OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Sinners never sleep - 2. kapitola

Your past has you in choke hold,
but you deserve it from what I´ve been told.

Tvoja minulosť ťa škrtí,
ale podľa toho, čo mi bolo povedané, si to zaslúžiš.

04.01.2012 (15:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1572×

2. kapitola

„Moje meno je Anne Buvier," predstavila sa žena.

Kráčala do stredu učebne a pritom rozprávala.

„Prosím, posadťe sa - na zem," dodala, keď sa žiaci začali obzerať po miestnosti.

Mnohí si okamžite sadli, ale veľa Slizolinčanov si namyslene odmietlo len tak sadnúť na špinavú zem.

„Sadnite si! Všetci!" Annin hlas ostro rezal.

Žiaci si vystrašene posadali a čakali, čo sa bude diať.

„Riaditeľka spolu s celým učiteľským zborom sa rozhodli, že by pre vás všetkých bolo najlepšie, keby ste sa naučili bojovať. Všetci viete, že vojna skončila a mnoho kúzelníkov sa nedokázalo brániť, keď ich odzbojili a Ministerstvo už nechce, aby sa niečo podobné opakovalo. Preto sa rozhodlo, že bude najlepšie, keď budú mladí kúzelníci pripravení na všetko."

„To znamená, že sa budeme učiť bojovať?" spýtalo sa nejaké dievča zo Slizolinu.

„Áno," odpovedala jednoducho Anna.

„A čo s tým má spoločné Transformácia?" vykríkol niekto z Chrabromilu.

Anna sa záhadne usmiala.

„Poprosila by som nejakého dobrovoľníka."

Ale nikto sa neprihlásil. A tak rozhodla sama.

„Draco Malfoy, prosím, príď tu ku mne."

Draco sa prekvapene postavil a pomaly kráčal k nej. Prikázala mu, aby si dal dole hábit. Ostal stáť len v sivých elegantných upnutých nohaviaich a bielej košeli, ktorá dokonale obopínala jeho svaly. Začala kráčať okolo neho.

„Každý z vás má v sebe vnútorné zviera. Musíte sa len sústrediť. A vnímať svoju duchovnú silu. Zavri oči, Draco," prikázala mu.

Poslúchol ju. Zatvoril oči a začal sa sústrediť. Prestal vnímať hluk okolo neho. Predstavil si temnotu - pretože tak vnímal svoju dušu - a rukami ju rozthal. Predstavil si, ako sa k nemu prediera záblesk svetla a zachraňuje ho.

Zachvel sa keď to pocítil. Nával sily.

Hermiona ho so zatajeným dychom sledovala. Všetci čakali, čo sa bude diať. Niekto zo starších Chrabromilských žiakov vykríkol: Bude z teba pekná fretka, Malfoy!

Vlasy sa mu o trochu predĺžili, ešte viac zbeleleli, rovnako, ako pokožka. Chrbát sa mu neprirodzene ohol dozadu, z úst mu vyšiel bolestný ston.

Potom sa na chvíľu znovu vyrovnal, ale prešla ním silná triaška, zhrbil sa.

Nohy sa mu podlomili, dopadol na zem , ale rukami stlmil pád. Znovu prehol chrbát. Košeľa sa mu začala na chrbte trhať, z jeho úst vychádzalo stále viac a viac výkrikov.

„Draco!" zvrieskla Pansy a postavila.

Chcela ísť k nemu, ale Draco náhle zdvihol hlavu. Otvoril ústa a zavrčal na ňu. Odhalil biele tesáky. Pansy vykríkla a ustúpila o pár krokov dozadu.

Jeho pohľad sa stretol s tým Hermioniným.

A vtedy Draco náhle vybuchol v návale extázy.

A namiesto jeho ľudského tela stál pred žiakmi nádherný panter s nezvyčajnou bielou srsťou.

Všetci zalapali po dychu, zatiaľ čo panter lenivo zazíval. Prešiel pár krokov do kruhu a šibal pritom dlhým chvostom.

Anna sa usmiala a pristúpila k nemu. Pohladila ho medzi ušami, na čo spokojne zapriadol a následne sa s otráveným zavrčaním odtiahol.

„Prvá premena zvyčajne nevyzerá a nie je až taká bolestivá, ako bola tá Dracova, ale to zálaží na jedincovi.

Draco, môžeš sa premeniť späť do svojej podoby, hodina skončila, žiaci môžte odísť," vyzvala Anna žiakov, ktorí sa okamžite zdvihli a rýchlo odišli z učebne. Jediná Hermiona sa obzrela a zbadala, ako sa Draco rýchlo premenil späť na človeka a zbiera zo zeme kúsky svojej košele. Nevyzeral, že by mu bola zima, keď zvyšky bielej látky hádzal do koša a bral si svoj hábit.

Ostala stáť na chodbe a sledovala ho, ako sebavedome kráča chodbou a necháva dievčatá hladne sa dívať na jeho vypracovanú postavu.

Ale žadna z nich okrem Hermiony si nevšimla temné znamenie na ľavom predlaktí.

***

Je už noc, všetci ticho spia, až na Hermionu, ktorej sa po tvári leje pot, obočie sa mračí a v rukách tuho zviera prikrývku.

Nedokáže sa dívať na jeho tvár. Znovu ju udrie, tentoraz silnejšie. Z pier jej vytečie tenký pramienok krvi.

Drsne ju chytil za bradu a prinútil ju tak pozrieť sa na neho. Opovržlivo zasyčala.

Prstami na pravej ruke takmer nežne zotrel krv a rozmazal jej ju po tvári.

„Cítiš to? To je tvoja humusácka krv," zavrčal.

Po lícach jej tiekli slzy.

Rukou prešiel po jej tvári, ku krku a nižšie.

„Prosím nie," zašepkala, ale vedela, že jej to nepomôže. Že ju už nič nezachráni.

Zasmial sa. Kruto a výsmešne.

A vtedy sa tam zjavil niekto ďalší. Strieborné vlasy, tvár zašpinená od bahna a oceľovo modré oči.

Avada kedavra.

***

Bezmocne hľadel, ako sa zvýja na zemi v strašných bolestiach. Vrieskala ako nepríčetná, zatiaľ čo ten tyran sa smial.

Keď kliatba prestala účinkovať, znovu na ňu namieril prútik.

Draco sledoval, ako žena pred ním znovu vykríkla. Chrbát sa jej prehol, oči vyvrátili.

„Draco, zlatíčko, uteč, zachráň sa!"

Chcel jej pomôcť, naozaj chcel, ale nevedel ako. Jeho pohľad prešiel na muža s dlhými bielym vlasmi, ako sa výsmešne smeje a s opovrhnutím v očiach vyslovuje dve slová, ktoré Dracovi zmenili život.

Mama!

Narcissa poslednýkrát vydýchla a Draco konečne našiel odhodlanie.

Prudko sa posadil na posteli. Otvoril oči, ale jediné, čo videl, bola tma.

Na chvíľu si pomyslel, že oslepol.

Ale potom si jeho oči privykli na nedostatok svetla a on dokázal rozlíšiť siluety ostatných postelí a nábytku.

Chcel si uľavene vydýchnuť, ale nemohol.

Nedokzal sa nadýchnuť. Akoby niečia neviditeľná ruka zovrela jeho hrdlo. Pokúšala sa ho zabiť.

A potom to prestalo. Tak rýchlo ako to prišlo, to zmizlo.

Draco si rukou nahmatal hrdlo a konečne sa nadýchol. Nemohol tu ostať ležať. Potreboval odtiaľto odísť. Postavil sa z postele a bosí, oblečený len v tenkých pyžamových nohaviciach vyšiel z izby a zamieril do kúpeľní.

Zastavil pri jednom z umývadiel. Pustil studenú vodu a opláchol si ňou tvár. Ruky sa mu triasli. Zdvihol hlavu a zadíval sa na svoj odraz v zrkadle. Bol bledší ako zvyčajne na krku mal zretelné červené otlačky prstov, ktoré si ale nevšimol. Zaujal ho jeho výzor.

Bol si istý, že nikdy sa svojmu otcovi nepodobal viac ako v tejto chvíli.

Zovrel v ňom hnev a nenávisť.

„Si na mňa teraz pyšný, otče? Si hrdý na monštrum, ktoré si zo mňa spravil? Si spokojný s tým, že si zo mňa urobil vraha?" vrieskal ako zmyslov zbavený na vlastný odraz.

A keď nedostal žiadnu odpoveď, rozzúrene päsťou udrel do zrkadla. Sklo zapraskalo a rozbilo sa.

Malátne ustúpil dozadu. Cítil, že vzduch okolo neho je presýtený niečím, z čoho mal strach. Temnota sa zavlnila a úplne ho obklopila. Ohnal sa rukou, na ktorej sa vytvorili rany od úlomkov skla.

Niečo do neho vrazilo celou silou. Stratil rovnováhu a jeho telo tvrdo dopadlo na studenú podlahu. Udrel si hlavu a stratil vedomie, zatiaľ čo temnota zmizla. Z rán na jeho pravej ruke vytekala sýto červená krv.

Rovnako červená krv, aká vytekala z hrude jeho otca potom, čo ho zabil.

---

Neodolala som!!! :D Tu je ten hriešnik, čo ma inšpiroval. :D

+

Tu sú ďalší. :D

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction



Sdílet

Diskuse pro článek Sinners never sleep - 2. kapitola :

Páni - ďakujem vám, dievčatá, ste skvelé!!
A nebojte, už vymýšľam trojku.

Druhá kapitola je úšasná, jako ta první ..
Jsi jednička..

Teda neviem čo si myslela presne tým, že si koniec poplietla a ši ho niekto pochopí. Mne to prišlo úplne jasné. Kapitola skvelá, ale chce to viac Draca a Hermiony! :D
A inak komentár zakončím ako minule proste BOMBA!

wow napísala si to pútavo normálne mi zovrelo hrdlo

Přidat komentář:

Nick:

Text: