodila rukami, náhliac sa cez chodby školy, hľadajúc Draca. On jej veril a vedela, že musia spolu niečo vymyslieť, skôr než bude neskoro. Prešla okolo chlapčenských záchodov, keď zacítila dobre známu vôňu všehodžúsu. Podozrievavo sa poobzerala okolo seba a podišla k dverám, chystajúc sa ich otvoriť. V tom podskočila od strachu, keď začula Dracov hlas, ktorý na ňu slabo zapískal.

„Čo tu robíš, Grangerová?“ spýtal sa zvláštnym hlasom a obzeral si ju.

„Bola som u riaditeľky,“ vydýchla zničene.

„Na čo?“ spýtal sa prekvapene a podišiel k nej.

„Vôbec si ma nepočúval? Vravela som ti, že sa za ňou chystám,“ pokrútila hlavou a zaksichtila sa naňho.

„Áno, vlastne už si spomínam,“ usmial sa placho a prekvapene zažmurkal očami, keď sa mu Hermiona hodila do náručia. Váhavo položil ruky na jej driek a pousmial, keď si uvedomil jednu dôležitú vec. A keď sa mu už naskytla táto možnosť, prečo si ju neužiť?

Odtiahol sa od nej a vzal si do rúk jej tvár, pritiahnuc si jej pery k tým svojim. Zľahka ju pobozkal na pery a pritiahol si ju bližšie k sebe, vdychujúc jej omamnú vôňu. Neochotne sa od neho odtiahla s jemným úsmevom, ktorý sa jej pohrával na perách. Zistila, že sa necíti tak previnilo, keď je s ním. Horšie je to, keď je bez neho.

„Mala by som ísť, stretneme sa neskôr?“ spýtala sa, odťahujúc sa od neho.

„Vlastne by som ti chcel niečo ukázať,“ povedal záhadne a preplietol si s ňou prsty, nečakajúc na jej odpoveď. Potiahol ju neliehavo za ruku a Hermiona sa nechala ťahať cez chodby školy.

„Kam to vlastne ideme?“ spýtala sa zvedavým hlasom.

„Uvidíš,“ pousmial sa na ňu, no keď otočil hlavu naspäť, zatváril sa previnilo, avšak to ona nemohla vidieť. Ťahal ju von na školský pozemok a až keď mali namierené k zakázanému lesu, Hermiona sa začala okolo seba ostražito obzerať, jednou rukou kontrolujúc svoj prútik.

„Draco kam ma to vedieš?“ zvedavo podvihla obočie a zastavila, pustiac sa jeho ruky.

Nechápavo na ňu pozrel a pokrčil plecami, ako by sa nič nedialo.

„Nerob takú drámu, Grangerová. Nechystám sa ťa prekliať,“ povedal pobavený jej strachom a vystrčil pred ňu svoju ruku.

„Veríš mi?“ spýtal sa vážne a uprel na ňu svoje šedé oči.

Zamračila sa na jeho ruku, premýšľajúc o tom, prečo v prvom rade vlastne zastavila a potom pokrútila hlavou, pretočiac očami nad svojou hlúposťou. Vedela, že by jej nikdy neublížil.

„Samozrejme,“ povedala slabým hlasom a chytila sa jeho ruky, pozrúc sa mu do očí. Spolu kráčali cez zakázaný les a Hermiona sa nedôverčivo obzerala okolo seba.

„Nemohol by si mi aspoň dať malú nápovedu?“ nespokojne sa zamrvila, kráčajúc vedľa neho pričom sa vyhýbala rôznym vyčnievajúcim kríkom.

„Už tam skoro sme,“ povedal zadychčane a za tú celú dobu, čo kráčala sa na ňu ani raz nepozrel. Samozrejme, že Hermiona začala byť podozrievavá, ale toto bol predsa Draco.
Neverila, že by jej mohol ublížiť a tak prikazovala svojim nohám, aby kráčali, aj keď ju už pomaly začínali bolieť. Keď konečne zastavili, vydýchla si úľavou a pokrútila hlavou.

„Tak?“ spýtala sa zvedavo a podvihla obočie, obzerajúc sa okolo seba.

„Nič tu nevidím.“

Draco sa jej pozrel do očí a prikročil k nej, pozerajúc sa na ňu ospravedlňujúco.

„Prepáč, Hermiona. Kiež by to šlo inak,“ natiahol k nej ruku a videl, ako si Hermiona ihneď vyťahuje prútik, no skôr než ho stihla vytiahnuť úplne, silno ju udrel do hlavy a sledoval, ako sa jej bezvládne telo zosypalo na zem.

Autor: MiriamTaylor (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction