OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part seven

31.08.2013 (08:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1022×

- part seven

„Damon?“ zvolala som, nakoľko som ho nikde v izbe nevidela. Vedela som ale, že tu musí byť. Kam inam by asi šiel?

Začula som vodu a hneď som prešla do kúpeľne, no ostala som zarazene stáť, hľadiac na polonahého Damona.

„Chceš si dať sprchu?“ opýtal sa nezaujato a na chvíľu zastavil vodu.

„Prečo si mi to nepovedal?“ skočila som na dôležité veci, hoci predstava jeho, sprchy a mňa sa mi tiež celkom pozdávala.

„Čo? Že tá vlkolačica chce mňa?“ pokrčil plecami. „Prečo by som mal?“

Otočil sa mi chrbtom, no ja som ho chytila za lakeť a donútila ho pozrieť sa na mňa.

„Sme v tom predsa spolu, nie?“ spýtala som sa slabo.

Jeho reakcia ma ale nijako veľmi neprekvapila. Začal sa smiať.

„Nie, nie sme. Nechápem, prečo si si to myslela. Nikdy nebude žiadne my, len ja,“ oznámil a díval sa na mňa... s toľkým chladom, avšak ja som vedela, že sa len niečo snaží zakryť. A to bolesť a smútok, ktorý cíti.

Prečo sa cez to jednoducho nemôže preniesť a pohnúť sa ďalej? Brata mu to predsa nevráti a ja som tu! Chcem mu pomôcť, tak prečo ma od seba odháňa za každú cenu?

„Prečo si ma uniesol? Kvôli pomste? Alebo kôli tomu, že si nechcel byť sám?“ vyzvedala som aj naďalej neoblomne.

Damon mi nepozrel do očí, len odvracal zrak a zatínal ruky do pästí.

„Chcel si niekoho, komu sa môžeš vyrozprávať, zdôveriť... tak som tu. No na to je treba dvoch.“

Upír si vzdychol a prešiel do izby. Sadol si na posteľ a nechal ma prisadnúť si k nemu. Pohľad upieral do neznáma a ja som netušila, čo sa odohráva v jeho vnútri. Niečo dobré, alebo by som sa mala báť?

„Kali chce zabiť mňa,“ začal pomaly a zhlboka dýchal. „Bol som pritom, keď... keď zabili Stefana. Vtedy som po prvýkrát videl tvojho otca naživo.“ Konečne mi pozrel do očí a usmial sa. „Si mu veľmi podobná.“ Hneď však pokrútil hlavou, akoby sa prebudil zo sna a pokračoval:

„Bola noc a ja som prišiel za bratom..."

„Stefan, musíme odísť!“ naliehal som na brata, ktorý ale vôbec nepočúval. Veď prečo by mal? Vždy bol tvrdohlavý a takýto život sa mu páčil. Chcel, aby ho každý poznal a Kali mu presne to mohla dať.

„Nie!“ zarazil ma automaticky. „Prečo by som mal? Milujem ju, Damon!“ oboril sa na mňa.

Pretočil som len očami a naštvane rozhodil rukami.

„Stefan, sme bratia. Poznám ťa. Ani jeden z nás nikdy nebude skutočne milovať, chápeš?!“ okríkol som ho. „Toto je len ilúzia rovnako ako ona! Využíva ťa!“ vrieskal som z plných pľúc a snažil sa mu vykričať pravdu.

Asi po prvýkrát v živote som mu chcel pomôcť a neklamal som.

Zovrel ruku do päste a skôr, než som sa stihol uhnúť, vrazil mi. Zapotácal som sa dozadu a snažil sa udržať na nohách. Rozbil mi nos.

„Nehovor tak!“

Zasmial som sa nad jeho sprostosťou.

„Je teraz tu?“ nadhodil som.

„O chvíľu tu bude,“ odvetil prosto. „Máš šťastie, že ťa nepočula.“

„Šťastie? A čo by mi urobila?“ odfrkol som.

„Takže tvoj brat sa obrátil proti tebe?“ skočila som mu do reči a on sa vrátil do prítomnosti.

Ubolene prikývol.

„Áno, miloval ju a ja... neveril som mu,“ hlesol zlomene. „Myslel som, že sa s ním len zahráva.. to ide vlkom najlepšie...“

„Čo si urobil potom?“ chcela som vedieť.

Pozrel mi do očí a ja by som prisahala, že sa mu v oku zaleskla slza.

„Urobil som to, čo bolo nevyhnutné...“

„Stef, máš poslednú šancu skôr, ako odídem!“ zrúkol som neoblomne.

Pozrel som na hodinky a keď mi došlo, že už mám len pár minút, chcel som ho rýchlo dostať preč.

Aj keď som si nikdy nemyslel, že by som mohol pomôcť nepriateľovi, prezradil som Lovcom, kde sa bude nachádzať Kali a celá jej svorka. Zavolal som Chrisovi a dal mu presné inštrukcie, čo má urobiť. A teraz musím môjmu bračekovi pomôcť skôr, než zamordujú aj nás.

„Choď si. Ja som našiel to, čo som chcel. Mal by si to urobiť aj ty,“ poradil mi a ja som len zavrčal.

„Mne je výborne! Ale tebe o chvíľu nebude, keď neodídeš!“

Vtom mi pred očami preletel šíp a keď sa zapichol do steny, vybuchol a vyšla z neho veľká žiara. Vedel som, že už sú tu.

„Pozor!“ skríkol som a stiahol brata na stranu. Nebyť toho, asi o dve sekundy na to by mu z hlavy trčal ďalší šíp s titánovým hrotom.

„Našli nás!“ zvreskol akýsi vlk, keď vbehol k nám a už ceril zuby na Lovcov v diaľke.

„Teraz máme šancu... poď so mnou,“ žiadal som svojho brata. Nechcel som tak veľa, len on tak tvrdohlavo trval na svojom.

Ozval sa hrozivý výkrik a keď sme dvihli hlavy od zeme, zbadali sme, ako sa jeden šíp zabodol do alfa vodkyne.

„Nie!“ zvreskol Stefan a okamžite sa vrhol k nej.

Nedokázala som vstrebávať toľko informácii. Bolo to pre mňa náročné. Damon zničil šťastie svojmu bratovi len preto, lebo... lebo čo? Nedokázal byť sám? Nechcel byť sám?

„Kali ťa obviňuje z jeho smrti,“ vydýchla som, keď mi všetko došlo a on prikývol. Netajil sa tým.

„Prečo si ma potom uniesol, aby si sa pomstil? Naši za to nemôžu!“ vyskočila som na rovné nohy naštvane. Ak som pochopila správne, nič z toho sa mi nemuselo stať, keby si Damon priznal svoju vinu už na začiatku.

„Ale môžu!“ štekol po mne upír a tiež sa postavil. „Mal som s nimi dohodu!“

„Akú dohodu, pre boha?“

„Celá Kalina partia za môjho brata! A oni ho zabili!“ vrieskal ako zmyslov zbavený a ruky zatínal do pästí. „tvoj otec mi to sľúbil! Mal som vedieť, že je to ďalší klamár a bastard, ako všetci ostatní...“

„Takto o ňom nehovor!“ zarazila som ho okamžite.

„Celý čas to plánovali!“ nevšímal si moju pripomienku. „Všetci mali minimálne jeden drevený kolík na nás. Boli vyzbrojení! Nikdy nás nechcel nechať len tak!“

Zatajila som dych. Prekvapilo ma to. Otec dal slovo a porušil ho? Takéhoto som ho nepoznala.

Nadýchla som sa a jemne sa dotkla Damona.

„Ako zomrel?“ spýtala som sa veľmi jemne, takmer nečujne.

„Chcel zachrániť Kali,“ vydýchol.

„Naozaj?“

Bolo to síce tragické, ale zároveň aj nádherné. Jeho brat, aj cez to všetko, čo mi o ňom rozprávali, mal srdce a bol schopný milovať. Až do konca. Nie všetci upíri a vlkolaci sú netvori. Nemusia byť, ak nechcú. Ja som toho dôkazom. A Stefan bol tiež. Očividne zabili nesprávneho.

„A odkiaľ ona vie, že si to bol ty, kto ich tam poslal?“

Damon si len znechutene odfrkol.

„Povedali im to. Keď som ušiel, bol som nablízku a počul som, čo sa tam odohralo. Jeden sa preriekol a povedal, že na takúto dohodu nemali pristúpiť. To ju naštvalo, že bez problémov sa zbavila väčšiny lovcov. Ostali len štyria.“

„Tí, ktorí si prišli potom po teba,“ dodala som.

„Áno.“

Začali sa vo mne miešať rôzne pocity. Aj keď som ho na začiatku nenávidela a potom k nemu niečo cítila... teraz som ho len ľutovala. Nechcene zabil brata a vie, že to pravdepodobne neprežije. Je uzavretý a nikoho k sebe nepustí. Má nejakú nádej na záchranu?

Damon sa postavil a bez slova zamieril znova do kúpeľne.

„Počkaj!“ zastavila som ho a pribehla som k nemu. „Veď sme sa ešte nedorozprávali!“

„Ja áno, neviem ako ty,“ odbil ma. „A teraz potrebujem sprchu, lebo v tom hoteli, kde bývalo to dievča boli o ničom,“ zahovoril to a začal si dávať dole nohavice.

„Ja...mala by som... asi by som mala odísť,“ habkala som pri pohľade na neho.

„Asi by si mala,“ pripustil, no na perách už mal odrazu pobavený uškľab.

„Alebo... alebo nie?“ ozval sa za mnou hneď, ako som sa otočila a nad tým som sa pousmiala. Pomaly som sa otočila a premerala si ho.

„Daj mi aspoň jeden dôvod ostať.“

Na nič nečakal. Okamžite ku mne podišiel a tvrdo sa zmocnil mojich pier. Ja som mu vplietla ruky do vlasov a odrazu som už mala dôvodov viac ako dosť.

Stačil mi on. 

Nuž... tak som tým dvom nakoniec niečo dopriala. Ale uvidíme, čo sa medzi nimi ešte stane, pretože toto rozhodne nebude začiatok krásneho HE. 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part seven: