OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part two

19.08.2013 (21:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 6× • zobrazeno 1164×

- part two

Nadýchla som sa a prebrala. Rýchlo som sa posadila na zemi a poobzerala sa všade na vôkol. Vyzeralo to... bola som v Damonovej obývačke!

Okamžite som sa snažila rozpamätať sa na všetko, čo sa stalo.

Hádala som sa s upírom, dal mi svoju krv a potom... vytrieštila som oči a chytila so si krk.

Zabil ma.

„Pre boha,“ vydýchla som a postavila sa na nohy. „Pre boha, pre boha, pre boha!“ opakovala som stále dookola a snažila sa ho nájsť. On tu ale nebol.

Čo... čo mi to urobil?

Nedokázala som normálne uvažovať. Bola som v šoku, tým som si bola istá. Veď ma predsa zabil! Tak ako je možné, že som teraz živá a zdravá?

Naraz sa otvorili dvere a v nich bol Damon, na tvári úsmev, akoby sa nič nestalo. Keď si ma všimol, usmial sa ešte väčšmi a ja som ho len prepálila pohľadom.

„Čo si mi to urobil?“ štekla som po ňom, rozrušená natoľko, že mi bolo jedno, že by ma v pokoji mohol zabiť znova.

„Pokoj, meníš sa,“ pokrčil plecami, avšak ja som na neho nechápavo hľadela s prižmúrenými očami.

„Jasné, mením sa z pokojného dievčaťa na vraha! Lebo o chvíľu ťa zabijem!“ vrieskala som po ňom ako zmyslov zbavená.

Damon stisol pery, no nič si z môjho kriku nerobil. Akoby ma ani nevnímal.

„Dá sa to aj tak povedať. Prečo sa ma potom pýtaš, keď vieš odpoveď?“ nadvihol obočie.

„O čom to hovoríš?“ nechápala som ho.

„Meníš sa na upíra, zlatko,“ vysvetlil a prepchal sa popri mne znova ku alkoholu, ktorý už bol na svojom mieste.

„Čože?“ otočila som sa k nemu a v hlave mi stále zneli jeho slová. Mením sa na upíra? Ale... ako to je možné?

„Počula si. Dal som ti svoju krv, zabil ťa a ty sa meníš. No mala by si sa ísť napiť, ináč zomrieš,“ pokračoval spokojne ďalej.

Nasucho som preglgla a začala som krútiť hlavou.

„Nie!“ oponovala som mu. „Nie, to nemôže byť pravda. Ja nemôžem...“ Do očí sa mi tisli slzy a začala som cúvať pred upírom.

Určite klame! Mne sa to nemôže stať! Nemôže!

„Odchádzam!“ hlesla som a rozbehla sa k dverám. Rýchlo sa mi podarilo vybehnúť von, no okamžite som zastala. Nachádzala som sa uprostred ničoho. Jediné, čo tu bolo bol tento penzión.

Nemala som kam ujsť a slnko ma tak nepríjemne hrialo.

„Nemáš kam ujsť.“ Damon vyšiel za mnou na slnko a usmieval sa ako debil. „Aj keby si sa dostala preč, nemáš nikoho, kto by ti pomohol! Rodičia ťa zabijú.“

„Mýliš sa!“ skríkla som plačlivo.

„Naozaj?!“ V sekunde stál tesne predo mnou, až sa naše telá pri nádychoch dotýkali. Hľadel mi neúprosne do očí a ani na sekunde neodvrátil zrak.

„Si monštrum,“ šepla som a drgla do neho, aby mi uvoľnil cestu dovnútra.

Odrazu som nemala zlosť, len som bola ranená. Akoby ma naozaj zabil. Necítila som nič, len smútok a bolesť. Tá Allison, ktorá bola ochotná urobiť aj nemožné, zmizla.

„Mala by si sa nakŕmiť,“ poznamenal Damon, keď sme znova sedeli v obývačke a ja som len vzlykala. Vedela som, že musím vyzerať úboho, ale nezaujímalo ma to.

Zničil mi život. A prečo? Pre nič!

„A čo ak nechcem?“ poznamenala som jedovato.

Upír pokrčil plecami.

„Tak zomrieš. Mne to môže byť jedno.“

Pozrela som na neho pohŕdavo a nenávidela som ho ešte viac.

Ak som si myslela, že najhoršie bolo to, že som s ním strávila noc, tak toto bolo ešte horšie. On určite nemal žiadne srdce, ani svedomie a nič, čím by aspoň trocha pripomínal človeka.

„Nie,“ vyšlo zo ma odrazu a Damon mi venoval svoju pozornosť.

„Nie... čo nie?“ nedochádzalo mu to.

„Nie, tebe to nie je jedno,“ postavila som sa a všetko mi pomaly začalo dávať zmysel. „Nechceš, aby som zomrela. To by bolo príliš jednoduché, nie? Chcel si sa pomstiť môjmu otcovi. Ty chceš... aby zo mňa bol upír...“ rozhodila som rukami. „Vždy si to chcel,“ odfrkla som, keď mi došlo, aká som bola naivná, že som niečo také nezničila.

Tým, že zničil život mne, zničil ho aj mojím rodičom.

„Si dobrá,“ uznal po chvíli ticha, cez ktoré sa na mňa díval. „A máš pravdu.“

„Ako inak,“ zamrmlala som si sama pre seba. „No pre tvoju informáciu, ja to nechcem! Nestanem sa netvorom tak ako si ty!“ zarazila som ho s miernym úsmevom.

Upír vstal a hrozivo sa usmial.

„Myslíš?“

Založila som si ruky na prsiach a ďalej na neho sebavedomo hľadela. Nedovolím mu, aby mi nahnal strach! Už nie! Predsa len... mala by som byť podobne silná ako on, či?

„Áno, myslím.“

Zasmial sa.

„Odvážna a sprostá zároveň.“

V sekunde ma zdrapil za lakeť a ťahal ma za sebou niekam do pivnice. Nemohla som sa mu vykrútiť, tak som ho len nasledovala. Nič iné mi neostávalo.  Bola som si istá, že z toho zovretia budem mať modrinu, tak pevne ma držal.

Zišli sme dole schodmi a ocitli sme sa v akejsi miestnosti, kde boli police a na nich nejaké veci, všetky poprikrývané plachtami.  A na ľavo od toho bol veľký biely mraziaci box.

Damon ma pustil a šiel ho otvoriť. Vybral z neho nejaký sáčok a znova ho zatvoril.

„Čo je to?“ spýtala som sa potichu.

„Vravela si, že nechceš byť vrah a ja, nakoľko mám nejaké to srdiečko,“ žiarivo sa usmial a ja som len ohrnula nos. „Ja ho z teba robiť nebudem. Tú cestu si zvolíš sama, uvidíš. Teraz sa napi,“ hodil mi ho a ja som ho bez problémov zachytila.

Prezrela som si ho a stálo na ňom: Nemocnica Mystic Falls, AB-

„To... to je krv?“ vytrieštila som na to oči.

„Nie, polosladké červené,“ pretočil očami. „Čo myslíš, že v nemocnici nájdeš pod týmto označením?“

Preglgla som a snažila sa upokojiť.

„Ale... nie je to... podvod?“ zaujímalo ma.

„Áno, no ak chceš ísť niekoho zabiť, nebudem proti. Myslel som však, že na začiatok je aj toto dobré. Keďže si vravela, že nechceš byť vrah.“ To posledné slovo povedal s dosť značnou dávkou sarkazmu, pretože mi určite dáva za vinu smrť svojho brata.

No zbytočne by som mu asi vysvetľovala, že ja s tým nemám spoločné nič.

„Tak napiješ sa?“

„Akože z toho sáčku?“ nadvihla som obočie.

Vyzerám, že som nejaké zviera?

Damon na mňa pozrel a len stískal pery, aby sa nezačal usmievať. Prešiel popri mne a zobral mi krv z rúk, našťastie.

„Ty si naozaj divná.“

„Hovoria mi,“ kyslo som sa usmiala a nasledovala ho, tento raz už dobrovoľne.

Neviem, kedy mi to došlo. Či to bolo, keď som držala tú krv v ruke, alebo keď som sa s ním rozprávala. Ak mi bude stačiť táto krv, nemusím predsa zabíjať, nie? Môžem byť predsa normálna, ako aj oni, či? Nikto nemusí vedieť, čo sa zo mňa stalo.

Upír mi nalial krv do pohára a podal mi ju. Hodnú chvíľu som hľadela na červenú tekutinu, než som sa odhodlala ju do seba naliať.

Keď som to ale urobila, došlo mi, čo som práve urobila. Upísala som sa na život, aký som nikdy nechcela. 

Takže... v ďalšej kapitole preskočíme istý čas a uvidíme, čo sa odohráva medzi Damonom a Allison po tom všetkom. Spriatelia sa teraz, keď sú vlastne na jednej lodi? 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part two: