OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Sinners never sleep - 5. kapitola

18.02.2012 (11:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1619×

Kapitola Piata

Draco šokovane sledoval ako William Blake vošiel do miestnosti a predstavil sa žiakom.

Draco cítil, ako ho Znamenie zla neúnosne páli a žlč sa derie z hrdla. S nenávisťou sa díval, ako jeho nepriateľ prechádza uličkou v strede triedy pomedzi lavice, aby sa dostal ku katedre.

Hermiona nemo civela do prázdna. V tej chvíli, keď začula znovu jeho hlas, v mysli sa jej vybavili doterné spomienky, ktoré nedokázala umlčať. Spomienky na noci, kedy sa bezbranná krčila pred Williamom Blakeom a prosila ho o život.

Keď prešiel okolo nej, ucítila známu vôňu – cigarety, chlad a temnota.

Hermiona sa pri Dracovom boku roztriasla a on dostal náhle bizarné nutkanie dotknúť sa jej a utešiť ju. Prstami mykol smerom k nej, sedeli príliš blízko.

William sa postavil čelom k triede a oprel sa o katedru, ruky si skrížil na hrudi, na perách mu pohrával slabý zvodný úsmev. S potešením sledoval, ako ho dievčatá v triede obdivujú. Očami blúdil pomedzi lavice, až jeho pohľad padol na tú, ktorá jediná ho zaujímala.

„Otvorte si prosím učebnice, žiaci,“ prehovoril.

V triede sa ozval šum a buchot, keď všetci naraz otvárali knihy. S pohľadom stále upreným na Hermionu, William vykročil smerom k nej. Stále nevnímala – videl to ako vhodnú príležitosť.

Postavil sa tesne za ňu, oddeľovalo ich len operadlo stoličky. Nahol sa k nej, dosť blízko na to, aby ju to vystrašilo a dosť málo, aby to vzbudilo prílišnú pozornosť ostatných žiakov z triedy.

„Slečna Grangerová,“ jeho hlas - ako med,  obtierajúc sa o ňu, lepiac sa na ňu.

Vyskočila, keď si uvedomila, že stojí za ňou.

„Vaša učebnica,“ prehovoril znovu, nakloniac sa bližšie, nahol ruku ponad jej plece a chytil knihu do rúk.

„Má byť otvorená.“ Otvoril knihu a položil ju pred ňu. Ruku stiahol, ale potom ju znovu načiahol k nej a tak, aby to ostatní žiaci nevideli, dotkol sa končekmi prstov jej chrbta. Prudko sa vyrovnala, dych sa jej zasekol v hrdle v bolestivom očakávaní. Jemne ju pohladil, takmer s láskou.

Zatvorila oči, aby zabránila slziam uniknúť. Nie tu, nie pred celou triedou, nie pred ním.

Williamovi sa rozšírili zreničky, keď mu do nosa udrela jej sladká vanilková vôňa. Cítil, ako sa pod jeho dotykom chvela hrôzou. Bolo to dávno, kedy sa jej naposledy dotkol, chýbalo mu to

Obaja si v rovnakej chvíli spomenuli na jednu scénu.

Hermiona sa chúli na chladnej špinavej dlážke. Plače. Oblečenie má roztrhané, rovnako aj kožu na niektorých miestach, z ktorých vytekala krv. Snaží sa byť potichu, ale vzlyky, ktoré sa jej derú z hrdla nedokáže utajiť. Celé telo ju bolí.

Muž, ktorý doteraz stál v rohu izby, sa pôžitkom na ňu díva, podíde bližšie a kľakne si k nej.

Má pocit, že jej vybuchne hlava. Čelo si oprie o studenú dlážku. William k nej natiahne ruku. Pomaly jej odhrnie tmavé kučery zo spoteného krku. Pohladí ju po šiji, prejde k uchu, cez lícne kosti k čeľusti.

Silnými štíhlymi prstami zovrel jej bradu a prinútil ju pozrieť sa na neho. Naklonil hlavu, akoby mu jej bolo ľúto.

„Vieš, že k tomuto nemuselo vôbec dôjsť. Stačí byť poslušná.“

Dívala sa na neho s nenávisťou. Zasyčala nadávku, ktorej sa on len zasmial, ale potom zvážnel, v očiach sa mu zlovestne zablyslo. Ucítila, ako sa jeho myseľ znovu ocitá v tej jej. Mrazivé bodanie.

Hermione sa skotúľala po líci slza, ale nezdvihla ruku, aby ju rýchlo zotrela. Len sa dívala dopredu s mysľou plnou spomienok, na ktoré už nikdy nechcela myslieť.

Draco sa na to nemohol viac dívať. Schytil Williama za zápästie, zaryl nechty do mäsa. William stočil svoj pohľad a stretol sa s Dracovými zúrivými očami.

„Ja sa o ňu postarám, profesor,“ precedil cez zuby. Ledva sa ovládal.

William sa na neho žiarivo usmial a vymanil si ruku z Dracovho zovretia.

„Ako myslíte, pán Malfoy.“

Otočil sa a zamieril ku katedre. Začal vysvetľovať niečo o čiernej mágii, ale ani Hermiona, ani Draco ho nepočúvali.

Hermiona začala konečne vnímať svoje okolie. Sklonila hlavu a tak, aby to nikto nevidel si utrela líca a oči.

***

Hodina skončila.

Všetci žiaci si pozbierali svoje veci a čo najrýchlejšie odišli z triedy. Dievčatá sa naposledy pozreli za učiteľom a tiež zmizli. Hermiona odišla medzi prvými, ale Draco ostal sedieť na mieste. Počkal, kým neboli sami a prútikom zavrel dvere, aby mali súkromie.

„Myslel som, že si mŕtvy,“ povie pokojne a vstane.

Pristúpi bližšie k nemu.

„Čakal som krajšie privítanie,“ zaškerí sa William.

V Dracovi vzkypel hnev. V zlomku sekundy zvieral Williamovo hrdlo a pritláčal ho k stene, zanechávajúc za sebou čierny dym.

„Čo si myslíš, že robíš?! Máš byť dávno mŕtvy!“ vrieskal.

„Ako vidíš, mŕtvy nie som,“ sipel.

Znovu ten úškrn.

„Ty hajzel!“

William ho s ľahkosťou odstrčil, odrazil najmenej o tri metre. Draco dopadol tvrdo na zem.

„Nemáš tu čo robiť...“ povie Draco zlomene a pokúša sa vstať, ale Williamova mentálna sila ho pritlačí k zemi. Pristúpi bližšie a pokľakne k nemu a vnúti mu spomienku.

Hermiona ležiaca na zemi...

Z Dracovho hrdla sa ozve zvieracie zavrčanie.

„Ty hnusná sviňa,“ zašepká, jeho hlas takmer nepočuť.

„Ale, ale... Draco, kroť sa, inak sa budem musieť uraziť,“ povedal so smiechom William.

„Ako to, že ti dovolili učiť? Si predsa na Temnej strane!“

„To ty tiež a si tu.“

„Ja som prešiel na stranu dobra, William,“ zachrčal.

„Prosím ťa, obaja vieme, že je to len chvíľkové pobláznenie, Draco. Máš dušu rovnako čiernu ako mám ja.“

Draco sa pokúsi pokrútiť hlavou, ale nepodarí sa mu. Rezignovane vzdychne.

„Si tu kvôli nej, však?“

Williamova sila poľaví a dovolí tak Dracovi vstať. Opráši si čierne nohavice a snehobielu košeľu.

„Vieš, že nič nenechávam nedokončené,“ odpovie William.

Stoja oproti sebe, vzdialení menej ako meter. Vzduch je nabitý testosterónom.  V miestnosti je neobyčajná tma. Slnko zatemnili ťažké tmavé mraky.

Zahrmí.

Udrie prvý blesk a osvieti ich tváre. Bledé na pozadí strašidelnej čiernej. Dracove oči sa zúžili, jeho tvár sa mierne zmenila, nabrala zvierací tvar. Pripravený nemilosrdne zaútočiť.

„Nedovolím ti to,“ hlas, ktorý vychádzal z Dracových pier znel cudzo, takmer akoby nebol jeho.

„S tým počítam,“ odpovie naoko lenivo William a otočí sa Dracovi chrbtom.

Pod bielou košeľou sa mu napínajú svaly, úzke nohavice priliehajú k telu. Dlhé vlasy padajú do čela a zakrývajú výhľad na ľadovo modré oči. Z jeho dychu možno cítiť sladkastý pach cigariet a whisky.

„A teraz odíď, musím sa pripraviť na ďalšiu hodinu.“ Otočí k nemu hlavu, ale nevidí ho. Pred očami má Hermioninu nežnú tvár.

Draco sa zvrtne a rázne odíde z triedy.

Obom v mysliach rezonuje veta, ktorú kedysi William povedal Dracovi.

Sme hriešnici, Draco, my môžeme všetko.

Takže... tu je William. :D Teda, takto si ho predstavujem. :D

A tu je Hermiona :D

A Draco :D

Dúfam, že sa vám páčia. :D

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Sinners never sleep - 5. kapitola: