Sinners never sleep - 3. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

V očakávaní smrti.

25.01.2012 (16:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1507×

3. kapitola

Draco sa pomaly prebúdzal. Drobné ranné slnečné lúče ho šteklili na tvári. Prikrývka ho príjemne hriala. Otvoril oči a zbadal vysoký kamenný strop ošetrovne.

Prudko sa posadil na nemocničnej posteli. Prikrývky boli biele, všetko tu vyzeralo sterilne a čisto, dokonca tu tak aj smrdelo. Draco pokrčil nos a vtedy ho zasiahla silná bolesť do hlavy. Vystreľovala vzadu na temene. Ruka mu okamžite vyletela k tomu miestu a keď si ich so zdesením prezeral trasúce sa prsty, zistil, že sú červené. Znovu sa dotkol toho miesta, bolesť sa zhoršila. Zvraštil tvár.

Srdce mu neprirodzene rýchlo búšilo, silno udieralo do hrudného koša tak, až mal pocit, že mu vyskočí z hrude. Poobzeral sa okolo seba. Bol tu jediný. Zamračil sa.

Koľko je hodín?

***

Hermiona sa mračila. Od rána sa necítila dobre. Mala pocit, akoby ju niekto sledoval, po chrbte jej behal mráz, aj keď jeseň bola ešte teplá. Takýto pocit malavždy, keď sa na ňu Malfoy pozrel, ale toho nikde nevidela. Keď sa dívala cez Veľkú sieň k Slizolinskému stolu, zbadala tam sedieť len Notta so Zabinim.

Pripadalo jej divné, že by mal Malfoy zaspať, pretože vedela, že on taký nie je. Rovnako ako ona. Mali toho spoločného viac, ako myslela, nie len minulosť.

***

„Haló, je tu niekto?!“ kričal Draco.

Prešla už hodina odkedy sa zobudil a stále sa nikto neukázal. Bolesť sa už zdala neznesiteľná a pridala sa k nej nepríjemná bodavá bolesť na predlaktí. Pokúšal sa ju ignorovať, pretože vedel, čo to znamená a z toho poznania mu naskakovali zimomriavky a vlasy stávali dupkom.

„Haló!“

Už začínal byť bezmocný. A vystrašený. Cítil sa slabo. Hlasivky ho prestávali počúvať. Chcel sa postaviť, ale nohy ho nepočúvali. Nedokázal nimi pohnúť.

„Haló!“

Hlas mal už chrapľavý a slabý.

A v tej chvíli to začul.

Smiech.

Ten smiech.

Spoznal by ho všade, ale tu ho rozhodne nečakal. Bol stále hlasnejší a hlasnejší. Približoval sa. Vyschlo mu v ústach. Očami behal po celej miestnosti, ale nikde ho nevidel. Už si myslel, že sa zbláznil, keď sa pred ním odrazu zjavil. Náhle a prudko, zanechávajúc za sebou čierny dym. Priamo pred jeho posteľou.

Draco sa chcel natiahnuť za prútikom, ale nemohol. Chcel vykríknuť, ale nedokázal.

Bezhlasne kričal Pomóc! Ale nikto ho nemohol počuť.

„Pomsta je sladká, Draco,“ zvrieskol a nahol sa k Dracovi.

Ucítil jeho studený dych, dym z cigariet a... smrť.

***

Do Veľkej siene vbehla madam Pomfreyová. Všetky pohľady sa stočili na ňu, ignorovala ich. Utekala priamo za profesorkou McGonagallovou. V tvári bola celá bledá a v očiach mala vystrašený a zmätený výraz. Niečo jej súrne pošepkala. Perami pohybovala rýchlo. Učiteľka zbledla a vyskočila zo stoličky. Utekala za madam Pomfreyovou do nemocničného krídla.

Hermiona ich znepokojene sledovala, až pokým sa jej nestratili z dohľadu.

Draco sa stále neobjavil.

Mohlo mať toto všetko niečo spoločné s Dracovou neprítomnosťou?

Jej zamračenie sa prehĺbilo.

Prečo, dopekla, rozmýšľa o Malfoyovi?

***

Minevra McGonagallová s hrôzou sledovala telo Draca Malfoya mykajúce sa na nemocničnej posteli.

Všetkých ostatných pacientov premiestnili. Ostal tu len on.

Tvár mal bledú, stiahnutú do podivnej bolestivej masky. Spomedzi pier mu unikali zvieracie výkriky.

***

Draco mu uprene hľadel do očí.

„Nebojím sa ťa,“ zasyčal pomedzi stuhnuté pery. Klamal.

Mal obrovský strach. Nebol si istý, či je to len sen alebo skutočnosť. Všetko sa zdalo byť také... živé. Dokonca aj bolesť, ktorú cítil, bola neznesiteľne živá.

Ľavé predlaktie mal priam v ohni. Pľúca ho pri každom nádychu zaboleli. V žilách mu koloval jed.

On nehovoril nič, len sa smial. Zlovestne. Vraždiaco.

Draco netušil, odkiaľ vytiahol dýku, ale odrazu ju on pevne zvieral v ruke. Prudko vrazil Dracovi nôž do brucha.

Čepeľ sa zaryla do Dracovho mäsa a ten vykríkol. Pokúsil sa brániť, ale bolo to márne, mohol len bezhlasne trpieť.

***

Obidve ženy sa snažili zastaviť silné krvácanie. Z ničoho nič sa na Dracovom pyžame vytvorila obrovská červená škvrna. Rozopli mu košeľu a zbadali obrovskú škaredú ranu na bruchu. Valilo sa z nej stále viac a viac krvi.

Používali všetky možné kúzla, aké poznali, ale nič nepomáhalo.

***

Nie! Nie! Nie!

Nesmie zomrieť! Nesmie!

Bolesť bola ukrutná. Sadisticky ho rezal po celom hrudníku. Nevedel, z čoho ten nôž je, ale pri dotyku z jeho kožou pálil a štípal. Do očí sa mu tlačili slzy.

Jeho smiech sa ozýval po celej miestnosti.

Hrubo zaryl čepeľ. Prepichol mu pľúca. Draco sa sípavo snažil nadýchnuť. Hlava sa mu motala, zatemňovalo pred očami. Strácal vedomie, ale bolesť ho udržiavala nažive. Aké ironické. S nožom stále zarytým v Dracovom tele sa približoval k Dracovmu srdcu. Bilo rýchlo a splašene. V očakávaní smrti.

Takto skončí Draco Malfoy?

***

Na Dracovom tele sa vytváralo stále viac a viac rán. Akoby ich vytváral neviditeľný nôž. Pár rán sa im podarilo zahojiť, ale bolo to nič platné.

Odrazu sa jeho telo prudko myklo. Ústa sa mu roztvorili a začala z nich vytekať krv. Hrudník sa mu prudko zdvíhal.

Niečo mu rozrezávalo hruď. Prerezávalo pľúca.

***

Vedel, že umrie.

Neexistovalo nič, čo by ho zachránilo. Zavrel oči a čakal. Čakal, kedy sa to skončí.

Náhle sa pred ním zjavili jej oči. Hlboké a tmavé. Čokoládovo hnedé. Volala jeho meno.

Mračila sa. Nechcela, aby zomrel. Ani on to nechcel.

***

Zvolali všetkých učiteľov. Nikto však nič nevymyslel. Stáli v kruhu okolo Dracovej postele, teraz celej červenej, krv kvapkala na zem.

Kvap. Kvap. Kvap.

Ako krutý ironický výsmech.

A vtedy na to Minevra konečne prišla. Vykríkla posledné zaklínadlo, ktoré by Dracovi mohlo pomôcť so všetkou magickou silou, akú v sebe našla. Z jej prútika vyšľahol strieborný blesk.

***

Draco si so zdesením uvedomil, že bolesť poľavila.

Nadvihol hlavu, aby zistil, čo sa deje, aj keď ho to stálo príliš veľa energie.

Nôž mu vypadol z ruky. Hlučne dopadol na podlahu. Nohy sa mu podlomili.

„Nie! Nie! Nie!“ vrieskal ako zmyslov zbavený.

Ľadovo modré oči prebodávali Draca. Rukami si vošiel do hustých čiernych vlasov a zaklonil hlavu. Niečo ho ťahalo preč. Strácal sa. Vrieskal. A nakoniec v oblaku čierneho dymu zmizol.

Draco si znova ľahol a zavrel oči.

***

Na pár sekúnd mu prestalo biť srdce.

Na pár sekúnd nedýchal.

***

A potom sa jeho oči prudko roztvorili.

Srdce mu začalo znovu biť. Znovu začal dýchať. Úľava, ktorá ho zaplavila bola sladká.

Prežil.

Na chvíľu si myslel, že zomrel.

Ospravedlňujem za, že to trvalo tak dlho. :)

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction