Second Chance - 2. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ďalšia kapitola je celá z pohľadu Chloe. Chloe sa s Isobel dostane do Mystic Falls, stretne zopár ľudí a nakoniec uvidí svoje dvojča, Elenu. Viac sa dozviete v pokračovaní. Prajem príjemné čítanie. Vaša VampireMiss

10.09.2011 (09:00) • MissVampire • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 649×

2. Kapitola

Pohľad Chloe:

Predstavila sa a podala mi ruku. Priala som ju. Potom sa začal rozhovor. No k hlavnej téme, ktorá zaujímala mňa sme sa nedostali. Väčšinu sa Katherine rozprávala len s mamou. Ja som tam len tak sedela a počúvala. Nejako som zabudla na čas a zamyslela som sa, že som ani nepostrehla, kedy na mňa Katherine prehovorila.

„Chloe, si v poriadku?" spýtala sa ma starostlivo mama.

„Áno, len som sa zamyslela," vysvetlila som jej.

„Tak myslím, že by sme sa mali dostať k tej podstatnej veci," zasiahla do nášho rozhovoru Katherine.

„A tou je?" opýtala som sa.

„Vieš, zlatko, budeme sa sťahovať," vysvetlila mi mama.

„Kam?"

„Do Mystic Falls," povedala za ňu Katherine. Keď som sa ich spýtala prečo, tak mi len povedali, že potrebujú niečo získať. No ja som mala pocit, že za tým je niečo iné. Niečo, čo zmení všetko. Nakoniec sme sa s Katherine rozlúčili, pretože sa niekam ponáhľala. Mama ma potom poslala zabaliť si veci. Vo svojej izbe som všetko zbalila, teda len oblečenie. Lietadlo nám išlo o tri a pol hodiny. Keď sme mali obidve zbalené, tak sme kufre dali do auta a vyrazili na letisko. Tému ja a upír už sme nerozoberali. Na letisku sme hneď išli k terminálu. A teraz nás čaká šesť hodinový let...

XXX

Lietadlo pristalo na letisku v meste neďaleko Mystic Falls. Cesta do toho mesta maminou rýchlosťou netrval dlho. Nakoniec zaparkovala pred krásnym veľkým domom, krotý stál na okraji mesta. Jediné, slovo, čo ten dom vystihovalo bolo, wow. Vystúpila som a bežala dnu. Otvorila som dvere a rozhliadla sa. Bolo to úžasné a priestranné. Za sebou som počula mamin smiech.

„Bež do svojej izby!" zakričala na mňa s pobaveným v hlase. Neváhala som a išla si pozrieť svoju izbu. Otvorila som dvere a vošla dnu. Izba bola úžasná. Veľká s veľkou posteľou, krásnym nábytkom a dvomi dverami. Izba som zladená som čierno modra, mojich obľúbených farieb. Otvorila som prvé dvere. Za nimi sa nachádzala kúpeľňa zladená do bielo modra. Bola krásna a druhé dvere viedli do obrovskej šatne. Bola už vybavená. Wow!

XXX

Vybalila som si veci a dala si sprchu po dlhej ceste. Prezliekla som sa do kraťasov a tielka. Potom som šla za mamou. Tá sedela v obývačke a niečo čítala.

„Mama, pôjdem sa von prejsť," oznámila som jej.

„Dobre, ale dávaj si pozor a nechoď ďaleko. A ešte... za chvíľu idem preč, tak si potom niečo uvar, zlatko," usmiala sa na mňa.

„Jasné." Obula som si tenisky a vyšla von. Zbehla som schody a išla do neďalekého lesa za domom. Bolo upokojujúce cítiť zase čerstvý vzduch. Prechádzala som sa z miesta na miesto až ma to nakoniec prestalo baviť a vrátila som sa domov. Mama tu už nebola. Išla som do kuchyne a uvarila si špagety. Najedla som sa a umyla po sebe riad. Vo svojej izbe som si zobrala knihu, ľahla si do postele a začítala sa do deja. Neviem ako no nakoniec som zaspala. Prebudil ma až buchot dole. Asi mama prišla domov. Postavila som sa z postele a prezliekla sa do pyžama. Veci som hodila na stoličku a znova si ľahla zaspala bezsenným spánkom.

XXX

Nasledujúci deň bol divný. Mama zase niekam šla a ja som sa nudila. Nevedela som, čo robiť a tak som si aspoň čítala. Zo sústredenia ma však vytrhol z vedľajšej izby krik. Rýchlo som sa išla pozrieť, čo sa tam deje. V izbe som nejaký mladý chalan a chlap. Ten chalan bol očividne zranený. No než si ma všimol, tak mama vyšla von a zavrela dvere.

„Mama, čo sa to tam deje?" spýtala som sa jej.

„Chloe, všetko je v poriadku," snažila sa ma presvedčiť mama.

„Nie je. Však, ten chalan je zranený," povedala som.

„Choď do svojej izby!" rozkázala mi, no ja som nemala v pláne ju počúvnuť.

„Nie. Chcem vedieť, čo sa tu deje."

„Nič." Ak si myslí, že jej uverím, tak je na omyle.

„Mama, nech sa tam deje čokoľvek. Prosím ťa, vlastne nie, žiadam ťa. Pusti ich," prehovorila som po chvíli.

„Pustím ich, keď to uznám za vhodné a ty teraz choď do svojej izby. Večer sa s niekým stretneme," usmiala som sa mňa a ja som vedela, že ten úsmev je falošný. Radšej som sa otočila a išla do izby. Sedela som pri stole a počúvala či náhodou sa im niečo nestalo. Stále som mala toho chalana pred očami. Trápilo ma jeho zranenie. Zakrútila som však rýchlo hlavou a nechala to tak. Myslím, že mama ich potom predsa len pustila.

„Chloe, poď sem!" zakričala na mňa. Postavila som sa, obliekla si rifle, tričko a koženú bundu. Obula sa a išla za mamou dole. Stála pri dverách a vedľa nej nejaký chlap, vlastne upír.

„Kam ideme?" opýtala som sa jej.

„Na námestie," oznámila mi. Spolu sme vyšli von a nasadli do auta. Mama s tým chlapom dopredu a ja dozadu. Cesta trvala najmenej desať minút. Mama išla popredu. Ja som ostala s tým chlapom pri aute, tak ako nám kázala. Prišli sem za ňou až keď nás zavolala. Stála som v tieni a sledovala dianie pred sebou. Mama sa rozprávala s nejakým dievčaťom, ktoré som videla len odzadu. A za mamou boli dvaja chalani. Bola tma, takže som im nevidela do tvárí. Ich rozhovor som nepočúvala až dovtedy než to dievča povedala vetu, ktorá ma dostala.

„Že si tak veľkolepé sklamanie. Udržuje to spomienky na moju skutočnú matku dokonale neporušené." Čože?! Ona... je?! Nie to nie je možné... Mama jej povedala niečo o Katherine a potom ju obišla a kráčala k autu. Ja som tam stála a dívala sa na to dievča, ktoré sa práve otočilo a ja som jej uvidela do tváre. Och...

„Katherine?" ozvala sa. Nestihla som nič povedať, pretože zrazu ku mne nadľudskou rýchlosťou pribehol jeden chalan. On je... upír... Chytil ma pod krk a pritlačil k stromu. Dosť to bolelo.

„Čo tu robíš, ty mrcha?" zavrčal na mňa a ja som vôbec nechápala. Pomaly mi dochádzal kyslík.

"Ja.... ja nie.... so...som Kat...Katherine..."

Prológ a 1. Kapitola

Autor: MissVampire, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction